Niekoľko otázok
Kto stojí za schvaľovaním zločinov komunizmu v ECAV?
Každé spoločenstvo nejakým spôsobom vyjadruje hodnoty, ku ktorým sa hlási, alebo nejakým spôsobom vyjadruje svoje špecifiká.
Hugenoti majú svoj hugenotský kríž. Je to symbol utrpenia. Na niektorých ich krížoch je červená kvapka krvi ako symbol ich utrpenia. Je to rozpomienka na Bartolomejskú noc.
Znak, symbol, osobnosti charakterizujú jednotlivé spoločenstvá, ich hodnoty a zápasy počas histórie.
ECAV na Slovensku mala svoj vysoký morálny kredit. Mala osobnosti, ktoré sa dokázali postaviť v priebehu dejín proti diskriminácii − či už jazykovej, alebo rasovej. Biskupi ECAV svojho času protestovali dokonca aj proti poprave človeka, ktorý sa svojou mierou podieľal na deportáciách Židov. Boli ochotní znášať za to nepríjemné dôsledky. Stáli v zápase Ježiša Krista.
Mnohí protestovali proti komunistickému zákonu, ktorý mal finančne zabezpečiť cirkev. Boli bystrí, vedeli, ako štát vyznávajúci ateistickú ideológiu „zabezpečí“ cirkev. Mnohí za to okúsili väzenie, pracovné tábory a zbavenie duchovenskej služby. Ich rodiny veľa pretrpeli. Niektorých som stretol až v roku 1990 v Piešťanoch. Postavou i svojou osobnosťou medzi nimi trčal Oto Vízner.
V nedeľu po službách Božích, keď dokončujeme nedeľný obed, zapnem rozhlas a veľmi rád počúvam príbehy o vzácnych ľuďoch, ktorí riskovali svoje životy, aby počas temných období našich dejín zachránili životy ostrakizovaných a zákonmi na likvidáciu určených ľudí. Teším sa, keď počujem, že sa hlásia k ECAV. Obdivujem ich odvahu. Premýšľam, ako by som sa asi zachoval ja. Riskoval by som pre cudzích životy vlastných? Česť všetkým, ktorí to dokázali.
Ako pľuvanec do tváre mi padlo, keď mi moji cirkevníci oznámili, že v inom rádiu tá istá redaktorka, ktorá vyzdvihuje hrdinov, ktorí zachraňovali životy ohrozených, vedie hodinovú reláciu s „osobnosťou“ ECAV, agentom zločineckej organizácie, emeritným biskupom Júliusom Filom.
Čo týmto ECAV prináša do spoločnosti? Aké hodnoty? Akú morálku? Schvaľovanie zločinov komunizmu? Evanjelium bez pokánia?
Sekulárna slovenská spoločnosť je na vyššej morálnej úrovni ako súčasní protagonisti ECAV. Je zákonom zakázané stavať zločincom pomníky a pomenovávať po nich ulice. Vo vláde sa diskutuje o návrhu zákona na krátenie dôchodkov osobám, ktoré spolupracovali s ŠtB. Naopak, súčasné vedenie ECAV predkladá verejnosti ako osobnosť agenta bývalej štátnej bezpečnosti, ktorej zločiny proti ľudskosti sú nepremlčateľné a dodnes nepotrestané.
Čo by mal „hrdina ECAV“, Július Filo urobiť, ak by mu na ECAV skutočne záležalo? V prvom rade by mal verejne priznať a ospravedlniť sa za to, že bol aktívnym členom tejto zločineckej organizácie. Mal by rezignovať na členstvo vo všetkých cirkevných funkciách a výboroch, čo sa týka aj reprezentatívnych podujatí. To sa zvlášť týka i jeho pôsobenia na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, kde je čistý morálny profil o to dôležitejší, lebo tam ide o výchovu budúcich farárov. Tak by ešte mohol odísť so cťou…
To, čo sme počuli v rádiu, však neobsahovalo ani náznak pokánia či nápravy. Zahrávanie sa s myšlienkou prijatia funkcie vo vedení cirkvi je v skutočnosti pravým opakom toho, čo by mal urobiť! Július Filo zjavne nemá kontakt s evanjeliom Ježiša Krista, keď si neuvedomuje, že je silne kontroverznou osobou, ktorá cirkvi − vzhľadom na jeho minulosť, s ktorou sa doteraz nedokázal vysporiadať − škodí. Namiesto nového začiatku pre ECAV tak avizuje ešte horšiu budúcnosť!
