Modlitba za dieťa
Pár krásnych jarí nám pred očami klíčia.
Kým ľudský údel zložia do hlávky.
Nechodia – bežia,
nehovoria – len kričia.
A vybuchujú – živé prskavky.
Detičky ľudí, škovránky v Božom poli.
Čože to pijú z Jeho stupaje?
Že pod ich košieľkou
čo bolí, dvakrát bolí,
no radosť trikrát mocná je.
Počuješ v noci hrmot ťažkých vlakov
do Osudu, čo všade nájde ťa.
Oželieš všetko –
vzduch, vodu, zver i vtákov.
No pomodlíš sa vrúcne za dieťa.
Tak dlho si ho na ramenách nosil,
až sám si ostal v jeho náručí.
A ak si dávno Boha nepoprosil,
aj modliť sa
ťa ono naučí.
Milan Rúfus
Ilustračné foto: pixabay.com
