Nebeský domov
Nedeľa po Vianociach
„Vieme totiž, že keď sa stánok nášho pozemského príbytku aj zborí, máme dom od Boha, príbytok nie rukou zhotovený, večný v nebesiach. Lebo pre to aj vzdycháme, túžobne si žiadajúc, aby sme sa mohli obliecť vo svoj príbytok z neba, lebo veď potom skutočne budeme oblečení, nie nahí.“
2Kor 5, 1 – 3
Bratia a sestry!
Ďakujeme z celého srdca nášmu Pánu Bohu za to, že máme vianočné sviatky. Aj keď sa v podstate každým rokom opakuje rovnaký Betlehemský príbeh, predsa len stále prežívame to veľké Božie požehnanie. Koho by len neoslovili Jozef, Mária a hlavne malé dieťa Ježiš? Nebeský výjav, ktorý je plný lásky a zároveň aj skromnosti. Je priam preplnený šťastím a pokojom zároveň. Pritom Betlehem nebol na prvý pohľad ničím zvláštny.
Skutočne sú naše srdcia naplnené vďačnosťou za tieto požehnané sviatky. A oni naozaj sú. Pomocou Vianoc túži Pán Ježiš priniesť nielen pokojné a sviatočné chvíle, ale aj niečo viac. Chcú nám darovať novú nádej. Novú životnú silu, ktorá nepramení z ľudského nadania a dôvtipu, ale z Božej milosti a lásky. To je skutočným cieľom každých vianočných sviatkov. Dokázať sa pozerať na Pána Ježiša s plnou dôverou.
Možno by niekto položil otázku alebo by zapochyboval. Čo je na tom také zložité a ťažké? A predsa, niekedy sa nám zdá, že mať plnú dôveru v neviditeľného Pána Ježiša je akoby nesplniteľnou úlohou. Za takú dôveru je hodno sa modliť alebo aj duchovne bojovať.
Pán Ježiš nám ponúka nebeský domov,
a) nedúfajme príliš v tento svet.
b) o dar Ducha Svätého prosme.
a) Bratia a sestry, apoštol Pavel v našich kázňových veršoch nám spomína dva druhy príbytkov. Ten prvý je pozemský. Čo môžeme rozumieť pod slovom príbytok? Nie je to len dom, kde bývame, ale môže to byť všetko čo je súčasťou nášho života. Naše veci, ktoré sme si počas života zadovážili. Naše bohatstvo a majetok, ale aj myslenie a dokonca aj naše sny. Všetko čo sa týka tohto života môže byť zahrnuté do spomínaného slova pozemský príbytok. Apoštol Pavel má pomerne smutné posolstvo. Vieme, že stánok nášho pozemského príbytku sa zrejme zborí. Raz príde čas, kedy sa zrúti celý náš pozemský svet. Plány a naše sny sa rozplynú ako hmla.
A všetok náš majetok prejde do iných rúk. Možno by sa niekto teraz opýtal. Prečo je dobré hovoriť v nedeľu po Vianociach o takýchto smutných veciach. Veď, my to všetko vieme ako to napísal apoštol Pavel. Prečo si to musíme pripomínať práve teraz? Na to sú iné sviatočné dni. Ako napríklad Veľký piatok. Nie, bratia a sestry, určite nie je cieľom týchto slov prinášať pocit pochmúrnosti, priam beznádejnosti. Veď ešte stále znie v našich dušiach spev piesne Tichá noc. Ide tu o niečo iné. Na Vianoce sme v duchu boli v Betleheme. Videli sme tú úžasnú Božiu skromnosť. Otec nebeský posiela svojho jediného Syna na tento svet. Evanjeliá nám o tom podávajú krásne svedectvo.
