Opojení mocou chcú vládnuť aj nad kartotékami cirkevných zborov
Milí evanjelici a. v.,
jedným z bodov na tohtoročnej Synode ECAV, konanej v Nimnici, bola aj správa o EIS (Elektronickom informačnom systéme).
Táto aplikácia bola vytvorená na podporu práce cirkevných zborov, elektronickej komunikácie cirkevných zborov s GBÚ či dištriktmi. V dnešnej dobe je to celkom užitočná vec. No čoraz častejšie sa stáva (a zaznelo to opäť aj na synode), že sa pretláča názor, ako veľmi potrebné je mať zoznam všetkých členov cirkevných zborov v centrálnej databáze.
Tvrdí sa, že je to preto, aby sa vyčistilo duplicitné členstvo alebo aby sa odchodom z jedného cirkevného zboru ľudia nestratili do neznáma.
Tu sa chce nie volať, ale kričať: Na čo sa to tu hrá vedenie cirkvi a biskupi?!
Musím povedať, že takéto spôsoby centralizácie moci nik v cirkvi nečakal. Hlúpe oklamávanie evanjelikov je prostriedkom na presadenie pochybných zámerov, ktoré sa skrývajú za implementáciu SW vo forme vraj „nevyhnutnej pre chod celej cirkvi”!
Preto sa viacerí pýtame – a nie je v tom nič konšpiračné : Prečo GBÚ či dištrikty potrebujú presné mená členov cirkevných zborov a tiež ďalšie osobné údaje o nich, resp. o ich rodine? Veď už na začiatku tvorby EIS boli tieto údaje klasifikované ako osobné až citlivé údaje! Nik sa nemôže hnevať, ale toto nevzbudzuje veľkú dôveru u evanjelikov. Poviem aj prečo.
Ak si dobre pamätáte, tak na niektorej zo synod posledných rokov evanjelikov šokovalo to, že dokonca právny výbor odporúčal synode, aby do cirkevnej ústavy neprijala zákon o tom, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov. Aj keď návrh bol podaný, bol stiahnutý, lebo niekomu asi bolo zle z toho, že vrchnosť je proti niečomu, na čom je cirkev postavená.
Vplyv bývalého režimu nezmazateľne vidieť na myslení niektorých evanjelikov až dodnes. Druhých upodozrievať, ale na seba sa nepozrieť. Pravdepodobne sa obávajú slobodného rozhodovania cirkevných zborov, a tak vyhlásili, že to vraj povedie k anarchii či takému čomusi. No takýmito rečami sa niektorí synodáli aj s vedením cirkvi predviedli len ako nájomníci, ktorí neustále potvrdzujú, že v skutočnosti im o cirkevné zbory vôbec nejde.
Ani jeden evanjelický velikán sa nenarodil a nebol pokrstený mimo konkrétneho cirkevného zboru. Nehľadá sa tu to, ako taký informačný systém môže poslúžiť k dobrému, ale hneď sa našlo pár chytrákov, ktorí si z toho robia mocenský nástroj na kontrolu ľudí. Len veríme, že nie všetci synodáli sú takéhoto názoru, ktorý im bráni, aby sa s ním stotožnili.
Oni nevidia, čo vidia všetci evanjelici, a to, že im ide len a len o upevňovanie moci. O tú centralizáciu, ktorú pred rokmi sami odsudzovali a ktorú si pred voľbami nafúkli podľa svojich potrieb, aby sa mohli búriť. Teraz im nemiestne panovanie nad ľuďmi neprekáža. Kde niet prirodzenej autority, tam mocnári používajú hrubú silu na presadenie svojich zámerov.
Zmanipulované a nedemokratické voľby, nezáujem o vyšetrenie majetkových káuz a vyvodenie zodpovednosti, preukázateľné klamanie najvyšších cirkevných predstaviteľov na synode či odmietanie akejkoľvek komunikácie s vlastnými veriacimi – to všetko priviedlo cirkev na hranu úpadku a do vážnej krízy dôvery, čo vlastne priznali aj sami cirkevní funkcionári. Zahrávať sa v takejto atmosfére s témou využívania osobných údajoch o veriacich (mimo cirkevných zborov) je nemiestne! Takéto nemorálne a neprofesionálne správanie iba viac zvýrazňuje vyššie uvedenú skutočnosť, že na to neexistujú žiadne relevantné právne argumenty či dôvody!
