Kde bolo tam bolo, bola raz jedna cirkev. Prešla veľmi ťažkým vývojom, a to už pri samotnom vzniku asi pred 500 rokmi. Prenasledovali ju ľudia zo sveta, ale aj tí, čo si tiež hovorili kresťania, prenasledovala ju štátna moc, a to dokonca ešte nedávno, v 20. storočí. Po nežnej revolúcii už 30 rokov bojuje o svoju tvár, o to, aby bola dobrou nevestou svojho Ženícha, aby bola dobrým vzorom – majákom v búrke – pre všetkých ľudí. Aj keď to nebolo také rýchle a dôsledné, ako by to mohlo byť, do roku 2018 sme videli aspoň nejakú snahu a nejaký pokrok. Ale potom sa do cirkvi vrátil hriech, a tak musí znova bojovať o svoju tvár.

Vo voľbách v roku 2018 sa pôvodne mal uskutočniť klasický súboj podľa pravidiel, niečo podobné, ako keď tí rytieri zápasia o princeznú a pol kráľovstva. Lenže sa neuskutočnil. Ešte pred zápasom boli nečestne vyradení tí, ktorí ho minule vyhrali. Zápas sa nakoniec v niektorých prípadoch ani nekonal, v iných bol skôr predstieraný. Puč či vzbura napokon prešla, a to najmä kvôli niektorým vieroučne a názorovo dezorientovaným duchovným, a tiež kvôli vlažnej viere mnohých členov ECAV – teda najmä tej skupine, ktorej je v podstate jedno, kto a kam túto cirkev vedie. To nahrávalo plánu vzbúrencov, a ako sa nakoniec ukázalo, o tú nevestu ani veľmi nešlo, hlavne, že kráľovstvo je naše.

To sa prejavilo okrem iného aj tým, že bývalý správca majetku, ktorý sa pri jeho správe do roku 2014 pohyboval na čiare, resp. skôr za ňou, je znova „v akcii“: behá po nádvoriach, strechách a kanceláriách. Síce ešte je vo formálnom spore s predstaviteľmi kráľovstva, ale naozaj iba vo formálnom, a to zrejme iba dočasne. V reálnom spore bol iba s tým minulým vedením, ktorému na očistení cirkvi naozaj záležalo.

Veľa ľudí by mohlo namietať, že to, že si k tým pozíciám neštandardným spôsobom tak trocha pomohli, je potrebné prehliadnuť a ísť ďalej. Lenže tým sa to vôbec neskončilo, naopak, skôr začalo. Noví vládcovia sa rýchlo vysporiadali so svojimi predchodcami a začali prenasledovať všetkých, ktorým sa takéto praktiky nepáčili. To, akým spôsobom prebehli voľby, sa tak stalo predobrazom toho, čo bude nasledovať. Porušovanie zákonov, ignorovanie poradných orgánov, netransparentné rozdeľovanie peňazí (komu chcem, tomu dám), koncentrácia moci. Naše kráľovstvo sa mení a znova je na mieste si pripomenúť prorocké slová jednej reportérky o (prichádzajúcej – pozn. autora) dobe temna a stredoveku. Za „prorocké“ tieto slová považujem preto, lebo boli vyslovené ešte pred voľbami, a teda boli predobrazom toho, čo príde.

Praktický príklad: Hlasová virtuálna privátna sieť (HVPS)

Možno sa pýtate, ako sa takáto zmena cirkvi a hodnôt, ktoré vyznáva, prejavuje v praxi. Môžeme si zobrať za príklad donedávna celkom úspešný projekt s názvom HVPS, do ktorého sa cirkev zapojila v roku 2008. Táto najnovšia kauza je zaujímavá aj tým, že sa kvôli nej skoro rozhádalo aj nové vedenie. Keďže je všeobecne známe, že táto skupina už poschvaľovala rôzne, mimoriadne neštandardné, pre cirkev škodlivé a, nebojím sa povedať, aj nekresťanské uznesenia, tak prečo ich rozhodil práve tento problém? Lebo sa to osobne dotýka ich, rovnako ako iných „ovečiek“ zapojených do tejto siete.

Prvý problém sa týkal informovanosti, ktorá zlyhala na plnej čiare, a to až do tej miery, že sa nezdá, že by to bola náhoda. Ovečky sa totiž o zmene košiara dozvedeli až od poskytovateľa služby (keď im bolo oznámené, že idú z HVPS „von“). Reakcia či informácia od vedenia cirkvi prišla až následne! Tu si je potrebné uvedomiť dlhý časový odstup od dňa, keď bola táto téma prvýkrát prerokovávaná na generálnom presbyterstve, teda že času na informovanie, posúdenie a vyžiadanie súhlasu od členov HVPS bolo viac než dosť. Prečo to teda prebehlo tak narýchlo? Aké boli podmienky z jednej a druhej strany? Kto to porovnával, resp. s kým to bolo konzultované? Prečo o tom nevedeli a prečo to nebolo konzultované s tými „ovečkami“, ktoré sú v tejto sieti združené a ktoré za tieto služby platia?