Július Filo, agent štátnej tajnej polície, naverbovaný na ideologickom základe (tak stojí napísané v jeho spise a zatiaľ sa voči tomu neohradil) − to znamená, že súhlasil s likvidáciou cirkvi, veril v budúcnosť ateistického komunistického režimu a dobrovoľne chcel svojím dielom prispieť k likvidácii cirkvi a kontrole myslenia a prejavu nekonformných duchovných ECAV…
Spomínam si na konferenciu Luteránskeho zväzu v Budapešti. Zmätene pobehával, keď hrozilo, že sa do vyhlásenia dostane, že nielen inde na svete sú kresťania prenasledovaní, ale aj v socialistickom bloku. Pobehoval, až kým nedosiahol, že sa pravda do vyhlásenia nedostala. Tento človek dnes verejne reprezentuje ECAV. Dokonca berie do úst Božie meno a odvoláva sa na Božiu vôľu. Je pripravený „slúžiť“? Komu? Kristovi? Určite nie.
Hanbím sa za neho. Hanbím sa za takúto ECAV. On nás má reprezentovať? Reprezentant zločinov komunizmu, udavač, je hrdinom ECAV? Toto je reprezentant evanjelia Kristovho? Koho Kristus udal? Na koho nešťastí si Kristus vybudoval kariéru? Toto sú kristovské hodnoty do súčasnej spoločnosti?
Kto ho tam vyslal? Brozman a Eľko? Zbor biskupov alebo generálne presbyterstvo?
Alebo sa tam poslal sám tak, ako si sám ako člen edičnej rady Tranoscia aj v Tranosciu schválil „pomník“: publikáciu k svojej sedemdesiatke?
Pýtam sa: Milí evanjelici, neprekáža vám to? Sú hodnoty zločinca komunizmu vašimi hodnotami?
Ja protestujem.
Tým, ktorých riadi tento človek, máme do správy posielať peniaze našich cirkevných zborov? Chcete zveriť svoje peniaze do Judášovho mešca?
Dôvera, ktorá dnes v cirkvi tak veľmi chýba, je kľúčová aj pri spracovaní dát v EIS (elektronickom informačnom systéme). Mimoriadne široký rozsah požadovaných informácií, citlivé osobné údaje, kontakty na prepojené osoby z blízkej či vzdialenej rodiny, resp. priateľov. To, čo bolo doteraz uložené v zborovej kartotéke, resp. knihách, má byť teraz uložené na centrálnom počítači, kde správu prístupových práv bude zrejme zabezpečovať zamestnanec GBÚ podriadený novému vedeniu. Tomu vedeniu, ktoré neplní uznesenia Synody, nedodržiava CPP, preferuje záujmy tretích strán proti záujmom ECAV, ktoré do výborov a reprezentačných funkcií nominuje bývalého aktívneho príslušníka ŠtB! Kde máme za týchto okolností záruku, že tieto dáta zo zborov nebudú zneužité? Iba sa pýtam: kto zabezpečí dôslednú a nezávislú kontrolu? Agent, ktorý zbieral informácie a odovzdával nepriateľovi cirkvi?
Nestačí nám skartovanie účtovníctva počas jeho funkčného obdobia? Kde sú peniaze z Reformaty spravujúcej majetok všetkých evanjelikov?
Pýtam sa?
Hanbím sa. Prepáčte, poslucháči rádia, že vám ECAV prekladá takéto „osobnosti“. Prepáčte vy, ktorí ste naozaj riskovali svoje životy a nerobili si životnú kariéru na udávaní blížnych a obhajobe zločineckého režimu.
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár
