Zelený štvrtok 

Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj odovzdal: Pán Ježiš v tú no keď bol zradený, vzal chlieb a keď dobrorečil, lámal a riekol: vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva, to čiňte na moju pamiatku. Podobne po večeri vzal aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: to čiňte kedykoľvek budete piť, na moju pamiatku. Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestuje smrť Pánovu, kým nepríde!” 
1K 11, 23 – 26 

Milí súrodenci v Pánovi Ježišovi Kristovi a zároveň milí a vzácni priatelia.  Áno, presne tak ako to povedal apoštol: …(až) kým Pán nepríde! Určite by sme nevedeli spočítať koľkým pokoleniam ľudstva, počas dvoch tisícročí, zaznelo toto apoštolovo pripomenutie zelenoštvrtkovej  udalosti,  pritom si bol vedomý, a konal to preto, lebo si uvedomil, že si toto poznanie nemôže a nesmie nechal len pre seba samého, zároveň si bol vedomý, že odovzdávaním tejto historickej pravdy iným, spúšťa proces dejín spásy.

Veril, že ako on bol povedal: Odovzdávam vám, čo som aj sám prijal, budú konať aj tí, ktorí z generácie na generáciu budú odovzdávať túto pravdu ďalším. A, vďaka Bohu, prišla táto pravda a poznanie spasiteľnej udalosti až do našej doby. No určite, nie len preto, že je to zapísané v Biblii, ale aj preto, že Pán Boh v každom pokolení Duchom svojim Svätým oslovil a poveril ľudí, ktorí tejto pravde porozumeli, aby ju zvestovali a tak  niesli časom ďalej, k tým ktorí im boli zverení v kresťanských cirkvách šírom sveta s platnosťou: “až kým Pán nepríde“ !  

Tak, milé sestry a bratia, práve dnes si pripomíname tú udalosť, ktorú apoštol pripomenul Korintským kresťanom, pripomenul ju ako svoju osobnú skúsenosť viery.  Aj on ju prijal z „druhej ruky“, nebol osobne prítomný pri Poslednej večeri, aj napriek tomu hovorí: Prijal som to od Pána.

To je aj pre nás uistenie, ako bolo pre mnohé pokolenia pred nami, že aj napriek tomu, že aj my túto pravdu poznávame zo zvesti, od našich duchovných pastierov, ktorí sú poverení tou apoštolskou činnosťou, ale vždy bol a je pri tom, v Duchovnej podobe, prítomný aktér udalosti, Pán Ježiš Kristus. Možno aj s otázkou, ktorú postavil Marte pri hrobe jej brata Lazára … či veríš tomu… (Ján 11,26) –  čo ti je zvestované o zelenoštvrtkovej udalosti? A, akej sa odpovedi Pán Ježiš dočká, závisí už len a len od nás samých.

Veď ani tí, čo s Nim stolovali si vo všetkom, čo im vtedy hovoril, nebolo istí, dokonca Ježiš musel poznamenať, že Ho jeden z nich zradí. Ani po stolovaní, pri modlitbe v Getsemanskej záhrade nedokázali s Nim bdieť, pospali. Nemožno nespomenúť, že i On sám prosil nebeského Otca: Otče ak je možné nech ma minie tento kalich (Mt 26,39) , aj napriek tomu sa v plnosti odovzdal do Božej vôle. Tak je nám jasné, že sa nás mnohé detaily zo zelenoštvrtkového večera môžu bytostne dotknúť.

Pánu Bohu však vďaka, že nás nimi učí, aby sme poznávali seba a skúmali svoj osobný postoj k spasiteľným dianiam, lebo všetko čo sa dialo, dialo sa pre korunu Božieho stvorenstva, teda človeka. Pán Boh nič pred nami nezatajil a nás uspôsobil byť svedkami lásky Kristovej, ktorý sa po kúsočku a kvapôčke rozdal svetu, s platnosťou: „až kým Pán (znovu) nepríde“.  Úprimná Mu buď vďaka, chvála a sláva za to. Amen. 

Modlitba 

Oslávený náš Pane, Ježiši Kriste, tak ako si si vtedy zhromaždil svojich, aby si ich uistil, že aj napriek ich rôznorodosti a ich nie vždy prajných reakciách, na Tvoje výroky a úkony, ich máš rád a Tvoja obeť bude aj pre nich bránou do blaha večnosti. Tak si si dnes zhromaždil nás a je jedno či v chrámoch, či pri rádio prijímačoch, či pred televíznymi obrazovkami, alebo nad otvorenou Bibliou. Mnohí dnes pokľakli Tvojmu obetnému stolu s pocitom ľútosti, že žaloby z ich svedomia Ťa opäť pribijú na kríž. Ty však všetkým odkazuješ, že to znovu rád urobíš. Tvoja láska je silnejšia, než ľudská náklonnosť k zlému. So slzou v oku a ľútosťou v srdci Ti ďakujeme a sa Ti odovzdávame, aby si mal v nás svedkov obetavej lásky,  ktorej si učil aj nás, ako svedectvu, že sme aj my Tvojimi učeníkmi. Milosť Tvoja nech je so všetkými nami, prosíme. Amen. 

Mgr. Juraj Šefčík
evanjelický a. v. farár
 

Ilustračné foto: unsplash.com