Kto je vhodný?
Nedeľa Deviatnik
Suspírium:
Kriste, Ty nás v pravde posväť a náš rozum, srdce osvieť, dopraj počuť sväté slová a s láskou ich prijať znova. Amen. (Andrej Hajduk)
„Samuel však smútil za Saulom, a Hospodin ľutoval, že urobil Saula kráľom na Izraelom. Hospodin riekol Samuelovi: Dokedy budeš smútiť za Saulom? Veď ja som ho zavrhol, aby nebol kráľom nad Izraelom. Naplň si roh olejom a choď; posielam ťa k Izajovi Betlehemskému, lebo spomedzi jeho synov som si vyhľadal kráľa. Samuel odpovedal: Ako ta pôjdem? Dopočuje sa o tom Saul a zabije ma. Ale Hospodin riekol: Vezmi si zo stáda jalovicu a povedz: Prišiel som obetovať Hospodinovi. Povoláš Izaja k obeti a ja ti dám vedieť, čo máš robiť; potom mi pomažeš toho, ktorého ti poviem. Samuel učinil, ako mu povedal Hospodin. Keď prišiel do Betlehema, preľaknutí starší mesta mu vyšli v ústrety. Pýtali sa: Znamená tvoj príchod pokoj? On odpovedal: Pokoj! Prišiel som obetovať Hospodinovi. Posväťte sa a poďte so mnou. Posvätil aj Izaja a jeho synov a povolal ich k obeti. Keď prišli, uvidel Elíába a pomyslel si: Iste pred Hospodinom stojí Jeho pomazaný! Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy; tohto som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce. Potom povolal Izaj Abínádába a priviedol ho pred Samuela. Ale tento povedal: Ani tohto si nevyvolil Hospodin. Ďalej Izaj priviedol Šammu. Zasa povedal: Ani tohto si nevyvolil Hospodin. Takto priviedol Izaj svojich sedem synov pred Samuela. Ale Samuel povedal Izajovi: Ani jedného z nich si nevyvolil Hospodin. Potom sa Samuel spýtal Izaja: Sú tu už všetci tvoji synovia? On odpovedal: Ešte ostáva najmladší, ten pasie ovce. Samuel povedal Izajovi: Pošli poňho a priveď ho, lebo dovtedy si nesadneme, kým on sem nepríde. Vtedy poslal pre neho a priviedol ho. Bol červenolíci, s peknými očami a milého vzhľadu. Hospodin riekol: Vstaň, pomaž ho, lebo to je on. Vtedy Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v kruhu jeho bratov. I zostúpil Duch Hospodinov na Dávida a zostával na ňom od tohto dňa. Samuel vstal a odišiel do Rámy.“
1S 15, 35 -16, 13
Milí bratia a sestry!
V niektorých filmoch môžeme hneď na začiatku rozpoznať, kladných a záporných hrdinov, kto je dobrý a kto zlý. Tak to je aj v rozprávkach hneď od začiatku vieme, kto stojí na akej strane, lebo v nich víťazí dobro nad zlom. No, v skutočnom živote je to trošku iné: Nie každý, kto na nás robí dobrý dojem, má aj dobré srdce. A nie každý, kto je škaredý alebo zle oblečený, má zlé srdce. V dnešnom svete sa pripisuje veľký význam zovňajšku; pretože vzhľad človeka a odev robí vraj ľudí ľuďmi. No, ak sa niekedy aj dáme zovňajškom oklamať – iné je to s Bohom.
