22. nedeľa po Svätej Trojici
“ Povedal aj učeníkom: Bol bohatý človek, ktorý mal šafára; toho obžalovali pred ním, že mu márni majetok. Zavolal si ho teda a povedal mu: Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalej nemôžeš už šafáriť. Tu si šafár pomyslel: Čo urobím, keďže mi pán odníma šafárstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď stratím šafárstvo. Zavolal si každého pánovho dlžníka a spýtal sa prvého: Koľko si dlžen môjmu pánovi? Odpovedal: Sto mier oleja. Povedal mu: Vezmi si úpis, sadni si a chytro napíš päťdesiat. Potom sa opýtal druhého: A ty koľko si dlžen? Odpovedal: Sto kórov pšenice. Povedal mu: Tu máš úpis, napíš osemdesiat. I pochválil pán tohto nespravodlivého šafára, že opatrne urobil, lebo synovia tohto sveta sú opatrnejší voči seberovným než synovia svetla. Aj vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov.“
L16, 1 – 9
Milí bratia, milé sestry, žijeme dobu, kedy novodobý kapitalizmus prináša situácie, o ktorých sa v televíznych správach KRIMI dennodenne dozvedáme ako o megapodvodoch niektorých novodobých zbohatlíkov, ktorých zachutila moc a peniaze. Praktiky podvodníkov, ktorí neváhajú falšovať dokumenty, zamlčať podstatné informácie, čo skôr či neskôr prinesú neblahé dôsledky, sa udomácnili nielen v sekulárnej sfére a týkajú sa nás všetkých. S bolesťou prijímame fakt, že takéto spôsoby, ktorými si dnes ľudia bez ohľadu na to, k akej viere sa hlásia, uzurpujú moc a vplyv. Zdá sa, že môžu všetko. S vedomím, že dovolať sa spravodlivosti na súde je v našej krajine skoro nereálne, prichádza čoraz častejšie k tomu, že človek robí všetko preto, aby spravodlivosť uskutočňoval sám. Prirodzene metódami, ktoré sám uzná za vhodné. Ale čo má znamenať príbeh podvodníka, o ktorom dnes nečítame v správach, ale v Písme svätom?! Ako je možné, že Ježiš si berie za príklad takéhoto človeka?! Na to, aby sme podobenstvu porozumeli, slúži aj šokujúci prvý dojem. Je totiž zrejmé, že príbeh má niekoľko vrstiev a ak v ňom chceme nájsť aktuálny odkaz, musíme si dať záležať na tom, aby sme si Ježišov odkaz správne exegetovali.
Ježiš nám v prečítanom texte dáva lekciu na príklade správcu majetku. Správcov šéf – vlastník – žije niekde inde, preto svoje kompetencie zveruje správcovi. Ten má právo a povinnosť nakladať s majetkom tak, aby bol využitý efektívne. Má dohliadať na to, aby boli uzavreté výhodné zmluvy, vyžadovať ich plnenie, vymáhať dlhy v platbách alebo naturáliách a zisk potom odovzdať vlastníkovi. Jedného dňa sa vlastník dozvie, že jeho správca, v pôvodnom gréckom texte „oikonomos“ – budovať dom – d.f. ekonóm, nevedie jeho hospodárstvo tak ako má. Pán si situáciu preverí, potom si správcu predvolá a oznámi mu, že ho v krátkom čase prepustí. Správcovi teda začne plynúť výpovedná lehota. Situáciu, v ktorej väčšina ľudí prepadne panike a zmätku, však zvláda tento ekonóm s nečakaným pokojom. Nie, neoddáva sa ilúzii, že by sa pánovo rozhodnutie mohlo ešte zmeniť, že sa to všetko predsa len na dobré obráti. To, že je jeho pozícia ohrozená, si pripúšťa a berie vážne.
Uvažuje: „Kopať nevládzem a žobrať sa hanbím“. Na fyzickú prácu nemám kondíciu, ale byť odkázaným na milosť iných – to je pod moju úroveň. Musím vymyslieť niečo iné. Kým budem musieť všetky účty predložiť, nejaký čas mi ešte zostáva. Moje kompetencie, moje podpisy stále platia. A to musím využiť. Pôjdem za nájomníkmi, ktorí majú splatiť svoje dlhy. Zmením im zmluvy, znížim ich odvody, časť dlhov im odpustím. Tak dosiahnem, že mi budú vďační, zaviazaní… A keď budem musieť odísť, poskytnú mi azda aspoň strechu nad hlavou…
Tieto plány správca uskutoční. Hovorí so zverencami, nájomníkmi a vychádza im v ústrety.
Ešte vždy sa nám Ježišovo rozprávanie nezdá. Hovorí totiž: „i pochválil pán nespravodlivého šafára, že opatrne urobil, lebo synovia tohto sveta sú opatrnejší voči seberovným než synovia svetla.“
Bratia a sestry, skôr ako sa nad týmto vyjadrením budeme pohoršovať alebo nebodaj nám napadne metódy správcu napodobňovať, by sme si mali dobre všimnúť, PREČO pán správcu chváli. Nie je to totiž preto, že zle hospodáril. Ani preto, že v čase, ktorý mu ostáva, účelovo klame a tým okráda svojho pána. Veď hovorí o ňom ako o nespravodlivom šafárovi, nepoctivom správcovi. Klamstvo a manipuláciu Ježiš neschvaľuje nikdy. Neobstoja pred ním upravované, doladené daňové priznania, žiadne finančné operácie, ktorými sa niekto obohacuje. Vždy je to totiž na niečí úkor. Naopak. Ježiš nás chce od túžby po zhromažďovaní majetku a peňazí oslobodiť. Aj v príbehu prízvukuje, že majú slúžiť len ako prostriedok, nie cieľ.
Ježiš teda nechváli správcu preto, že pána oklamal. Na jeho príklade chce ukázať IBA, JEDINE to, že si uvedomil vážnosť svojej situácie a začal v nej konať INAK ako doposiaľ.
Správca zistil: pred Pánom už nemá zmysel niečo predstierať. Nič už nebude tak ako doteraz. Tu moje povolanie končí. Je rozhodnuté. Ak budem stáť pred Pánom, všetko vyjde najavo. Prehliadne všetky moje účty. A ja čistý nie som. Tento postoj Ježiš oceňuje: v tomto nám ho dáva za príklad. Svoje nedostatky z nedbalosti alebo zámerné zavádzania či klamstvá si uvedomí. Vie, že jeho vina je jednoznačná, že ju neutají. Pripúšťa svoje hranice a obmedzenia a z celého poznania stiahne dôsledky. Nepanikári, nepokúša sa hľadať vinníkov, nenarieka v sebaľútosti. Ale robí všetko preto, aby zachránil to, čo sa ešte zachrániť dá.
Každému z nás, bratia a sestry, zveril Boh život. Podmienky, šance, schopnosti. Roky, v ktorých sme mohli len prijímať, ale aj čas sebarealizácie, dávania. Zveril nám nadanie a úspechy, radosť a tvorivú silu, postavil nás do vzťahov v rodinách, v práci, v cirkvi aj spoločnosti. Ako sme tieto možnosti doteraz využili? Kto z nich mohol mať úžitok? Pre ľudí, ktorí sa na zodpovednosť pred Bohom pýtajú, ale aj pre tých, ktorým sa táto zodpovednosť javí byť ľahostajnou, platí TO ISTÉ: že čas, v ktorom môžeme využiť to čo od Boha máme, je obmedzený. Keby sme sa my veriaci chceli spoliehať na to, že sme Božie deti, synovia svetla, Ježiš upozorňuje, že opatrnejšie, múdrejšie, efektívnejšie so svojím časom a zverenými hodnotami nakladajú práve synovia sveta. Boh sa totiž na nespravodlivosť, krivdu a násilie – fyzické, psychické ani ekonomické nebude pozerať. Skôr či neskôr zasiahne.
Správca je v podobenstve označovaný ako syn sveta, od ktorého sa majú synovia svetla čo učiť. Bohu vôbec nezáleží na tom, či sa považujeme za veriacich alebo neveriacich, za synov sveta alebo synov svetla. Boh nie je protekcionár, rečou Biblie nie je prijímačom osôb. Záleží mu na tom, ako sa medzi sebou správame, či sa to, čo o svojej viere deklarujeme, zhoduje s tým, čo okolo seba tvoríme. „Syn sveta“, ako Ježiš správcu označuje, si vie spočítať dve a dve. A hlavne sa vie dobre rozhodnúť. Robí všetko preto, aby sa ho mal kto ujať, keď všetko stratí. Nie, nevyužije ešte poslednú možnosť, aby sa „nabalil“ nepresmeruje pánov majetok na svoje konto. Tuší, že ľudskosť, pomoc ľuďom, ktorí sú stále Pánovými dlžníkmi, mu pomôže viac. Aj táto zištná pomoc uľahčí životnú situáciu dlžníkov. Ježiš dáva najavo: nezhromažďujte si peniaze, majetky. Neurobia vás šťastnými. Rozdávajte ich. Dajte cisárovi, čo je cisárove. Vyplácajte spravodlivé mzdy. Nepodvádzajte, neobohacujte sa na úkor slabších. Aj peniaze môžu, majú slúžiť. Vždy sú a budú ľudia, ktorí sú na ne odkázaní. Ježiš naznačuje – keď je nepoctivý správca vo svojom egoizme schopný dobroty, o čo viac by ste jej mali byť schopní vy, ktorí o láske, dávaní a milosti hovoríte? Ktorí sa nazývate deťmi svetla? Nie náhodou uvádza evanjelista Lukáš toto podobenstvo za podobenstvom o stratenom synovi. V oboch ide o to, aby sme našli otvorené dvere k Otcovi. Tam, kde nás bude môcť prijať ako prijímajú dobrí rodičia svoje dieťa – s láskou a veľkorysým odpustením. Amen.
Modlitba:
Pane náš Ježiši Kriste, náš život je v Tvojich rukách. Ďakujeme, že nás neodpisuješ, ako to iní neraz robia. Veríme, stále o nás zápasíš napriek tomu, čo sme v našom živote zďaleka nespravovali poctivo a spravodlivo. Odpusť nám zlyhania a nedostatky. Prosíme o odvahu pozrieť na svoj život reálne, bez samo spravodlivosti a vzájomných obvinení, kto všetko je za našu neprajnosť a prejavy zlosti a strachu o seba zodpovedný. Spoliehame sa len na to, že spolu s Tebou zomiera na kríži to, čo nevieme zvládnuť, napraviť sami.
Prosíme o nádej, že ešte stále máme príležitosť začať premýšľať a konať inak ako doteraz. Pomôž nám vyrásť z naivných predstáv, že Ťa oklameme, alebo sa nám pred Tebou podarí niečo skryť. Pomôž nám rozlišovať medzi tým, čo pominie a tým, čo ostane. Nauč nás múdrosti, aby sme s tým, čo máme, zaobchádzali spravodlivo. Prijmi nás, nie pre naše zásluhy, ale pre Tvoju milosť, ktorá trvá naveky! Amen.
Ilustračné foto: pixabay.com