Doposiaľ cirkevné zbory uvádzali vo svojich správach vždy počet svojich členov. Nie je dôvod to meniť a posúvať kompetencie správy veci cirkevných v cirkevnom zbore na vyššie COJ (cirkevné organizačné jednotky), teda na dištrikty či GBÚ. Vážne sa pýtame: To chce dištriktuálny biskup či generálny biskup kontrolovať evanjelikov? To sa chcú vnucovať a miešať do osobných rozhodnutí toho-ktorého evanjelika? Ak by aj nejaký evanjelik odišiel zo svojho cirkevného zboru a neprihlásil sa do nového, asi má na to dôvod. Prečo biskupa či riaditeľa evanjelickej školy trápi, že sa človek neprihlási? Koľko je takých prípadov? Prečo týchto biskupov a ich kamarátov trápi svedomie iného evanjelika? Nemal by každý začať sám od seba?
V 21. storočí sa vraciame do stredoveku alebo do čias normalizácie či eštebáckeho sliedenia, kontrolovania a udávania ľudí? To chce biskup volať niekomu a zisťovať, prečo sa neprihlásili do zboru XYZ? Veď by na to museli vybudovať sieť tzv. sliedičov!
Pre výročnú správu, pre rozpočet a vyhodnocovanie ani generálny hospodársky výbor nepotrebuje mená a priezviská a už vôbec nie ďalšie osobné údaje členov napr. cirkevného zboru Bardejov. Úplne postačuje počet členov. Pretože tu ide o osobné údaje členov cirkevného zboru, ktorý má právnu subjektivitu a o svojich osobných veciach má právo rozhodovať sám. A ešte raz pripomínam, že voči iným svetským –komerčným databázam je rozsah zhromaždených údajov podstatne väčší, a teda o to väčšia škoda môže vzniknúť ich zneužitím pri neoprávnenom prístupe!
Predstavitelia cirkevného zboru nemajú právo poskytovať údaje o osobách a ich dátach inej, aj keď vyššej COJ, nakoľko dotyčné osoby, v tomto prípade členovia cirkevného zboru, nedali súhlas predsedníctvu zboru, teda farárovi a dozorcovi, k tomu, aby ich osobné údaje zo zborovej kartotéky poskytovali subjektu, ktorý nemá s ich duchovným rastom nič spločné.
Dištrikt ani GBÚ nemá členov, ktorých si môže prisvojiť, nemá ich v matrike, lebo ich nepokrstil, nekonfirmoval, nesobášil ich, neprijímal do cirkevného zboru atď. Viera a duchovný rast prebiehajú v konkrétnych cirkevných zboroch, kde sa slovo Božie káže a sviatosti prisluhujú, kde sa vyučuje a vedie k životu s Kristom. Akcia celocirkevná nie je život v cirkvi. Niekto môže chodiť po cirkevných akciách organizovaných generálnou cirkvou ale vo svojom cirkevnom zbore nie je bratom či sestrou. Cirkevný zbor je rodina, kde iný nemá narúšať vzťahy a vnášať nedôveru medzi jej členov.
No dnes sa zdá, že vedenie cirkvi s biskupmi a synodálmi špekuluje nad tým, ako oklieštiť nielen moc cirkevných zborov, ale aj činnosť duchovných; ako im zasahovať do ich práce. Napríklad prečo by som mal ja ako duchovný (keď ja zodpovedám za cirkevný zbor) niekomu dať menný zoznam svojich cirkevníkov spolu s ďalšími osobnými údajmi?
