Aj po dlhých mesiacoch prítomnosti pandémie je i obyčajnému človeku jasné: váhavo nastupujúca jar síce sľubuje okresať chladu oziabavé ostré hrany, pandémia však predbežne nejaví náznaky úplného ústupu. Liečivé hrejivé terapeutické zásahy hviezdy Slnko ešte zadržiava dlhá studená mokrá jar.
Neskorá záľaha snehu v horách, mrazy, pustošiace hriadky s krehkými výhonkami zeleniny, smútok z černe kvietkov po ľadovom dychu chladu a k tomu časté miestne ničivé povodne z vytrvalých dažďov –prehlbujú strach a zúfalstvo tisícok ľudí, ktorí žijú v stálej obave z pandémie a jej hrozieb.
Počet tých, ktorých krutá votrelkyňa poslala do večnosti síce klesá, zákaz vychádzania ustupuje, zosvetľujú i farby okresov na mapách – chmáry obáv však ostávajú.
Po dlhej zime žije vari v každom z nás naliehavá potreba nádeje. Žiaľ, denne nám ju vzďaľujú najmä chaotické postupy ako členov vlády tak i poslancov. Persóny, ktoré rozhodujú o osudoch vyše piatich miliónov ľudí sa pričasto nezodpovedne vybíjajú v malicherných škriepkach, v zmätočných rozhodovaniach, v žabomyších sporoch, vo vzájomných obviňovaniach, v prospechárskom egoizme, v prijímaní panických rozhodnutí, ktoré znižujú kvalitu života ľudí v krajine pod Tatrami.
Na politickej scéne sme, nevoľky, svedkami detinsky trucovitých sebecky zameraných súbojov, priekov, obviňovaní a ďalších prostriedkov vzájomnej vendety, aktuálne prebieha súťaž o to, kto pošle za mreže do hanebne bezhraničnej kolúznej väzby viac ľudí. V parlamente sa neraz i náramne vehementne hlásia ku kresťanstvu mnohí – a hoci by teraz mali nemálo šancí ako príslušnosť k nemu dokazovať, čo sa týka napr. i hlavnej- pandemickej témy, odkývnu nové a ďalšie a prísnejšie a direktívnejšie nariadenia, ktoré razom zdevastujú kvalitu beztak komplikovaného života občanov, tobôž, keď verdikty sami neuplatňujú v praxi.
Mnohí preto so záujmom sledujeme, ako si s takouto situáciou vedia poradiť inde. Prvým zistením je, že kresťanské cirkvi napr. v nemecky hovoriacich krajinách boli a ostávajú aj v tomto neľahkom období pre ľudí bralami nádejí, útechy a tiež sofistikovaných rozhodovaní. Aj v čase najzúrivejších etáp pandémie kresťanské cirkvi hľadali a aj nachádzali spôsoby, ako státisíce ťažko skúšaných ľudí, sužovaných žiaľom z exitu blízkych a vytrvalou hrozbou z rozširujúcej sa nákazy povzbudzovať. Príkladom bol sám pápež František, ktorý vo videoposolstve vyzýval – nezabúdajme na najzraniteľnejších. V Rakúsku bodovala v čase najprísnejších zákazov a obmedzení úžasná štafeta modlitieb z domu do domu, kňazi ako pomoníci v nemocniciach, tiež v polievkových kuchyniach ale hlavne – pomáhali príbuzným chorých a umierajúcich, vedno s nimi plakali, keď museli bezmocne hľadieť na časté skony, keď nebolo rodinám dovolené rozlúčiť sa s blízkymi, hoci pradávnou človečou obyčajou je i toto preťažké zdieľanie bolesti na konci života blízkeho človeka.
Nemecký biskup Bätzing : “Choroby, umieranie a smrť nemožno v tomto dlhom roku odsunúť preč – hlboko zasiahli do životov mnohých ľudí. Smrť a umieranie sa nám priblížili viac ako kedykoľvek predtým. A pred ním – žiadna návšteva, chápavý pohľad do očí, dôverný stisk chladnúcich rúk – a aj po smrti je všetko inak, vrátane posledných rozlúčok….Aké dôstojné by bolo, keby sme mohli ostať so zosnulým, prijať pokoj a mier, ktoré potom prichádzajú…Vyjadriť lásku a bolesť, smútok a odpustenie…Umierajúcemu na nákazlivú chorobu nič také nie je dovolené,“ povedal ďalej nemecký biskup Bätzing a po ňom i ďalší kňazi podčiarkovali, že pandémia obrala o ľudskú blízkosť a bolestne ráňa duše smútiacich . Predseda pracovnej skupiny katolíckej cirkvi v Nemecku arcikňaz Radu Constantin zdôraznil, že vírus dominuje v našom každodennom spoločenstve a v profesionálnom živote – v tejto súvislosti označil za dôležité dávať si znamenie útechy aj za hranicou – o ktorej vírus nevie.
Na celoštátnu spomienkovú slávnosť za obete pandémie a pre ich pozostalých , na ktorú pozýval nemecký spolkový prezident Frank Walter Steinmayr, prišli aj predseda Spolkového snemu Wolfgang Schäuble, spolková kancelárka Angela Merkel a ďalší. Ani májové nádeje na zlepšenie nestopli pokračujúce početné modlitbové reťaze veriacich za koniec pandémie. Je ešte veľa príkladov ako v kresťanskom bratsko-sesterskom spoločnom úsilí čeliť krutej pandémii.
Je tu aj porovnanie – napr. v Nemecku na najvyššej štátnej úrovni dôstojná tryzna za bratov a sestry, ktorých blízkym vytrhla zákerná vírusová smrť. A u nás žalostný obraz mocou opojených človiečikov, ktorí nám denne, bez štipky hanby, vytrvalo posielajú svoje ufúľané vizitky.
Eva Bombová
článok uverejnený so súhlasom autorky
ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy