5. nedeľa po Veľkej noci
Vzdych slovami žalmistu:
Hospodine, naslúchaj mojim slovám a povšimni si môj vzdych!
Pozoruj hlas môjho volania, Kráľ môj a Boh môj, lebo sa k Tebe modlím.
Nech sa radujú všetci, ktorí dúfajú v Teba a plesajú neustále.
Ty ich ochraňuj, nech v Tebe jasajú milovníci Tvojho mena.
Zo svojej vôle splodil nás slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou Jeho stvorení.
Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, a pomalý k hnevu. Lebo hnev muža nepôsobí spravodlivosť pred Bohom.
Preto odložte všetku nečistotu a všetko množstvo zlosti a s tichosťou prijímajte vštepované slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.
Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba.
Jk 1, 18 − 22
Bratia a sestry, ako kresťania sme vyučovaní Božím slovom, že záleží, ba dokonca je rozhodujúce, či sa pri mne napĺňa Božia vôľa. Božia vôľa a jej naplnenie v mojom živote je to najlepšie, čo sa mi môže v mojej osobnej histórii stať. Očakávať na to, k čomu ma Pán Boh povolal, byť pripravený počúvať, dať sa viesť a napĺňať Božie slovo − to je najväčšia výzva môjho života.
Zdalo by sa, že sebarealizácia, schopnosť uskutočniť svoje predstavy vo svete, je najlepšia cesta pre človeka, ale je to tak? Keby sme boli čistí a svätí ako Boh, bolo by to skutočne tak, ale je tu moja hriešnosť, môj hriech. On mi narúša, ničí, čo som už aj prijal ako dobré od svojho Boha a chce ma odviesť do ríše, kde si sám určujem, kde si sám vyberám, kde sám chcem to svoje pre seba, a na ďalších až tak nezáleží.
Žiť to svoje je iste príjemnejšie ako počúvať a nechať sa viesť k realizácii kráľovstva, kde Boh vládne a rozhoduje, kde Boh dáva svoje slovo a v mojom živote sa má uskutočniť. Byť pripravený, byť očakávajúci, mať ucho na počúvanie a urobiť, čo mi Božie slovo hovorí − to nie je samozrejmosť.
V každej chvíli svojho života máme dôvod ďakovať svojmu Bohu, že je naším Bohom bez toho, aby som sám o tom rozhodol. Vo svojich životoch poznávame nesmiernosť Božej milosti a lásky, že sa pre nás On sám rozhodol a nečakal, kým k Nemu prídeme, lebo to by sa nikdy nestalo. On vie, čo sme zač, pochádzame z Jeho stvoriteľskej ruky a chce to, o čom človek prirodzene nevie, keďže prichádzame na svet ako ľudia narodení v hriechu.
Prirodzenosť, tá ľudská, naviazaná na hriech je neschopná mať kontakt s Bohom. Ani po ňom netúži, ani o ňom nevie, ani ho nechce. Ale keď Boh zasiahne do svojho stvorenia, nastane zmena. Tá zmena sa uskutoční prostredníctvom slova, ktoré k nám prichádza ako Božie slovo. Sme odkázaní na slovo Boha, ktoré v našich životoch pôsobí, keďže v slove prichádza Boží duch, ktorý oživuje mŕtveho človeka. Ten, ktorý bol síce fyzicky živý, bol mŕtvy vo svojom vzťahu s Bohom. O Bohu nevedel, nepoznal Ho, nemiloval Ho. Ale keď prišlo slovo od Boha, nastala zmena. Prišiel Duch a život, ktorý som predtým nemal.
Dnešné slovo Božie aj nám pripomína, že Boh nás zo svojej vôle splodil slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou Jeho stvorení. Bolo to vtedy, keď to Jakub napísal, a platí to aj dnes pri nás. Chvála za to svätému Bohu, že On to tak chcel a pri nás sa to stalo. Nemáme nikdy prestať s chválou Boha.
Má sa tak diať naším slovom aj skutkom, ktorý svedčí, že Boh zasiahol do môjho mŕtveho života a splodil aj mňa, aj ďalších svojím slovom. Slovo, ktoré je od Neho, je živé, obživuje ma, prináša mi nový život, dáva mi život, je to život z viery so spoľahnutím sa na pravdivé slovo Boha, ktorý sa rozhodol, že mi ho dopraje. Svedectvo apoštola Pavla v Druhom liste Timoteovi je o písanom slove Božom, ktoré je vdýchnuté od Boha, a je užitočné učiť, karhať, napravovať, vychovávať v spravodlivosti, aby dokonalý bol človek Boží a spôsobný na všetko dobré. Lebo, ako čítame v Liste Židom, slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutia a zmýšľanie srdca. Slovo Božie toto pôsobí a chvála svätému Bohu, že toto pôsobí aj v našich životoch.
