Nenávisť
Nenávisť, polarizovanie spoločnosti. Aj z toho by dnes poniektorí vedeli obviniť Pána Ježiša Krista. Preto je tak veľmi podivná skutočnosť, s akou slepotou sa v cirkvi stretávame aj napriek tomu, že práve viera v Krista má človeku dávať schopnosť porozumieť a spoznať pravdu v ľudskom živote.
Avšak uzatvorenosť cirkvi v štýle geta, s programom toho, čo vidíme vo svete pri neveriacich ľuďoch, otupuje svedomie veriacich do tej miery, že ich osobná viera a schopnosť rozhodovania sa je enormne nízka. Osobná zodpovednosť sa u týchto jednotlivcov nedá očakávať, pričom svoje rozhodnutia konajú s jediným cieľom, a to nestratiť obľúbenosť u svojej skupinky v zbore. Ich osobným rozhodnutiam chýba veľmi dôležitá vec, a to poslušnosť Tomu, o ktorom tvrdia, že je ich Pánom. V skutočnosti sa nechcú Kristovi podriadiť, nechcú sa vystaviť riziku, že budú tými, ktorí sa ocitnú s Kristom a Jeho pravdou sami, keď väčšina kričí opak. Svedomie si potom títo ľudia „liečia“ organizovaním náboženských stretnutí v domnienke, že spievaním a citovaním Biblie im Pán odpustí ich predošlú zradu, keď pravdu odmietli či nechceli poznať.
Čo hovorí Ježiš o takýchto vlažných kresťanoch, kresťanoch bez ochoty v živote niesť pre Krista kríž, plných nepochopenia, nenávisti, odsúdenia či samoty, ktorí sa z pohodlnosti vždy pridajú na stranu páchateľov neprávostí? Ježiš hovorí: „Nepoznám vás, páchatelia neprávostí!“ To je veľmi zlé svedectvo o viere človeka. Aj kvôli tomu dochádza v dejinách cirkvi k mnohým rozkolom. Svetlo nemožno meniť za tmu. Vlažnosť k pravdám Božím vyhlasovať za lojálnosť k niektorým osobám v cirkvi. Každý veriaci človek je sám pred Pánom Ježišom zodpovedný za svoje rozhodnutia. Aj za tie, ktoré ho viedli k nenávisti, k odsudzovaniu na základe úmyselných klamstiev! Takéto prostredie je toxické pre pravú vieru. Niečo sa navonok deklaruje, no v tajnosti sa odporúča veriacim konať nekresťansky! Kto nedovolí žiť v cirkvi v pravde, nie je Kristov nasledovník. Pretože nechce v živote cirkvi pravdu Kristovu vidieť!
Všetko, čo by mohlo odhaliť jeho protikresťanský postoj, tvrdo potláča vymyslenými historkami na tých, ktorí Krista nepopierajú, ale, naopak, vyznávajú aj v bežnom, každodennom živote cirkvi. Ako by dnes v takomto prostredí obstál samotný Kristus?
Veď svojou zvesťou by znova iritoval tých, ktorí vedia „všetko vyriešiť“ – so stopercentnou istotou práce ŠtB poohovárať či pripraviť o prácu. Hoci vedia, že napokon pravda vyjde najavo, je im to jedno, lebo oni chcú moc teraz a tu, chcú rozkazovať, trestať – vedia sa akurát tváriť ako veriaci. Spoliehajú sa na svoje vzťahy a silu lži.
Len jedno nevedia. Nevedia rešpektovať Krista ako najvyššiu autoritu v cirkvi. Krista vyhodili z riadenia cirkvi a hovoria: My sme v pozícii! Výsledkom je okrem iného sústavná deštrukcia majetku cirkvi. Po dlhé roky sa opakujúce rovnaké chyby svedčia len o svetáckosti zmýšľania a sú svedectvom toho, že cirkevný majetok sa pre poniektorých stal zlatou žilou. Prostriedkom na robenie si „priateľov“ v biznise s mamonou. Namiesto prínosu pre cirkev sa poškodzovanie majetku cirkvi často stávalo a stále stáva príčinou nezhôd.
Je preto akoby samozrejmosťou, že aktéri týchto praktík si neprajú vyriešenie smerujúce k prospechu cirkvi. A prednejšie im je zamotávanie tohto nečestného konania a dokonca hanobenie iných! Je nekresťanské a nedôstojné hovoriť, že Kristus nie majetok, keď sme svedkami sústavného poškodzovania cirkvi! A tým aj všetkých členov ECAV, či si to oni uvedomujú, alebo nie. Lebo podmienkou toho, aby bolo v cirkvi všetko v poriadku, je, aby vieroučná aj hmotná správa bola taká, ktorá nebude cirkev rozdeľovať, ale spájať.
Lebo javí sa to tak, že kde nie je vierouka ukotvená v srdci, tam nemožno hľadať ani správny postoj k evanjelickej cirkvi, k jej členom či majetku, ktorý vlastní. Tam sú iba klamstvá, vyhrážky či úmyselné (až nezmysluplné) neschvaľovanie napríklad správ o činnosti bývalého vedenia cirkvi s cieľom poškodiť, útoky na Asociáciu slobodných zborov ECAV či množstvo ďalších zlomyseľností.
Kde niet Krista v srdci človeka, tam nevidno ani snahu napĺňať čestne, bez snahy sa obohatiť, záujmy cirkvi k jej prospechu. Kto vyvoláva nenávisť, kto polarizuje spoločnosť? Obávam sa, že pri sústavnom špekulovaní poniektorých by aj dnes Krista rovnako hanobili a odporúčali by ignorovať Ho so zámerom do maximálnej miery Mu znepríjemniť život!
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: pixabay.com