Poďme na to postupne. Ponuka doterajšieho poskytovateľa služieb bola podpísaná na 3 roky (od roku 2017), a teda začiatkom roka nadišiel čas vyžiadať si novú ponuku (resp. ponuky). Tých väčších poskytovateľov mobilných služieb máme na Slovensku troch, a teda by mali byť k dispozícii 3 ponuky (čo je aj zlatý štandard výberových konaní). Ak bolo tých ponúk menej, máme tu prvý problém. Celý proces prípravy a posudzovania, keďže ide o citlivú vec z pohľadu veľkého počtu užívateľov a tiež finančných prostriedkov, ktoré cez tento program pretečú, mal byť úzko koordinovaný s Generálnym hospodárskym výborom. Ak to tak nebolo, máme tu druhý problém. Pretože tento výber nie je len vecou porovnania čísel, ale aj služieb, pokrytia územia Slovenska signálom a tiež osobných preferencií užívateľov, napríklad keď je väčšina mojej rodiny a známych u jedného poskytovateľa, logicky budem preferovať možnosť, že tam ostanem aj ja. Zapojenie GHV je vhodné a potrebné nielen z pohľadu CPP, ale aj preto, aby sa vylúčili osobné či subjektívne motívy konania a z toho vyplývajúce rôzne podozrenia.

Reakcia vedenia cirkvi nasledovala zhruba v tom zmysle, že nové podmienky pošlú a bude tam aj možnosť sa vyjadriť k tomu, či chce daný účastník prestúpiť do novej siete, alebo nie. Zaslané materiály obsahovali iba podmienky nového poskytovateľa služieb, a teda nebolo možné ich porovnať s novými podmienkami od súčasného poskytovateľa. Asi sa vychádzalo z toho, že užívateľ si porovná nové podmienky s tým, čo platí (3 roky stará ponuka), a povie si aspoň niečo. Lenže to, čo platí, samozrejme, platí s DPH. Nové ceny boli v ponuke uvedené bez akejkoľvek zmienky o tom, či sú s DPH, alebo bez DPH. Môžete hádať, a zrejme by ste rýchlo uhádli, že ponukové ceny boli bez DPH – takto to predsa vyzerá lepšie. Takým spôsobom podané informácie môžeme považovať za neúplné a tendenčné, a čo je veľmi dôležité, bez možnosti, resp. návodu, ako mám postupovať, keď s navrhovanou zmenou nesúhlasím. A to je veľmi zásadný tretí problém. Samostatný, štvrtý problém môže byť spojený so zmluvnou pokutou, ktorú pri zmene poskytovateľa služieb musí niekto zaplatiť a, samozrejme, niekde tie peniaze aj získať…

Späť do rozprávky alebo biblické poučenie

Legenda o kráľovi Artušovi a jeho okrúhlom stole, kde mal možnosť každý povedať svoj názor a kde sa hľadalo pre kráľovstvo (či v našom prípade cirkev) to najlepšie, pre nás aj v tejto dobe ostáva stále iba legendou. Na to nepoukazuje len tento zbabraný výber poskytovateľa služieb, ale najmä prenasledovanie ľudí, ktorí sa previnili jednoducho iba tým, že majú na to, ako má cirkev vyzerať, iný názor. Tam, kde chýba úcta k inému názoru, k druhému človeku, tam, kde chýba dialóg, sa veľmi rýchlo stráca sloboda a demokracia. S ovečkami sa v takom prípade nejedná ako seberovnými či živými bytosťami, ale bez ich vedomia a súhlasu sa prehadzujú z košiara do košiara, podľa svojvôle a záujmov pastiera. Ak sa vám zdá, že je to v zásadnom protiklade k biblickému pastierovi, ktorý sa vydal hľadať stratenú ovečku a ktorý život nasadzuje sa ovce, nemýlite sa. Pretože aj tu sa spája vierouka s praxou, a práve na tej praxi každý z nás veľmi dobre ukazuje, komu vlastne uveril.

“Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa; nájomník uteká, pretože je nájomník, a nedbá o ovce.”
J 10,12-13

Jaroslav Mervart
bývalý člen Generálneho hospodárskeho výboru ECAV na Slovensku

ilustračné foto: alamy.com