Božie slovo, ktoré sme počuli je staré 3000 rokov, a stále platí: „Človek vidí to, čo je pred jeho očami, ale Boh sa pozerá na srdce.“ Toto Božie slovo zaznelo, keď bol prorok Samuel poslaný Bohom pomazať nového kráľa Izraela. V tom čase bol ešte stále kráľom Saul, ale odchýlil sa od Božích ciest. Preto sa Boh rozhodol urobiť kráľom niekoho vhodnejšieho. A tak Boh poslal starého proroka Samuela do Betlehema a požiadal ho, aby pomazal jedného z ôsmich synov Izaja za kráľa. Samuel vzal hovädzí roh, naplnil ho olivovým olejom a uzavrel ho korkom. Vtedy bol olej znamením Ducha Svätého. Tí, ktorí boli pomazaní olejom, boli naplnení Božím duchom a boli oprávnení vykonávať sväté povinnosti. Samuel tiež vzal obetné zviera, aby sa nedotkol podozrievavého kráľa Saula, a svoju návštevu v Betleheme spojil s obetovaním. Po slávnostnom obetovaní a pred jedlom chcel Samuel pomazať jedného zo synov Izaja za kráľa. Ale Boh stále neukázal Samuelovi, ktorý z mladých mužov by to mal byť. Jeden po druhom boli predstavení Samuelovi – všetci pekní chlapci, vysokí a svalnatí. Samuel však počul Boží hlas, ktorý hovoril to isté znova a znova: „Nie, nie je to on. – Ani tento nie. – Ani tento. Vtedy zazneli tie Božie slová Samuelovi: „Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“
Medzi siedmimi prítomnými bratmi nebol teda nikto Božím kandidátom na kráľovský trón. Samuel zistil, že existuje ôsmy brat, Dávid. Ako najmladší bol ponechaný strážiť ovce. Možno si jeho otec myslel, že obetovanie Bohu, ešte pre neho nie je a aj tak niekto musí tie ovce postrážiť. Keď však priviedli Dávida, Boh mu povedal: toto je on, budúci kráľ Izraela. A Samuel ho pomazal.
Z tých všetkých slov a udalostí, ktoré sa vtedy odohrali nám prichádzajú na myseľ mnohé otázky: Mali všetci tí siedmi starší synovia zlé srdce, keď vyzerali krásne? Mal iba Dávid dobré srdce? A bol Dávid teda škaredý? To nie je pravda. Davidov výzor je doslovne opísaný: „Bol červenolíci s peknými očami a milého vzhľadu.“
Na druhej strane jeho srdce nebolo v žiadnom prípade bezchybne dobré; mal svoje slabosti a chyby. Mnohí z nás vieme, že neskôr mal pomer s manželkou jedného z jeho najvernejších dôstojníkov. A ak sa bližšie pozrieme na Dávidov životný príbeh, je tu veľa krutosti a krvi. Ak sa Boh pozrel na Dávidovo srdce a vybral si ho za kráľa, znamená to predovšetkým, že Boh ho považoval za vhodného pre tento post, pre túto úlohu. Podľa ľudských štandardov by bol vhodnejší dospelejší človek, najlepšie prvorodený z dobre rešpektovanej rodiny, ktorý sa už vo svojej rodine preukázal vodcovskými vlastnosťami a mal zodpovedajúcu povesť. Ale Boh sa o to nestará. Boh úmyselne vybral najmladšieho člena rodiny, o ktorom si vždy mysleli všetci: Zatiaľ nemôže nič urobiť, ten mladý! Je to taká irónia, ten, ktorý zostal pásť ovce, pretože jeho vlastný otec nepokladal za dôležité, aby sa s ostatnými bratmi zúčastnil na obeti, stáva sa napokon kráľom.
Boh bol presvedčený, že má, čo je potrebné, aby bol kráľom, je teda vhodný! „Človek vidí, čo je pred očami, ale Boh sa pozerá na srdce.“ Pán Boh vie najlepšie, čo je v človeku a na čo je vhodný. Boh sa pozerá priamo do srdca, Boh pozná slabosti a silné stránky, Boh môže najlepšie poradiť.
Kráľ v Izraeli nebol nikdy chápaný ako politická figúrka, ale ako Boží vyvolenec. Z toho vyplývala jeho autorita, ale i zodpovednosť – zastupovať Božie záujmy. Preto aj Dávid bol vyberaný nie podľa „postavy“ ale podľa „kvality srdca“.
