Dr. Martin Luther
„Opportet me esse in his, quae sunt patris mei?“
„Jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na slávnosti hodu veľkonočného baránka. Keď mal dvanásť rokov a oni šli do Jeruzalema podľa obyčaje tej slávnosti, vzali ho so sebou, ale keď sa po skončení slávnostných dní vracali, zostalo dieťa Ježiš v Jeruzaleme; rodičia však nevedeli o tom, ale sa domnievali, že je v zástupe pútnikov, prešli deň cesty a hľadali Ho medzi príbuznými a známymi. A keď Ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali Ho. Po troch dňoch našli Ho v chráme sedieť medzi učiteľmi, počúvať a spytovať sa ich.
Všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho rozumnosťou a nad Jeho odpoveďami. Keď Ho uvideli, preľakli sa. A matka Mu povedala: Synu, čo si nám to vykonal? Ajhľa, Tvoj otec a ja s úzkosťou sme Ťa hľadali. Odpovedal im: Čo, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca? Ale oni nerozumeli slovám, ktoré im povedal. Potom išiel s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Matka však zachovávala všetky tie slová v srdci. A Ježiš prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom.“
Evanjelium podľa Lukáša 2, 41 ̶ 52
„Synu, čo si nám to vykonal?“
Mária a Jozef si mohli ušetriť túto výčitku na adresu Ježiša Krista, keby sa boli včas rozpomenuli, čo o dieťati Ježišovi kázali anjeli a pastieri. Aj keď zostal v chráme bez ich vedomia, predsa nebol neposlušný, ale plnil si svoju povinnosť: viac poslúchať svojho nebeského Otca ako svoju pozemskú matku.
KRISTUS NÁS TÝMTO PRÍKLADOM UČÍ, ŽE MÁME VIAC POSLÚCHAŤ BOHA NEŽ ĽUDÍ.
Náš Pán Boh ̶ dieťa Ježiš nám dáva tento príklad, aby nás vyliečilo z našej slepoty a náchylnosti viac počúvať ľudí ako Boha. Preto sa poučme, že keď príde na rozhodovanie, či máme byť neposlušní Bohu, alebo predstaveným, alebo rodičom, treba povedať s Kristom: Ja musím byť vo veciach, ktoré sú môjho Otca nebeského. Mimo toho budem veľmi rád poslušný otcovi a matke, cisárovi a kráľovi, domácim pánom a paniam. Ale v tomto prípade poviem: Drahá matka, milý otec, ja mám iného Otca, ktoré mám viacej poslúchať ako vás.
Tu nám náš drahý Kristus Pán dáva príklad, aby sme sa vzopreli svojmu rozumu a prirodzenosti, ktorá je zvyknutá viac počúvať vrchnosť než Pána Boha. Aj teraz sa nepriatelia evanjelia vychvaľujú poslušnosťou k vrchnosti, hovoriac: My dobre vieme, že je to správne podľa Písma, aby sa sviatosť pod obojím spôsobom prijímala. Ale my musíme poslúchať vrchnosť. Ale kto je tá vrchnosť? Môj zemepán, moji rodičia? Áno, to je síce pravda. Ale okrem nich nemáš už žiadnu vyššiu vrchnosť? Za koho máš Toho, ktorý v prvom prikázaní hovorí: Ja som Hospodin, tvoj Boh?
Pamätaj, že Božie slovo a prikázanie má určite vždy prednosť.
Nehľaď na svoje knieža ani cisára a kráľa, otca či matku, ale hovor s Kristom: Musím býti v těch věcech, ktoréž jsou Otce mého.
V dnešnom evanjeliu sa Kristus zjavuje ako Boží Syn a dáva nám príklad, aby sme na nijakú vrchnosť nebrali ohľad, lebo je tu aj druhý Pán a vyššia vrchnosť, ktorá sa volá Boh. Toho treba predovšetkým poslúchať a Jemu predovšetkým slúžiť.
Pripravil:
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: pixabay.com