To biskupi so svojimi spolupracovníkmi chcú vytvoriť sieť, kde sa ktorý človek z ECAV pohybuje? Pripevníme evanjelikom GPS? Alebo budú z GBÚ zasahovať miestnym farárom do práce a podrývať ich autoritu tým, že budú vyvolávať cirkevníkom a „radiť im“? Poznáme takéto prípady – určite nemajú misijný ani prospešný, ale, naopak, zhubný vplyv na cirkevný zbor. Poskytovať menný zoznam členov inému subjektu, aj keď má nejakú súvislosť, je trestuhodné. Preto sa s rozhorčením pýtame: Ako sa to správate k ľuďom v cirkvi? Prečo tak veľmi chcete nad nimi panovať?
Alebo duplicitné členstvo? To bol, je a bude problém, ktorý sa nedá vyriešiť sledovaním evanjelikov, či sa prihlásil, alebo neprihlásil, či zaplatil, alebo nezaplatil. Je vecou cirkevného zboru, aby si svoje veci riešil sám. To sa nedá vyriešiť nikdy na 100 percent. Prečo biskup zasahuje do vecí, ktoré si majú riadiť cirkevné zbory medzi sebou? A ako chce niekto donútiť niekoho, aby sa prepísal do nového cirkevného zboru? Ak nejaký farár neprislúžil Večeru Pánovu môjmu známemu len preto, že sa ako farár nevyrovnal so šťastím iného, tak ja nie som povinný konať to, čo mi niekto prikáže pod hrozbou trestu.
Naivná predstava, že sa vyčistí duplicitné členstvo, nesie v sebe pachuť totalitného sliedenia. Ide o otvorenie Pandorinej skrinky z úplne nepodstatného dôvodu, ktorý vyzerá iba ako zásterka. Toto nie je v právomoci tých, ktorý nemajú cirkevný zbor. Nemôžu teda riadiť ani život evanjelikov, ktorí patria do toho-ktorého cirkevného zboru. Keby každý konal to, čo má, možno by aj v tejto našej cirkvi bolo lepšie. Lenže sa zdá, že tá najtvrdšia práca s človekom, aby našiel svoje šťastie v Bohu, sa duchovným ponecháva, ale pod hrozbou „dodržiavania zákonov“, pričom ani brat Damankoš nepovedal ktorých. Z histórie vieme, že keď chceli odstrániť židov v Európe, zlí ľudia vymysleli a dali si schváliť protižidovské zákony v štáte. Potom sa mohli odvolávať na zákon a následne trestať tých, ktorí neuposlúchli ich diabolský príkaz. Pod hrozbou trestu odovzdať mená členov svojho cirkevného zboru nútia duchovných uposlúchnuť zvrátený scenár, kde evanjelik už nemá právo ani byť volený, ani voliť (keďže nemá na výber), takže ide o dosadenie a nie o voľbu. A evanjelik ani nemá právo vedieť, čo sa deje s jeho údajmi zo zborovej matriky a kartotéky!
EIS sa vraj nedá zneužívať. Okrem vyššie spomínaných legislatívnych úprav, ktoré smerujú k neoprávnenej centralizácii moci, sa môžeme spýtať, kde sú fyzicky umiestnené údaje cirkevných zborov? Ako si vôbec dovoľujú pýtať tieto údaje funkcionári ECAV, ktorí nie sú schopní konzistentne, pravidelne a úplne informovať cirkevné zbory o finančných transakciách a ekonomickej situácii ECAV (senioráty, dištrikty, GBÚ), Reformaty a Evanjelickej diakonie a ktorí dokonca odmietajú zverejniť zápisnice z rokovaní generálneho presbyterstva? Prečo majú títo ľudia taký záujem o mená či iné osobné údaje členov cirkevných zborov? Už to, že niekto bude sledovať stopu iného bez jeho súhlasu, je trestné.
V mene evanjelikov vás, biskupi a synodáli, žiadame: nezavádzajte eštebácke praktiky do našej drahej evanjelickej cirkvi, rešpektujte práva cirkevných zborov a ich členov a pracujte v tom rámci, ktorý vám náleží. Nebuďte cirkevným zborom príťažou!
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: pixabay.com