Zo Samuelovho omylu sa môžeme poučiť, ako nerozvážny môže byť úsudok o niekom, ak sa opiera o krásu tváre či o vystupovanie človeka. Prorokov odhad svedčí o neschopnosti ľudského rozumu spoznať tajomstvo srdca.. Božie zmýšľanie a konanie, ktoré sa týka jeho tvorov, uniká nášmu obmedzenému rozumu. Môžeme byť však ubezpečení, že Boh privádza svoje deti tam, kde ich chce mať, a že im umožní splniť zverené poslanie, ak budú poslúchať Božiu vôľu. Samuel si prestal všímať Eliába a začal jedného za druhým pozorovať ostatných jeho bratov, ktorí sa zúčastnili bohoslužby.
Nakoniec išlo o to, že človek nebol schopný povedať, či má dobré alebo zlé srdce. Do istej miery môžeme predstierať, že sme milí ľudia pred ostatnými. Ale Boh sa vždy pozerá priamo do našich sŕdc, nemôžeme ho oklamať oblečením, či výzorom, ani krásnymi slovami.
Preto sa dnes sami seba pýtajme: Čo vidí Boh, keď sa pozrie na moje srdce? Odpoveď je v Biblii, priamo v prvej Mojžišovej knihe. Je to všeobecná odpoveď o celej ľudskej rase, veľmi vytrvalá, áno i desivá odpoveď. „Jeho zmýšľanie je zlé od mladosti.“ (1M 8:21). Vyzerá to takto vo všetkých ľudských srdciach; Boh to jasne vidí. A tak by sme došli k záveru, že my ľudia sme úplne nevhodní na to, aby sme boli Božími deťmi – kráľovskými deťmi a dedičmi večného života! Ale Boh urobil zázrak. Neodvrátil sa znechutene od nás, ale stále nás volá k sebe, urobil to už pri našom krste. Dal nám závdavok Ducha Svätého. A tento Duch nás vedie k zmiereniu s Bohom, cez obeť Ježiša Krista na kríži. Tento Duch nás robí novými a každý deň nás učí modliť sa: „Odpusť nám viny naše!“ Prichádza, oslovuje nás a robí z nás Ježišových učeníkov, presne tak, ako urobil Dávida hodným kráľa. Mení naše srdcia na také, z ktorých sa Boh teší.
Milí bratia a milé sestry, toto znamená byť kresťanom. Nepotrebujeme žiariť pred ľuďmi s nejakou zbožnosťou, nemusíme sa chváliť veľkými skutkami. Zovňajšok nie je taký dôležitý, pretože Boh mu nevenuje pozornosť. Nie je dôležité, aby sme pekne vyzerali a zapôsobili na ľudí. Nie je dôležité, aby sme sa javili ako vysokí a pekní. Radšej by sme sa mali pred Bohom stať veľmi malými – tak ako bol Dávid najmladším, a maličkým. Ale v srdci mať upratané, a namiesto všelijakých nepotrebných vecí, mať tam Ježiša Krista. Amen.
Modlitba
Drahý náš nebeský Otče ďakujeme Ti, že Ty miluješ každého z nás, napriek tomu, že nás poznáš. Ďakujme Ti, že si pre každého človeka daroval svojho Syna, aby si ho očistil a zachránil. Nedokážeme opísať ani pochopiť túto Tvoju lásku a milosť. Prosíme pomôž nám si ju vážiť a nebrať ju nadarmo. Pomôž nám nespoliehať sa na svoje zásluhy, hoci náš život je neustály zápas a boj. Pridávaj nám sily, aby sme s Tvojou pomocou dokázali bojovať dobrý boj viery. Prispor nám viery, aby sme nestratili z dohľadu cieľ, ku ktorému si nás povolal a mohli sme tak očakávať víťazstvo, ktoré si nám zasľúbil v Tvojom synovi Ježišovi Kristovi, večný život a spasenie. Amen.
Mgr. Beata Šalamun Fraňová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: Sixteen Miles Out on Unsplash