5. nedeľa po Veľkej noci
„Vzdych slovami žalmistu: Bože, Ty poznáš moju poblúdilosť a moje viny nie sú skryté pred Tebou. Ja sa však k Tebe modlím, Hospodine, v čase príhodnom, Bože, pre svoju veľkú milosť ohlás sa mi so svojou vernou pomocou.“
Ef 3,14-21
Obracať sa na otca je čosi prirodzené snáď pre všetkých ľudí na svete. Deti vedia, že otec je tu pre nich, chráni ich, stará sa o ne, má lásku, ktorú každodenne akoby samozrejme prejavuje svojou blízkosťou, snahou dobre sa o svoje dieťa postarať, aby malo jednoducho všetko, čo potrebuje a nič mu nechýbalo. Ba, dá sa povedať, že dobrý otec si dá záležať aj na tom, aby jeho dieťa malo dostatok, až hojnosť aj na rozdávanie pre ďalších. Apoštol Pavol vedel o takom otcovi a sám mal takého otca. Nebol to jeho telesný, ale duchovný Otec. Nevieme o apoštolovom pokrvnom otcovi, ale zato vieme dosť o tom Otcovi, ktorý sa nad ním zmiloval, ktorý ho splodil znova, zo svojho slova, z Ducha, a bol Ním znovuzrodený, ako Jeho dielo nového stvorenia, nového človeka, teraz žijúceho z viery v Pána Ježiša Krista. Pavol má správu milosti Božej, evanjelium o nepochopiteľnom bohatstve Kristovom. Chce ho vysvetliť aj spoločenstvu v Efeze, hoc sám sa nachádza vo väzení, a zdalo by sa, že je bezmocný čokoľvek pre nich urobiť. On však robí, to, čo môže, to, čo má. Modlí sa. Uvažujme, čo je to za práca. Je to skutočné, opravdivé nasadenie. Osobná túžba, vôľa, prosba na kolenách k Tomu, ktorého menuje Otcom. Na Neho sa oplatí volať. On vždy počuje, má čas, chápe ma, vie o mojom rozpoložení, v akej situácii sa nachádzam, vie, čo by som chcel, a dá mi poznať aj to, čo chce On. Byť v rodinnom vzťahu s takýmto Otcom je nesmiernym požehnaním. On je veľký, najväčší, najmocnejší, ale aj najmilostivejší a mňa si zamiloval. Preto, že som taký významný, dôležitý, múdry, schopný, krásny, hodný toho…-nie. Zamiloval si ma, lebo tak On sám chcel. Miloval ma prv, než ma povolal do života a doprial mi, aby som Ho mohol poznávať po všetky svoje dni ako Otca, pred ktorým je hodno skláňať kolená a spolu s apoštolom vyznávať, že po Ňom sa menuje každá rodina, je jej Tvorcom a má bohatstvo slávy, z ktorej dáva svojho Ducha. Ten je potrebný pre každé spoločenstvo, aj tých v Efeze, aj pre nás na Slovensku dnes. Potrebujeme zosilnieť, mať výbavu k tomu, aby sme sa prejavovali ako tí, ktorí majú v sebe vnútorného človeka zmocneného Duchom. Len z Ducha Božieho Kristus prebýva vierou v našich srdciach. Všetko naše uvažovanie, plány, túžby, očakávania, práca a úsilie má prameniť z toho, že sme zakorenení a založení v láske. Tam je počiatok nášho nového bytia, nového stvorenia z Boha, že v srdciach máme prijatú Božiu lásku a tak nie sme a nemáme byť sami. Máme možnosť so všetkými kresťanmi poznávať a vystihovať rozmery toho, čo je nad všetky známosti, ktoré sa vo svete nachádzajú. Poznanie Kristovej lásky obsahuje Božie naplnenie pre človeka. Ku nej volá, prosí, apoštol svojho nebeského Otca, aby ju doprial Efezským a zaiste ju potrebuje každý jeden z nás. Máme mnoho toho svojho vlastného a ideme za tým svojim každodenným, ale poznanie Kristovej lásky nás vedie k mysleniu aj na iných, pre ktorých sa mám prejaviť ako brat, sestra, ktorý o nich vie, modlí sa za nich, Otca s dôverou prosí o zmocnenie do duchovného zápasu a života, ktorý je z viery. Otec v nebesiach o všetkom vie, ale aj mne má záležať na bratovi, sestre vo viere. Svoj dosah máme využiť tak, ako sme k tomu zmocňovaní svojim nebeským Otcom, aby sa ukázalo, že si zakladáme na láske a žijeme ju. Aj slová aj naše životy sú čitateľné pre ostatných ľudí. Veľmi jednoducho sa dá pochopiť a porozumieť, o čo nám ide. Apoštolovi nešlo o vlastnú slávu, ale o Božiu slávu v cirkvi, a vedel, že Boh môže vykonať oveľa viac ako my prosíme alebo rozumieme. Neznamená to, že nemáme prosiť alebo chápať Božie zámery, ale že sa máme prejavovať ako tí, ktorí sú Jeho. V 2.Kor. apoštol písal, že takúto dôveru máme skrze Krista k Bohu. Nie, že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami o sebe, už ako sami zo seba, ale naša schopnosť je z Boha. On nás uspôsobil, aby sme boli služobníkmi novej zmluvy. Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha a nie z nás. Sme veľmi draho vykúpení Kristovou krvou, aby sme zanechali to, čo do našich životov nepatrí a učili sa aj od apoštola skláňať kolená a prosiť o nové veci pri sebe, ale aj pri ďalších, aby sa Božia sláva ukazovala a Ježiš Kristus, aby bol nielen našou generáciou poznávaný a oslavovaný ako Pán. Dopraj nám, Pane Ježiši, zažívať dôveru a poslušnosť, aby sme boli schopní vydávať pravdivé svedectvo o Tvojej láske, boli dobrým príkladom pre tých, ktorých si nám zveril a boli ochotní prihovárať sa a prosiť aj za iných; po vzore apoštola Pavla sa na Teba obracať, v Tvojej moci zápasiť, dokazovať sa svojim žitím ako pokorní činitelia Tvojho slova, ktorí sa modlia a dochádzajú vypočutia od svojho nebeského Otca, lebo chcú plniť Tvoju vôľu, na oslavu Tvojho mena teraz i naveky; amen.
Marek Tomčík
ev. a. v. farár