Malý Ježiš sa narodil ako bežné dieťa. Dokonca nemal ani miesta na narodenie. Jozef musel chodiť z domu do domu a prosiť o zhovievavosť. Skúsme si len predstaviť akoby to vyzeralo, keby nejaký pozemský kráľ vyslal svojho syna do nejakej krajiny. To by bola sláva. Býval by v najkrajšom a najdrahšom hoteli. Mal by mnoho služobníctva a vozili by ho drahými autami. Ježišovo narodenie nám odkazuje, aby sme hľadali radšej iné poklady. Nezáleží predsa na tom, či bývame v drahom dome alebo len v chudobnej chalúpke. Veď práve v chalúpke môžeme zažiť najkrajšie chvíle v tomto živote. Viem, hovoriť niečo takéto je azda nemoderné. Ale to nevadí. Napokon aj samotné Ježišovo narodenie nebolo veľmi moderné na tú dobu.
b) Bratia a sestry, práve na Vianoce sme mohli vidieť ako vyzerá Boží pohľad na náš pozemský život. Priam sála odkaz, aby sme nehľadali pominuteľné veci. Nedúfali príliš v tento svet, lebo aj tak raz pominie. A to nemusí prísť ani koniec sveta. Mnohé životné príbehy nám svedčia o tom ako sa všetko v živote človeka zrútilo. Nečakajme preto na také udalosti, ale pozerajme radšej hore, do nebies. Určitým spôsobom aj toto nám túži predostrieť vianočný príbeh. Chce nás naučiť hľadať alebo nájsť krásu a pokoj. Možno aj na takých nečakaných miestach ako je chudobná maštaľka. Na jednu vec však nemožno zabúdať. Nájsť skutočný vianočný poklad nie je tak jednoduchá vec.
Dokážu to len tí, ktorí majú v sebe ducha lásky a milosti. Inak povedané, ak majú v sebe Ducha Svätého. Vďaka Duchu Svätému vzdycháme, priam túžobne čakáme, že raz premeníme svoje oblečenie. Dáme zo seba dole staré šaty. Neraz plné prehier a sklamaní a oblečieme si nové. Azda biele ako sneh, ktoré by najlepšie vyhovovali budúcemu, nebeskému domovu. Áno, takéto reči sa nám môžu zdať len akýmsi snívaním. Neprajník by si mohol myslieť, že takýmto spôsobom veriaci ľudia utekajú z tohto sveta. Bratia a sestry, my však nechceme utekať. My len nechceme byť nahými ako o tom píše apoštol Pavel. Napokon ani samotný Pán Ježiš neutekal z tohto sveta.
Narodil sa ako každý z nás. Žil pozemský život podobný nášmu. Na prvý pohľad bol úplne podobný nám, aj dnešným ľuďom. Jediný rozdiel bol v tom, že duch Pána Ježiša bol naozaj Svätý. Jeho srdce a myseľ boli naplnené láskou, vierou a nádejou. On túžobne očakával, že nielen On, Pán Ježiš, ale aj my budeme s Ním v tom novom, nebeskom príbytku.
Bratia a sestry, dnes máme Nedeľu po Vianociach. Je to inak pomerne zvláštna nedeľa. Darčeky sú už rozbalené. Mnohí už boli aj na svojich pracoviskách. Ale vianočné stromčeky ešte stále panujú v našich príbytkoch. Veľmi si želáme, aby aj Ježišova láska a posolstvo vládli v našich domoch, bytoch a hlavne v našich srdciach. To nemusí byť len túžba. To sa môže ľahko aj stať. Verme tomu. Amen.
Modlitba:
Pane Ježiši, ďakujeme Ti, že si v podobe malého dieťaťa prišiel medzi nás. Prišiel si do sveta, ktorý bol slepý a hluchý, ale zároveň túžil a sníval o novej nádeji. Ty si ju priniesol. Prosíme Ťa, nech vianočný pokoj a radosť vládnu v našej duši. Aj my potrebujeme nové svetlo a lásku. Len Ty nám ju vieš dať. Pane, nech Tvoja láska svieti po celom svete. Ďakujeme Ti za všetko čo si nám dal a čo nám ešte dáš. Nech je požehnané Tvoje meno, Pane. Amen.
Mgr. Michal Gubo
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: Arek Socha from Pixabay
