Dr. Martin Luther
Pristúpili k Nemu učeníci a povedali: Prečo im hovoríš v podobenstvách? Odpovedal im: Pretože vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva nebeského, ale im nie je to dané. Lebo tomu, kto má, bude dané a bude mať nadbytok; tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, čo má. V podobenstvách im hovorím preto, že pozerajú, ale nevidia, počúvajú, ale nepočujú ani nerozumejú. A plní sa na nich proroctvo Izaiášovo:
Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť, a očami budete pozerať, ale nebudete vidieť. lebo otupelo srdce tomuto ľudu, a ťažko počúvajú ušami, a zažmúrili oči, aby nevideli očami a nepočuli ušami a nechápali srdcom a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil.
Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, a vaše uši, že počujú. Lebo veru vám hovorím, že mnohí proroci a spravodliví žiadali si vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli. Počujte teda podobenstvo o rozsievačovi! Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve, a nerozumie mu, prichádza ten zlý a uchytí, čo mu bolo zasiate do srdca; toto je zrno, ktoré bolo zasiate kraj cesty. A ktoré bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, čo počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma; nemá však koreňa v sebe, je len chvíľkový; len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď sa pohorší. A ktoré bolo zasiate do tŕnia, to je ten, čo počúva slovo, ale starosti sveta a klam bohatstva udusia to slovo, takže zostáva bez úžitku. A ktoré bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, čo počúva slovo a rozumie mu, ten prináša úžitok, a jeden prináša stonásobný, iný šesťdesiatnásobný a iný tridsaťnásobný.
Predložil im iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské človeku, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli. Ale keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď siatina vyrástla a vyklasila sa, ukázal sa aj kúkoľ. Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nezasial dobré semeno na svojom poli? Kde sa teda vzal kúkoľ? Odpovedal im: Človek nepriateľ to urobil. Opýtali sa sluhovia: Či teda chceš, aby sme ho šli povytŕhať? On povedal: Nie! Aby ste pri vytrhávaní kúkoľa nevytrhali s ním nejako aj pšenicu. Nechajte, nech oboje rastie spolu až do žatvy, a keď príde žatva, poviem žencom: Povyberajte najprv kúkoľ a zviažte ho do viazaníc na spálenie, ale pšenicu zhromaždite mi do stodoly.
Evanjelium podľa Matúša 13, 10 − 30
Toto evanjelium sa zdá ľahko a dobre zrozumiteľné, keďže sám Pán vyložil, čo je pole, čo dobré semeno a čo kúkoľ.
Kristus tu prekladá podobenstvo o kráľovstve nebeskom, t. j. o celej kresťanskej cirkvi, aká je ona na zemi a bude trvať až do konca sveta. Totiž, že kresťanská cirkev je ako pole dobrým semenom zasiate. Avšak prichádza diabol a naseje v noci, prv než by to ľudia zbadali, kúkoľ. V cirkvi teda vždy spolu rastie dobré semeno s kúkoľom, t. j. dobrí aj zlí sú spolu. Tomu sa nevyhneme v tomto živote. Ale tam, v budúcom živote, budú dobrí od zlých oddelení, ako hovorí Pán, že On to v čase žatvy prikáže sluhom.
Toto evanjelium je zamerané zvlášť proti donatistom, novaciánom, novokrstencom a im podobným sektám, ktorí sa usilujú založiť takú cirkev, v ktorej by už boli iba obrátení, samí číri svätí. Preto, ak sa u nich niektorý kresťan dopustí nejakého pádu zo slabosti alebo inakšie, hneď ho vylúčia a nepovažujú za brata.
Kristov rozkaz je však jasný, že sa môžeme a máme obrátiť a činiť pokánie. A služobníci cirkvi zvlášť na tom majú pracovať, aby ľudia v hriechoch nezotrvávali, ale boli vyslobodení skrze pravé pokánie.
Tak vidíme aj na príkladoch. Dávid sa dopustil ťažkého, hrozného pádu, ale pretože ho oľutoval a žiadal o milosť, bola mu prisľúbená.
Peter podobne ťažko zhrešil. Avšak dostane milosť, lebo uzná svoj hriech a žiada o milosť. A Pán hovorí, že dostane milosť, aby aj iných padlých mohol dvíhať. A u Matúša 18, 21 − 22 sa pýta: „Pane, keď sa brat previní proti mne, koľko ráz mu odpustiť? Až do sedem ráz? Ježiš mu odpovedal: Nehovorím ti, že až do sedem ráz, ale až do sedemdesiatkrát sedem ráz!“
To sú jasné výpovede, že kresťania na zemi nebudú až takí čistí. Niekedy sa potknú a padnú. Kto sa teda usiluje vytvoriť takú cirkev, v ktorej by nebolo žiadneho hriechu ani pádu, ten by musel vyhodiť z cirkvi všetkých slabých, ale aj silných kresťanov ako pohanov. Niet takého silného, čo by sa nepotkol. A preto v kresťanskej cirkvi budú vedľa seba mrcha ľudia − skutoční nekresťania a skutoční, praví kresťania, ktorí tiež nikdy nebudú celkom čistí a svätí. Starý Adam sa zjaví a niekedy ich privedie aj k pádu. Lebo načo ináč by bola kresťanská prosba v Otčenáši: „Odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim“? Takže: „Neuvoď nás do pokušenia“, táto prosba je dôkazom toho, že kresťan môže v každú chvíľu padnúť do pokušenia. Kto by teda takýchto vylučoval a nemal za kresťanov, ten by úplne prišiel o kresťanskú cirkev a nikde by nenašiel kresťanov.
Kristus potvrdzuje, že v húfe, ktorý má pravú náuku a je dobrým poľom, predsa je mnoho kúkoľa a lotrov. Tomu nie je na vine učenie, ktoré je čisté a dobré, ani kazatelia, ktorí vynakladajú všetko úsilie, aby ľudia boli pobožnejší, ale nepriateľ, diabol, ktorý robí tak, ako zlý sedliak, sused. Keď spíme a zdá sa nám, že nám nikto neuškodí, on nespí, ale príde a naseje kúkoľa do dobrého poľa, t. j. do srdca, ako sme počuli v predchádzajúcom podobenstve, aby ľudia nedbali na Slovo. A tak sa od Slova zo dňa na deň čím ďalej vzďaľujú a nechávajú sa viesť diablom do všelijakého hriechu a hanby.
Zmyslom tohto podobenstva je aj to, aby každý kresťan, a zvlášť kazateľ, sa zriekol toho, že jedného dňa bude mať vo svojej cirkvi samých svätých. Lebo diabol to tak nenechá. On seje svoje semeno, ktoré zbadáme až vtedy, keď vyklíči a von vyženie. Tí, ktorých považujeme za pobožných a spravodlivých, tí nám dajú ten najťažší úder a spôsobia najviac pohoršenia, lebo spíme a neobávame sa žiadneho nešťastia. To zažili aj apoštoli Pavel, Ján aj iní.
To nech nám je potešením, že Kristus hovorí, že to tak bude. V Prvom Liste Jánovom 2, 19 čítame: „Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás….“ Tak to vždy býva. Z kresťanov povstanú lotri, ktorí Krista pribijú na kríž. Tak to musí byť. Preto neustávajme a buďme odvážni. Veď je napísané: „Kúkoľ medzi pšenicou.“ Kúkoľ rastie nielen v planej pôde, ale aj medzi pšenicou na dobrom poli. Diabol nechce byť na suchom, pustom mieste, ale rád by sedel v nebi. On chce byť v cirkvi, sedieť tam a panovať. To musíme vytrpieť až do onoho dňa. Potom to bude ináč.
Akokoľvek to veľmi bolí, že musíme byť medzi takýmito lotrami a všetko pretrpieť a znášať, predsa sa môžeme tešiť tým, že vina nie je naša. Boh nám ju nepripisuje. Ak sa verne a usilovne pridŕžame Slova, prinesieme večné ovocie. Naopak, lotri, ktorí vystrájajú všelijaké pohoršenie a nesprávajú sa po kresťansky, nájdu svoj trest, a to nielen tu na zemi, ale aj v budúcom živote, ako Pán hovorí vo veršoch 41 − 43: „Syn človeka pošle svojich anjelov a vyberú z Jeho kráľovstva všetko, čo pohoršuje, i tých, čo páchajú neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece;, tam bude plač a škrípanie zubov. Vtedy sa spravodliví zaskvejú sťa slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počuje!“ Na túto hodinu nech hľadia nábožní a nech sa netrápia pre pohoršenie, ktorému nemôžu zabrániť.
Ak väčšina nechce v pravde žiť, nech nežije. Ty ďakuj Bohu, že aspoň niektorí Slovo prijímajú, nasledujú Krista a sú pobožnejší. Amen.
Pripravil
:
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: pixabay.com