Keď počujeme, keď čítame, tak poznávame, a čo sa potom deje, je v našich životoch viditeľné, zjavné. Vidíme na vlastné oči Božiu milosť, čo nám Pán Boh doprial, vieme Bohu ďakovať slovom, skutkom, mysľou, prácou, tým, čo sme, tým, čo máme. Alebo sa to nedeje? Potom je to pre mňa veľká hanba a dôvod na pokánie, aby to, čo som od Boha počul, vo svojom živote som aj realizoval, lebo práve preto som to počul, aby som počuté vykonal, aby sa udiala Božia vôľa. Ona je nekonečne lepšia a požehnanejšia pre mňa aj pre iných než tá moja, ktorá sa síce môže realizovať hocikedy, ale neprináša úžitok.
Keď sa neplnia moje očakávania a moja vôľa, to ešte neznamená, že sa nemôže plniť Božia vôľa. Nie je príjemné mať neúspech, keď sa nedarí to, čo chcem. Ale oveľa dôležitejšie a lepšie je, keď sa udeje a bude stále diať len to, čo chce Boh. On chce iba dobre. Pre mňa to najlepšie! Nehovorí len o tom, On sa o to postaral, On to zariadil, On to vykonal. Nevidím, neuvedomujem si to? Čo mi bráni takto to prežívať?
Potrebujem byť činiteľom, vykonávateľom slova, potrebujem konať podľa Božieho slova, zariadiť sa vo svojom živote podľa neho, urobiť zmeny vo svojom myslení, a tak aj konaní.
Potrebujem žiť, ale ten život má byť z viery, z poslušnosti, a ak na to pristúpim, zažijem aj radosť z novej skutočnosti, ktorá nastala len preto, lebo som aj počul, aj vykonal…
Dnešný text slova Božieho nás vedie k zanechaniu nečistoty hriechu, k zanechaniu zlosti a k potrebnému sýteniu sa Božím slovom, ktoré potrebujeme mať vo svojej mysli, a rovnako tak potrebujeme sa ho naučiť realizovať, konať. To, čo sa od nášho Pána dozvedáme skrze Jeho slovo, máme zachovať, byť poslušní a verní Božiemu slovu. Ak to, čo som počul nevykonám, ak sa počuté nerealizuje, neudeje sa to, kvôli čomu som to počul. Je nerozumné počuť o bohatstve a nechcieť ho prijať. Slovo Božie je pre nás nesmierne bohatstvo, obohatení sme však až vtedy, keď ho zachovávame, realizujeme, až keď slovo žijeme − až vtedy je z neho úžitok. Pokiaľ len počujeme, pokiaľ len čítame a nepokračujeme v moci počutého slova, nemáme zavŕšenie, nemáme finále, nedosahujeme ciele, výsledky, nemáme to, čo máme mať.
Keď nechcem len počuť a zabudnúť, keď nechcem len počuť a nemať, potrebujem pod vplyvom počutého rozmýšľať, rozmýšľať s Bohom, modliť sa, lebo chcem konať Božiu vôľu, ktorá zahŕňa moje konkrétne konanie, lebo som počul a čítal konkrétne slovo od Boha, ktorý mi vyjavil, čo mámkonať.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si Ten, ktorému patrím, lebo si ma svojou krvou vykúpil z otroctva hriechu pre seba. Patrím Ti celý, aby som Ti celý slúžil a oslávil Ťa všetkým, čím si ma požehnal. Prosím, odpusť mi, odpusť nám, že hoci sme mnohokrát počuli, mnohokrát čítali, aj tak sme sa podľa Tvojho slova nezariadili. Nauč nás zachovať počuté, realizovať Tvoju lásku vo svojich životoch. Nie sme schopní to urobiť, ale očakávame na Tvoju milosť, na Tvojho Svätého Ducha, ktorý má moc nás obnoviť, priviesť k poslušnosti, k živej viere, k zbožnému životu, ku konaniu slova prijatého od Teba. Osláv sa na nás, Pane Ježiši, a všetkých nás veď k sebe, aby sme sa dokázali ako Tvoji činitelia slova. Amen.
Mgr. Marek Tomčik
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy