„Neopustím vás ako siroty, prídem k vám.“
(J 14, 18)
Tieto slova povedal Ježiš svojim učeníkom, keď hovoril o zasľúbení Ducha Svätého. Keď Ježiš sľubuje učeníkom, že nezostanú napospas sami sebe ani svetu, pre veriaceho človeka to znamená, že ani on nezostane bez Božej prítomnosti a pomoci.
Ježiš vstúpil do neba k svojmu Otcovi. Ako bude po oslávení prítomný pri svojich veriacich? Bude tu skrze Ducha Svätého, ktorého Ježiš a Boh Otec zošlú na učeníkov. Ježiš potešuje srdcia učeníkov a hovorí: „… a ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky.“
Niekto zomrie na chorobu, starobu alebo nepríde o život nejakou nehodou, Ten, ktorý učeníkom hovorí slová o svojej prítomnosti, tu bude s nami stále skrze svojho Ducha. Aj počas tejto kritickej situácie s kovidom mnohí stratili svojich blízkych. Vyhaslo viac ako dvanásťtisíc životov. Životov ľudí, za ktorými niekto smúti. Rodičia, partneri, deti − tí všetci prežívajú smutné dni nad stratou milovaných. Človek dôverujúci Bohu však vie, že je to len na krátku chvíľu a znova sa stretneme pri svojom Spasiteľovi. A to nás potešuje pri myšlienke na odchod našich drahých príbuzných a priateľov či kolegov.
Ježiš, ktorý položil svoj život preto, aby sme my mohli žiť, dáva človeku život v plnosti. A k životu v plnosti patrí aj láska k tým, ktorí tvoria spolu s nami šťastný život na tejto zemi, ale aj ich láska k nám. Láska pretrvá veky, lebo Boh je láska a Boh je večný, tak, ako je večnosť zasľúbená aj nám, ktorí sme v Krista uverili. Neopustí nás ani nás nezanechá napospas osudu.
Nevidíme Ho, a predsa je blízko každého z nás. Jemu môžeme veriť. V Jeho ústach nikdy nebola lož. A to je niečo až neskutočné v porovnaní s tým, v akom svete to dnes žijeme − no ani generácie pred nami neboli o nič lepšie. Neláska totiž vládne svetom stále a lži sa priúčajú mnohí v každej dobe. No my máme Pána a Spasiteľa pravdivého vo všetkom: On je pravda. On je aj cestou k Bohu, a tak s neochvejnou dôverou pristupujme stále k Pánu Bohu, lebo nám poslal svojho Syna, ktorý je dokonalý vo všetkom. Nikdy nás neoklame, nepodvedie, nezavedie k pádu, nikdy nezradí, nikdy neopustí a nezanechá v moci zlého. Práve naopak, povedie nás svojou pravdou a láskou. Tá dnešná pravda z Písma znie: „Neopustím vás ako siroty, prídem k vám.“
Ako sa teda odlišujeme od sveta? Aj tým, že veríme opravdivému Bohu. Tá naša identita, podľa ktorej je možné spoznať nasledovníkov Krista, je pravda. Radca, ktorého nám Kristus pošle od Otca, je Duchom pravdy. Preto v srdci cítime, že Kristus k nám vždy príde so svojím slovom pravdy a my vždy pocítime i Jeho prítomnosť vo svojom živote. Len neopusťme pravdu Kristovu a lásku k pravde ako k dôležitej premise života viery.
Veď ako by ste, milý brat, milá sestra, verili, že bude všetko v poriadku, ak by ste neverili tomu, čo hovorí Boží Syn? Ak veríš, že Ježiš hovorí pravdu, potom si na dobrej ceste k tomu, aby ťa Božie slovo potešilo. Lebo ono je určené aj pre teba. Cítime sa opustení? Osamotení v živote? Možno si, ale to nemá byť naším údelom.
Nezabudol si ako kresťan, že niekto ťa má veľmi rád? Niekedy sme pre zemské márnosti nemilovali Pána dostatočne, ako to vyjadruje aj druhý verš piesne č. 445 z Evanjelického spevníka: „Vždy, keď o Tebe rozjímam, cítim v srdci žiaľ, že som Ťa pre svetskú márnosť nie vždy miloval, nie vždy miloval.“
A On nás neprestal milovať, ale sa nám pripomína skrze svojho Ducha, aby sme nesmútili viac, ako je potrebné, aby sme si nezúfali v ťažkostiach života, nepodliehali ničotnosti z nemohúcnosti nad životmi našich milých. On nás chce prinavrátiť znova Bohu, aby sme mali nádej nového života. Nie sme siroty, sme milovaní Bohom pre lásku Pána Ježiša Krista k nám. Verme aj dnes, že On k nám príde a nebudeme sami v tomto svete.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: pixabay.com
