Vari každý začínajúci lyžiar si spomenie : na prahu svojej bielej kariéry dostal veľa možností zoznámiť sa i s „prívetivým „ prostredím, akým aj u nás disponujú takmer všetky vychytené i skromnejšie horské lyžiarske strediská. Sú to terénne menej náročné lokality – pre mnohé po generácie známe pod výstižným pomenovaním – somárska lúka.
Tieto miesta zdobia množstvá pozoruhodných „ornamentov“ v snehu, kreované začiatočníckymi „lavórikmi“ v rôznej hĺbke po pádoch na zadok, tiež babrácke variácie skydnutí po strate stopy, ktorú obyčajne hojne lemujú i polámané palice, uletené lyže, rukavice, vykotené sánky a iné suveníry…
Nevadí, všetci sme raz začínali. I v bielej škôlke somárskych lúk, ktoré lekciami jemne ale i s belasými sinkami učili, ako úspešne prejsť do solídnej lyžiarskej maturity – či vari aj šampiónskej štátnice.
Sú aj iné školičky v bielom. Aj so somárskymi lúkami. Bezočivo dlho sa tam, ako i medzi nami poneviera aj istý darebák menom Covid-19. Vzhľadom na veľké riziká, už by mal mať všade aspoň aký – taký efekt obmedzení. Lenže u nás sme v súboji s ním stále v postavení zmätkujúcich a, žiaľ, málo úspešných tápajúcich truľkov – ako z ozajstnej somárskej lúky.
Aj covidové prostredie už celé dlhé mesiace charakterizujú rôzne stupne nebezpečenstiev a rizík či rôznych pokusov čeliť tejto pandémii. Už pridlho sa na nás lavínovito valia rôzne i chaotické a často protichodné nariadenia, ustanovenia, direktívy, obmedzenia, núdzové stavy a iné- vraj nevyhnutné- opatrenia.
Ibaže, už naozaj neprístojne dlho nás mátajú málo účinné a neraz skôr zmätočné postupy a pochybné experimentálne riešenia. V rýchlom slede, bez overenia praxou či aspoň odpozeraním postupov od zodpovednejších susedov, surovo dopadajú na pospolitosť. Tá je dlhánske týždne a mesiace traumatizovaná – je dosť kruto vystavovaná permanentným stresom, z ktorých sa jasne vyrysovali zárodky protestov – i masívnejšie náznaky občianskej neposlušnosti.
Na programe našich dní je dlhodobo v epicentre pozornosti aj problém kvality vakcín. Bývalým premiérom osobne vítaný a velebený Sputnik sa napríklad po pobyte v šarišských chladoch tíško odobral inam. Permanentne znepokojovanú a dráždenú nervóznu verejnosť už dlho mátajú spory a škriepky o kvalite vakcín, ktoré sú ponúkané, lenže bez dôslednejšieho overenia v praxi.
Tisíce rodičov teraz dlhodobo – a to na celom Slovensku – traumatizujú pochybnosti okolo očkovania detí. Široko – ďaleko, v žiadnej z okolitých krajín nechyrovať o úvahách očkovať aj deti vo veku od päť rokov – u nás aktuálne počuť o nejakom riedení vakcín či očkovaní detí s komplikovanejšími diagnózami…Detailnejšie informácie však vystrašení rodičia nemajú…
Je krajne nezodpovedné udržiavať rodičov malých detí z materských škôlok či základných škôl v permanentných obavách – resp. až v panike, že striekačky možno predsa len dostanú zelenú.
Úroveň našej pediatrie rokmi praxou dokázanej efektívnosti očkovaní dosiahla masovú akceptáciu štepenia proti infekčným pliagam. Podkopávať základy tohto pevného preventívneho piedestálu hrozbou aplikácie málo overených značne rizikových vakcín sa môže stať osudným. Pre malé deti, pre ich rodičov – pre nás všetkých. Tu prednosti bielych lekcií somárskej lúky nemajú žiadny priestor. Ten sa však, pri obávanom možnom očkovacom experimentovaní, môže veľmi rýchlo stať priestorom protestov – a to i veľmi búrlivých , ktoré celkom iste poriadne zabolia a zanechajú hlboké jazvy.
Eva Bombová
ilustračné foto: pixabay.com
