Oheň Ducha Svätého
14. nedeľa po Svätej Trojici
Suspírium: Tebe, svojmu Bohu vďačnými byť chceme. Za dobrotu mnohú, o nej všetci vieme. Všetci vieme, predsa neďakuje každý. My však vďačným srdcom chváliť chceme Ťa vždy. Amen.
„Ducha neuhášajte! Proroctvami nepohŕdajte! Všetko skúmajte, dobrého sa držte! Všetkého zlého sa vystríhajte!“
1 Tes 5, 19 – 22
Milí bratia a milé sestry!
Stáva sa, že rodičia sú nútení, nechať svoje deti doma samé. Hoci je to len na chvíľu, dajú im množstvo rád. Rovnako je to aj vtedy, keď mama, alebo otec vystrájajú svoje deti z domu, či už na výlet, alebo internát. Myslia na veľa vecí a tesne pred odchodom pripomínajú svojim deťom, čo všetko majú, alebo nemajú robiť.
Nejako podobne sa neraz cítil aj apoštol Pavel. Správal sa ako milujúci rodič, hoci deti nemal. Jeho duchovnými deťmi boli kresťania v meste Tesaloniky. V tomto meste založil cirkevný zbor na svojej druhej misijnej ceste. A niekoľko mesiacov po svojom odchode im poslal list, a v ňom všetky druhy pripomienok a rád.
Keď bol Pavel s listom takmer hotový, spomenul si ešte na množstvo napomenutí, ktoré chcel dať svojim duchovným deťom. Tri z týchto rád, či napomenutí sme dnes počuli z Božieho slova: „Ducha neuhášajte! Proroctvami nepohŕdajte! Všetko skúmajte, dobrého sa držte! Všetkého zlého sa vystríhajte!“
Tieto tri rady sú dobré pre deti a študentov, ktorí začínajú od zajtra nový školský rok. Tieto tri rady sú vhodné pre kresťanov všetkých čias, a teda aj pre nás. Tieto rady nestoja vedľa seba nejako náhodne, ale majú vnútorné spojenie.
Prvá znie: „Ducha neuhášajte!“ Buďte vždy sviežej mysle, nech duch vo vás stále horí. Ako zabrániť tomu, aby oheň nezhasol? Určite tak, že naň nebudeme dávať niečo, čo by plamene udusilo, napríklad piesok. A samozrejme tým, že budeme na oheň prikladať niečo, čo plameňom dodá novú silu, napríklad drevo.
Už deti na náboženstve sa učia, že Ducha Svätého prirovnávame k vetru, holubici a k ohňu. Preto cirkev na Letnice spieva: „Ako v sviatok pamätný tam v Jeruzalme, zapáľ ohňom nebeským nás, národy zeme.“ ES174,3. Vieme tiež, že Duch Svätý je nám darovaný z Božej milosti, a prichádza k nám s Božím slovom a vo sviatostiach.
Duch Svätý je teda ako oheň, no plamene nevznikajú samy od seba, ale sú viazané na palivo. Božie Slovo je v istom zmysle palivom Ducha Svätého. Božie slovo spôsobuje, že oheň Ducha stále horí v našich srdciach. Rada „Ducha neuhášajte!“, neduste, znamená, že s Božím slovom by sme sa mali zaoberať pravidelne. Mali by sme stále prikladať drevo, či palivo, inak v nás plameň Ducha Svätého vyhasne a naša viera skončí.
Ako to robiť? Tak, že budeme chodiť do kostola a budeme počúvať Božie slovo. Ale tiež by sme tak mali robiť aj v každodennom živote – s vlastnými čítaniami Biblie, náboženskými knihami, kresťanskými rozhlasovými a televíznymi programami a duchovnými rozhovormi s inými kresťanmi. Na druhej strane si dávajme pozor, aby sme oheň srdca neutlmili každodennými starosťami, prílišným plytkým rozhovorom alebo bezbožnými názormi a hádkami, ktoré nás v dnešnej dobe všade prenasledujú. Ak sme týmito vecami ovplyvnení viac ako Božím Slovom, potom je to ako sypať piesok na oheň Ducha Svätého. Nezabúdajme preto na radu „Ducha neuhášajte!“
Nasleduje druhá rada: „Proroctvami nepohŕdajte!“ Pod Prorockou rečou sa nemyslí nič iné ako Božie slovo. Ide teda o to, že Božie slovo neprijímame len bežne, ale že sa znova a znova vystavujeme jeho účinkom.
Deti mi na náboženstve neraz povedali, to sme už počuli. Na to im vždy poviem, že každé Vianoce počúvame stále ten istý príbeh, že Boh sa stal človekom a preto už Vianoce nechcete? S čím samozrejme nesúhlasili. A určite aj mnohým z nás sa stalo, že počujeme, alebo čítame z Biblie slová, ktoré sme počuli, dokonca veľakrát. Ale zrazu sa stane, že nás to veľmi zvláštnym spôsobom osloví. Zrazu v tých slovách objavíme zmysel, ktorý je pre nás úplne nový. Alebo sa to Božie slovo hodí k situácii, v ktorej sa práve nachádzame. Potom sa toto slovo stane pre nás prorockým slovom, Božím pokynom priamo pre nás. V každom prípade by sme urobili dobre, keby sme takýmito prorockými slovami nepohrdli, ale brali ich vážne a konali podľa nich.
Samozrejme, nemali by sme nekriticky prijímať všetko, čo sa hlási o „prorockú reč“ ako Božie posolstvo. O tom nám hovorí tretia rada: „Všetko skúmajte, dobrého sa držte! Všetkého zlého sa vystríhajte!“ Testujte, overujte všetko a ponechajte si to, čo je dobré; vyhýbajte sa zlu vo všetkých podobách.
Nie všetko, čo je hlásané v mene Božom a publikované v kresťanských médiách, je dobré a je v súlade s Božou vôľou. Diabol sa stará o to, aby niektoré slová boli vyslovené škodlivo a zle. Preto je dôležité, aby sme skúmali všetky zbožné slová a naučili sa rozlišovať dobré od zlého. Na skúmanie, testovanie potrebujeme spoľahlivé meradlo. Pán Boh nám ho dal a náš reformátor Dr. Martin Luther nám to pripomenul: „sola scriptura“ – jedine Božie slovo. Pretože nič iné, ako pravda Písma svätého, nám nemôže spoľahlivo povedať, či je zbožné slovo skutočne dobré a kresťanské alebo nie. Ako meradlo nie je vhodné nič iné: ani takzvaný zdravý rozum, ani názor, hoci aj väčšiny ľudí.
Biblia je však dosť hrubá, dosť stará a náročná kniha, ako môže poslúžiť na skúmanie, na rozlišovanie zlého od dobrého? Odpoveďou je, máme pomôcky, konkrétne vyznanie našej viery, ktoré vychádza z Božieho slova a tiež Malý katechizmus, ktorý nachádzame aj našom Evanjelickom spevníku a ktorý mnohí z nás poznajú aspoň čiastočne naspamäť. Jeho päť hlavných častí nám dáva jednoduchý, ale praktický meter, pomocou ktorého môžeme skúmať zbožné slová a myšlienky.
Každý, kto pozná obsahovo a možno dokonca i naspamäť základné tvrdenia Malého katechizmu, je v každej situácii pripravený na skúmanie, testovanie, ktoré odporúča apoštol Pavel: „Všetko skúmajte, dobrého sa držte! Všetkého zlého sa vystríhajte!“
Bratia a sestry, tieto rady sú pre všetkých nás. Oheň Ducha Svätého v našich srdciach udržujme Božím slovom. Venujme pozornosť tomu, čo to Božie Slovo a Boží Duch hovorí priamo pre nás a pre našu životnú situáciu. Skúmajme všetky zbožné slová a posolstvá, ktoré nepochádzajú priamo z Písma svätého.
Ak poslúchneme budeme aj my rásť vo viere, ako kedysi kresťania v Tesalonikách, a nikto našu vieru neohrozí, práve naopak dovedie nás k spaseniu a večnému životu skrze Pána Ježiša Krista. Amen.
Modlitba:
Drahý Hospodine, nebeský náš Otče, ďakujeme Ti, za všetky dobrodenia, ktoré mám napriek našej nehodnosti, nevďačnosti a neposlušnosti stále preukazuješ. Ďakujeme za čas oddychu a odpočinku od niektorých povinností. A prosíme zapáľ v nás oheň svojho DS, a pomáhaj nám tento oheň stále udržiavať, a nielen to, pomáhaj nám vo viere aj rásť, aby sme dokázali rozoznávať dobré od zlého, aby sme spoznávali čo je škodlivé pre náš život a čo nám poslúži na spasenie. Preto nás vždy privádzaj k svojmu slovu, ktoré je pravdivé, daj nech ho radi počúvame a prijímame z neho ponaučenie i silu do života. Nech Ťa môžeme chváliť a vzdávať Ti česť teraz i na veky. Amen.
Mgr. Beata Šalamun Fraňová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto:Gerd Altmann z Pixabay
