Adresované všetkým synodálom na SYNODE 2020.

Prečo sú dnes evanjelici na Slovensku vystavení seba zničujúcim aktivitám niekoľkých jednotlivcov, ktorí rozleptávajú našu cirkev? Prečo sa evanjelickej verejnosti podsúvajú  nepravdivé informácie o dianí v cirkvi, ktoré rozleptávajú dôveru v cirkev? Prečo dovolíme niekoľkým jednotlivcom z radov duchovných klamať, nedodržiavať cirkevnú Ústavu, zákony a nariadenia, ohovárať a  dehonestovať vlastných spolubratov a sestry?  Je to  nezlučiteľné s našim vierovyznaním. Ako môže takéto počínanie napĺňať zásady skutočného bratsko-sesterského spoločenstva? Áno, sme ľudia – všetci robíme chyby, ale denne sa modlíme  modlitbu nášho Pána: „Otčenáš …. a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim.“ Ak sme veriaci, pripomeňme si slová evanjelia:

„A keď sa chystáte k modlitbám odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu
aby aj vám odpustil váš Otec, ktorý je v nebesiach.“

Bolestnou realitou našich dnešných dní je absolútna absencia racionality, faktov a logiky. Na iní názor, ktorý sa oponentom nepáči, sú odpoveďou urážky, ohováranie, hanobenie a nactiutŕhanie! Táto zlá, nenávistná stratégia má a bude mať dlhodobo zničujúce dopady na evanjelických veriacich a stratu ich dôvery. Nie len k niektorým duchovným, ale aj v cirkev. Vidíme to už dnes: o našu cirkev je v slovenskej spoločnosti stále menší záujem. Ale aj o duchovné hodnoty, ktoré prezentujú niektorí kňazi v našich kostoloch! Stále si nechcú uvedomiť, že predstavujú len 0,17 % z registrovaných veriacich! Chybou nás, neordinovaných, ale aj mlčiacich duchovných je, že sa nevieme vzoprieť tomuto stavu, a tak sa iba prizeráme na postupný zánik Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.

Stále mi rezonujú slová biskupa Osuského na Synode 2003: „Naša generácia bude ľutovať nie len slová a skutky zlých ľudí, ale aj mlčanie dobrých. Mlčaním nemožno zakryť boľavú skutočnosť narušených vzťahov medzi ľuďmi… Diabol sa teší, ale Kristus usvedčuje!“ Umenšujeme sa dnes z historicky slávnej cirkvi, ktorú ešte v roku 1950 prezentovalo 443 678 evanjelikov /12,89% populácie/, nás dnes je ani nie 220 000 /4% populácie/. Pri tomto tempe „seba zničovania“ a straty dôvery nás bude pri sčítaní ľudu v roku 2021 možno len 3%. Spamätáme sa? Vie si súčasné vedenie cirkvi uvedomiť, v akom stave sa cirkev nachádza? Vzdajú sa svojej pýchy, ega, svojej neomylnosti a hlavne – boja o moc? Majú víziu, ako obnoviť dôveru v cirkev? Uvedomujú si, že obnovenie dôvery bude veľmi ťažké, až skoro nemožné? Ale ešte nie je neskoro. Sme však ešte za súčasného alarmujúceho stavu vôbec  schopní sadnúť si za jeden spoločný stôl a diskutovať ako ďalej?  Verím, že áno, lebo tak, ako to vyznávame v piesni v našom evanjelickom spevníku č. 260 :

„Bože veľký, milostivý, mocnou rukou svoj ľud chráň. Posväť slová, posväť činy, rozkvet cirkvi požehnaj… z moci strachu osloboď nás, povzbuď k viere, radosti…, naprav poblúdené mysle, daruj svojho pokoja, nech sa srdcia prázdne, pyšné Tvojej vôli pokoria…, nedaj, by sme celkom klesli, moci zla sa poddali, nech vidíme, že aj v tiesni v Tebe spása nám žiari, daj nám múdrosť, odvahu daj, by sme verní zostali“..

Modlím sa: „Drahý Bože, veď nás Duchom svätým, aby nás zjednocoval, aby sme ním ovplyvnení dokázali žiť, ako sa na nás evanjelikov patrí“.

Ján Holčík
emeritný generálny dozorca ECAV na Slovensku
8. 10. 2020

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: