15. nedeľa po Svätej Trojici
„Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplaty u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Preto, keď dávaš almužnu, netrúb pred sebou, ako robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali. Veru vám hovorím: Majú svoju odplatu!“
Mt 6, 1 – 2
Drahí bratia, milé sestry v Pánu!
Pán Ježiš si svojich učeníkov povolával sám. Každého jedného oslovil a povedal mu, aby Ho nasledoval. Tak to bolo v prípade dvanástich apoštolov. A nielen ich. Toto povolávanie sa konalo aj ďalej. Lenže už iným spôsobom. Aj dnes Pán Ježiš volá svojich synov a dcéry do budovania kráľovstva nebeského. Zavolal aj nás. Či už skrze blízkych ľudí alebo skrze slova Božieho kazateľa. Alebo skrze nejaký životný zázrak alebo iným spôsobom. Áno, Pán Ježiš aj nás povolal do svojej vinice. Mnohí ľudia sa však môžu opýtať. A aká bude za to odmena? Akú odplatu máme čakať za to, že sa umárame pre cirkev a pre svoj cirkevný zbor? Bratia a sestry,
Otec nebeský sa nám odplatí,
a) svoju slávu nehľadajme.
b) dobré skutky konajme.
c) strach nemajme.
a) Otázka odmeny nie je nová. Už od dávna si človek kladie otázku, že ak ja obetujem svoju silu a čas pre nejakú myšlienku alebo hnutie, tak potom akú dostanem náhradu za svoj stratený čas. Téma odmeny nie je nová. Práve naopak je veľmi stará a nemožno ju len kritizovať. Určite veľmi vznešené správanie je také, ktoré nečaká a nehľadá žiadnu odmenu alebo dar. Človek však nevie byť tak vznešeným, niečo také dokáže len Pán Boh. A Jeho Syn. Napriek tomu z uvedeného slova Božieho nám znie akási požiadavka, ktorá nás túži presvedčiť o tom, aby sme nehľadali svoju slávu. Áno, ono ľahko sa niečo takéto povie. Napokon každého poteší pochvala, uznanie alebo nejaká pocta. Predsa len sme ľudia a v hĺbke duše túžime po niečom podobnom. Mať za svoju námahu aspoň morálne ohodnotenie. Žiaľ, znie nám slovo varujte sa.
b) Bratia a sestry, človek na základe uvedených slov by sa mohol aj preľaknúť. Získať dojem, že konať dobré skutky je veľmi ťažké. Dávať úprimnú almužnu je priam nemožné. Avšak nie je cieľom nášho biblického textu odradiť nás od bohumilých skutkov. Veď Pán Ježiš preciťuje radosť v nebesiach, keď prejavujeme úprimnú zbožnosť a dávame almužny. Je veľký omyl si myslieť, že skutky a almužny nepotrebujeme. Cirkev alebo cirkevné zbory priam prahnú po ochotných darcoch a zbožných ľuďoch. Máme tu teda akúsi problémovú situáciu. Máme byť zbožnými a zároveň nemáme hľadať svoju slávu. Na prvý pohľad sú to pomerne ťažko zlučiteľné stavy. Áno sú, ale len pre človeka. Na začiatku tejto kázne som spomínal ako nás Pán Ježiš povoláva do vinice Pánovej. Sme robotníci, ktorí vkladajú do tohto diela svoj čas, peniaze, vôľu a námahu. A nielen to, ale vkladáme aj svoju nádej. Veríme, že naša drahá cirkev bude naďalej existovať, bude mať svojich členov a navyše bude mať svoju budúcnosť. S touto nádejou slúžili našej cirkvi naši vzácni predkovia a konáme tak aj my. Dnešné slovo Božie nás vyzýva ku pokračovaniu. Nepozerajme na výsledky, nehľadajme nejakú odmenu, len kráčajme vpred a slúžme Pánovi Ježišovi. Viem, niečo takéto splniť je pomerne zložité. Občas až nemožné. Sami sa ku tomu priznávame. Naozaj je neraz zložité prejavovať zbožnosť tak, aby ma nikto nevidel.
c) Slovo evanjelistu Matúša nám však predsa len nejakú odmenu sľubuje. Aj keď je to odmena veľmi nejasná. Môžeme povedať, že Božia odplata je akoby zatajená. Možno je to tak aj správne. Usilovať sa o niečo a pritom nevedieť čo za tú všetku námahu dostaneme je dielom Ducha Svätého. Je to niečo podobné ako, keď máme svoje deti. Vychovávame ich a dávame im všetko čo sa len dá. Nevieme však povedať, aký to všetko bude mať výsledok. Veríme a všetko preto robíme, aby bol aspoň dobrý. Tak konáme aj na poli kráľovstva nebeského. V kútiku srdca dôverujeme nášmu Otcu nebeskému. Sme presvedčení o tom, že to s nami vždy dobre myslí. Nebojíme sa preto budúcnosti, lebo Pán Boh nás nikdy neopustí. A keď už hovoríme o odmenách, tak potom práve tá Božia prítomnosť je najväčšou odplatou.
Bratia a sestry, Pán Ježiš povolal aj nás tak ako kedysi svojich učeníkov. Nasledujme Pána a uvidíme veľké nebeské poklady. Amen.
Modlitba:
Pane Ježiši, nesmierne Ti ďakujeme za to, že si nás povolal do svojej vinice. Už viac nechceme slúžiť svetu ani sebe samým, ale len Tebe. Priznávame sa, že je to pre nás ťažká úloha. Ešte stále je v nás veľa nedobrého z čoho sme neraz zarmútení. Prosíme Ťa, daj nám sily vytrvať a kráčať za Tebou, lebo jedine Ty nás privedieš do šťastného cieľa. Nech je požehnané Tvoje meno. Amen.
Mgr. Michal Gubo
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: pixabay.com
