5. nedeľa po Zjavení
„Kráľ Šalamún miloval mnoho cudzích žien: faraónovu dcéru, Moábky, Ammónky, Edómky, Sidónčanky, Chetejky, z národov, o ktorých povedal Hospodin Izraelcom: Neobcujte s nimi a oni nech neobcujú s vami, inak obrátia vaše srdcia ku svojim bohom. Šalamún priľnul k nim láskou. Mal sedemsto kniežacích žien a tristo vedľajších žien. Jeho ženy mu zviedli srdce.
V čase Šalamúnovej staroby zviedli mu jeho ženy srdce k iným bohom, takže jeho srdce nebolo celé oddané Hospodinovi, jeho Bohu, ako srdce jeho otca Dávida. Šalamún chodil za Aštartou, sidónskou bohyňou, a za Milkómom, ohavnosťou Ammóncov. Tým Šalamún robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a nenasledoval Hospodina ako jeho otec Dávid.
Vtedy postavil Šalamún výšinu Kamóšovi, ohavnému božstvu Moábcov, na vrchu naproti Jeruzalemu, a Mólochovi, ohavnému božstvu Ammóncov. Tak urobil všetkým svojim ženám cudzinkám, ktoré prinášali kadidlové a zábitné obete svojim bohom. Hospodin sa rozhneval na Šalamúna, lebo jeho srdce sa odvrátilo od Hospodina, Boha Izraela, ktorý sa mu dvakrát zjavil a dal mu príkaz, aby nechodil za inými bohmi. Ale on porušil, čo mu prikázal Hospodin.“
(1kr 11, 1 – 10)
O Šalamúnovi vieme, že to so svojím vzťahom poslušnosti a podriadenosti Pánu Bohu myslel vážne. Dôveroval Pánu Bohu a snažil sa o hodnoty – hodnotné pred Pánom Bohom.
ALE postupom času praktizoval niečo, čo bolo normálne u kráľov a členov vládnucej vrstvy v okolitých národoch jeho doby.
Normálne bolo, že si vladári (šľachta) poisťovali zmluvy uzatvorené s iným vladárom (kmeňa, štátu) manželstvom. A tak k prvej manželke pribúdali ďalšie. Normálne bolo mať mnoho žien. Normálne bolo, ak vladár mal tzv. oficiálne milenky.
A túto ,,normálnosť“ si PRISVOJIL i Šalamún. Šalamún, Žid – člen a kráľ – Božieho ľudu, si tak ,,NAZHROMAŽDIL“ množstvo manželiek a mileniek. TOLEROVAL manželkám ich pohanské kulty a život – DAL IM POSTAVIŤ pohanské obetištia a chrámy. A keď ho pozývali na pohanské slávnosti – mimochodom, veľmi príťažlivé a živočíšne – ZÚČASTŇOVAL sa na nich a aj v dôsledku toho išiel krok za krokom cestou pohanov.
Krok za krokom Šalamún ODCHÁDZAL z cesty Božej – vzďaľoval sa od Pána Boha.
Niečo podobné sa deje aj dnes medzi Božím ľudom – medzi kresťanmi. Kresťan dneška rovnako prijíma tú ,,normálnosť“ dnešnej doby a dnešného moderného pohanstva. Vstupuje do vzťahu s nie veriacim – manželským partnerom, kamarátom, učiteľom či trénerom, ktorého nekriticky akceptuje, a toleruje,
- ak manželský partner nehľadá Pána Boha (veď inak je dobrý),
- ak kamarát žije spôsobom života, ktorý je v rozpore s Božou vôľou,
- ak obľúbený učiteľ či tréner ponižuje zásady viery v Pána Boha, vysmieva sa z viery
- atď.
AJ dnešný kresťan to nielen toleruje, ale dá sa aj sám do toho vtiahnuť:
- ide v nedeľu s manželkou namiesto do kostola do nákupného centra,
- ide s kamarátom do nočného klubu na striptíz či sledovať pornofilm,
- nosí červený náramok od kamarátky NA ochranu od zlých energií,
- prijme od trénera nariadenie, ktorým poruší Božie prikázania,
- na odporučenie obľúbeného učiteľa ide napríklad k veštici
- atď.
A tak kresťan dneška vstupuje na cestu hriešnikov (ľudí, pre ktorých je konanie zla niečo normálne) a vzďaľuje sa od Pána Boha.
A v podstate si to ani neuvedomuje – veď žije iba tak, ako je dnes ,,normálne“.
Ak tak žije dlhé roky, tento model života preberú jeho deti a deti jeho detí!
A toto je tragédia života – lebo taký život vedie k večnej smrti.
Dá sa s tým niečo robiť? A čo?
„Svetské a babské bájky zavrhuj, ale cvič sa v pobožnosti.“
(1Tim 4, 7)
„Prebuď sa a posilňuj ostatky, ktoré začali odumierať, lebo tvoje skutky som nenašiel dostatočnými pred mojím Bohom!“
(Zjav 3, 2)
„Nežite už viac ako pohania žijú v márnosti svojej mysle, zatemnení na rozume, odcudzení Božiemu životu nevedomosťou, ktorá je v nich, a zatvrdilosťou svojich sŕdc… Ale vy ste sa nie takto učili o Kristovi!“
(Ef 4, 17 – 20)
Otázka však je, milý brat a milá sestra, či CHCEM niečo robiť proti tomu, aby môj život a život mojej rodiny neovplyvňovala ,,normálnosť“ doby a život tých, ktorí žijú v mojom okolí a nerešpektujú Božiu vôľu…
Modlitba
Všemohúci Pane Bože, uvedomujem si vplyv, ktorý na mňa má to množstvo ľudí, s ktorými zdieľam školské lavice, zamestnanie, spoločné bývanie, športový klub a najmä tí, ktorých som si vyvolil/vyvolila za priateľov a kamarátov.
Pomôž mi, Pane, aby svetská ľahostajnosť voči Tvojej svätej vôli, zdanlivá sloboda od Tvojich prikázaní, bezuzdný spôsob zábavy, lákavosť nečestne nazhromaždených peňazí so všetkými výhodami, ktoré poskytujú, neboli pre mňa normálne, ale aby som si uvedomoval/uvedomovala v každej konkrétnej situácii života, že som Tebe, Pane Bože, odovzdal/odovzdala svoj život skrze krst a konfirmačný sľub.
Pomôž mi, Pane Bože, nekonať podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestáť a nesedieť v kruhu posmievačov. Amen.
Mgr. Daniela Kissová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: Giovanni Venanzi di Pesaro – König Salomons Götzendienst – wikimedia.org
