Istotne napospol s úľavou vítame zmierňovanie dopadov pandémie covid-19 na kvalitu našich životov. V porovnaní s inými krajinami boli však niektoré obmedzenia u nás v nejednom ohľade nad rámec. Takým, ako sme svedkami, ostáva u nás i tempo ich ústupu – je pomalšie.
Samozrejme, vďaka všetkým, ktorí v najlepších úmysloch usilujú o aplikáciu náležitých a verejnosti zrozumiteľne odôvodňovaných postupov pri zmierňovaní obsahu mnohých často azda i prehnane striktných opatrení. Pliaga je globálna a podceňovať všetky jej zákerné mnohostranné riziká bolo a ostáva hazardom.
Keď sa však zameriame na covid dopady aj na náš duchovný svet, ťažko sa ubrániť pocitu, že práve v tejto sfére je ešte stále prítomný mrzký direktívny poprašok – ako z dôb totality. Citeľne znižuje našu ochotu podriaďovať sa bez kritického porovnávania z neho plynúcemu , často priam drastickému obsahu.
Opakovane sme totiž svedkami priam vyzývavého ignorovania obsahu striktných preventívnych direktív dokonca aj tými, ktorí ich pre nás schvaľujú.. Najnovším príkladom je nočný výskyt dvoch koaličných poslancov parlamentu a jedného župana v nejakej bratislavskej krčme po zákaze vychádzania. Poslanci Žitňanská a Šeliga síce rezignovali na funkcie v parlamente(župan Droba zatiaľ nie), lenže ich nenáležitý postup sa už s hlučným echom pridal do zoznamu prípadov spupnej „nadradenosti“ niektorých poslancov a politikov.
Ostaňme na pôde parlamentu a trebárs rovno pri rečníckom pulte – v prenosoch vidíme ako sa v rýchlom slede pri ňom striedajú dámy a páni nielen poslanci a poslankyne ale i ministri, ktorí z tesnej blízkosti hovoria a dýchajú do mikrofónu, rukami sa dotýkajú povrchu okolia kecpultu – bez toho, aby tento priestor niekto dezinfikoval po nich .Beda však napr. obsluhe na letnej terase, keby po každom zákazníkovi nedezinfikovala povrch stolíka – mastná pokuta by prihrmela priam vzápätí. Poslankyne a poslanci sedia v našom parlamente celé mesiace pokojne blízko seba bez inde inak prísne vyžadovaných rozostupov, nebadať, že by hodiny rokovaní delili prestávky, ktoré sú, napr. na úrovni lokálnych zastupiteľstiev samozrejmosťou. Rozostupy a rúška sú pritom bizarne, spolu s limitovanými počtami, vyžadované aj vonku, napr. v obrovských hľadiskách štadiónov.
Keď tento stav porovnáme so súčasnou praxou v našich kresťanských kostoloch – ak by sa v nich niekto opovážil o tradičný postup pri spovedi či hoci skúsil narušiť limitovaný počet veriacich v chrámoch a direktívne vyžadovanú dvojmetrovú hranicu rozostupov, nasledovali by prísne sankcie…
Stále nie je možné stretávať sa cirkevných zboroch ženám, mládeži, spevokolom, deťom – u nás, v Ev. a. v. cirkevnom zbore Košice – Terasa je to aspoň pre deti núdzovo riešené vsuvkou počas prenosov prostredníctvom príhovorov vedúcich z detských besiedok…
Nie je, samozrejme možné, uvoľňovať preventívne pandemické opatrenia skokovo. Rovnako však nie je možné, aby vrchnosť stále striktne a pod hrozbou i prehnane prísnych sankcií vyžadovala od desaťtisícov veriacich rešpekt k obsahu nariadení, týkajúcich sa bohoslužieb, keď sa nielen neunúva náležite ich vysvetliť ale sama ich , neraz provokačne porušuje. Opakovane tak víri poprašok niekdajšej mrzkej totality o ktorej sme si mysleli, že ju odvial čas…
Eva Bombová
článok uverejnený so súhlasom autora
ilustračné foto: pixabay.com
