Krízu v cirkvi marketing nevyrieši
V závere roka jedna z televíznych spoločností odvysielala reportáž o škandáloch v známom kresťanskom megazbore s celosvetovým záberom. Názov cirkvi uvádzať nebudem (dá sa ľahko nájsť), pretože sa nejde o ojedinelý prípad, ale o sériu podobných zlyhaní. O podobných problémoch – morálnych aj vieroučných – sme v súvislosti s tzv. marketingovo orientovanými zbormi písali už skôr. Lenže tieto problémy sa ani zďaleka netýkajú len marketingovo orientovaných megazborov – veď posúďte sami.
V reportáži, postavenej na svedectve viacerých (bývalých) členov zboru, ako aj na základe správ audítorov, právnikov a štátnych komisií, odznelo viacero závažných obvinení. Tie sa týkali skoro výhradne spôsobu vedenia zboru a kazateľov:
- ich luxusného spôsobu života, ktorý bol v ostrom kontraste s tým, ako aj od tých najchudobnejších ľudí v zbore neustále a pod nátlakom vyžadovali dary a príspevky,
- netransparentného a špekulatívneho vedenia účtovníctva, čo zahŕňalo aj nekorektný prístup voči samotným darcom,
- sexuálneho obťažovania členov zboru a iných škandálov,
- neriešenie závažných problémov a snaha o ich ututlanie,
- absencia akejkoľvek sebareflexie a pokánia.
Za hlavný dôvod zlyhania bolo označené až príliš komerčné zameranie vedenia cirkvi, resp. snaha zbohatnúť. Jeden z bývalých členov zboru v tejto súvislosti poukázal na biblický citát, „nemôžete slúžiť Bohu aj mamone (peniazom)“, pretože to obnáša veľa kompromisov a morálnych problémov! Podľa bývalých členov to bolo celé o „bohu peňazí“ a o uprednostňovaní osobnej reputácie a bohatstva pred starostlivosťou o iných. Typickým znakom bolo aj netransparentné a neprimerané odmeňovanie členov vedenia cirkvi a ich rodín. Cirkev tak skôr zastávala úlohu stroja na peniaze (money-making machine).
Vo vzťahu k členom cirkvi (ktorí často ako úprimne veriaci ľudia prichádzali z menších zborov s vysokými očakávaniami) prevládalo účelové a manipulatívne správanie. Boli od nich vyžadované osobné údaje, resp. až intímne informácie z osobného života, ktoré však následne boli často použité proti nim. Aj napriek tomu, že viacerí hovorili o traumách, ktoré zažili, žiadnej pomoci sa im v tomto smere nedostávalo. Jeden z členov cirkvi sa vyjadril, že vedenie cirkvi z nich vychováva robotov – pretože roboty iba počúvajú a nekladú otázky.
Boli pravidelne masírovaní názormi založenými na doktríne prosperity: čím viac peňazí dáte na cirkev, tým viac budete prosperovať. Členovia zboru dostávali emaily plné nátlaku. To často vyústilo do psychických problémov až do tej miery, že viacero ľudí muselo následne vyhľadať psychoterapeuta.
Členom zboru bol predkladaný mýtus neomylnosti lídrov. Avšak v skutočnosti boli viacerí z nich zapojení do finančných podvodov, majetkových, ako aj sexuálnych škandálov. Veľa zamestnancov poukazovalo na nezrovnalosti a anomálie, ako bola
- sprenevera,
- daňové úniky,
- porušenie pravidiel charity a obchodu,
- netransparentné a neprimerane veľké odmeňovanie vedúcich cirkvi,
- zle nastavené odmeňovanie jednotlivých profesií.
Keď na to poukázali, boli najskôr napomenutí, aby o tom nehovorili. Avšak keď z morálnych dôvodov odmietli na týchto nezákonných praktikách ďalej participovať, boli prepustení! Dochádzalo k evidentnému zneužitiu moci, spojenému s nekalými praktikami, pričom rozpor medzi tým, čo sa vyučovalo, a tým, čo sa konalo, poukazoval na otvorené pokrytectvo!
Hoci viacerí členovia cirkvi na problémy opakovane poukazovali, nič sa nezmenilo. Nepomohli ani výzvy do centrály, odpoveď ani náprava neprišla. Členovia vedenia všetky kauzy zatĺkali a tajili, a zároveň sa kryli navzájom. Takýto uzavretý, elitársky (a nemorálny) prístup niektorým členom skôr pripomínal sektu ako kresťanskú cirkev!
Vyzeralo to tak, že sú veľmi silní, avšak iba dovtedy, kým ich vlastné škandály neprerástli. Postupne sa odhaľovali závažné finančné, ale aj nechutné osobné, najčastejšie sexuálne kauzy jednotlivých členov vedenia cirkvi. Keďže išlo o verejne exponované osoby, bolo to spojené s veľkým sklamaním. Trauma z toxických lídrov viacerých ľudí odrádzala od samotného poslania kresťanskej cirkvi – vzťahu s Pánom Ježišom Kristom!
Bolo konštatované, že úbohé vodcovské schopnosti sú dôsledkom nedostatočného dozoru. Efektívny manažment a zodpovednosť boli týmto vodcom cudzie. Najväčšie zlyhanie však nastalo vo vieroučnej oblasti, kde nešlo iba o morálne zlyhanie členov vedenia, resp. už o skôr spomínané pokrytectvo. V evanjelizačnej oblasti bola kritizovaná najmä nebiblická snaha prezentovať cirkev ako sladký cukrík, ktorému svet nebude môcť odolať…
Ani po (externom) odhalení zlyhaní a káuz sa však situácia veľmi nezmenila. Toxickí lídri sa síce jeden po druhom sami vzdali, resp. boli odvolaní, avšak následne boli preložení alebo sami aktívne začali pôsobiť v iných lokalitách cirkvi. Škandály sa snažili zakryť marketingom, ale ani to nefungovalo dlho. Začali napr. hlásať tzv. novú éru transparentnosti, avšak externé kontroly a audity aj naďalej poukazovali na nové a závažné nedostatky a zlyhania. Stále opakovali, že nič netaja, avšak jeden škandál striedal druhý. Celá štruktúra vedenia bola postupne označená za vadnú a skorumpovanú. Členovia vedenia boli obvinení z toho, že zradili cirkev a vedú ju k úpadku.
Aj napriek tomu, že hovoríme o kresťanskej cirkvi, žiadne vyvodenie osobnej zodpovednosti sme nevideli. Naopak, hlavný pastor, ktorý sa po prvých škandáloch vzdal ako prvý, vyhlásil, že nemá v úmysle odstúpiť a že naďalej chce aktívne pôsobiť v duchovnej službe.
Niektoré opatrenia, ktoré boli po vyjadrení kontrolných orgánov a médií prijaté, tak skôr pripomínali náplasť ako začiatok skutočnej zmeny k lepšiemu. Ku skutočnému uzdraveniu totiž nedôjde dovtedy, kým nevyjde na povrch pravda. Reálnej náprave musí preto predchádzať sebareflexia, úprimná ľútosť a pokánie. Iba tak je možná náprava, iba tak je možné prispieť k obnoveniu dôvery.
Verným kresťanom (nielen v tomto zbore) zatiaľ neostáva nič iné, ako presviedčať ľudí v cirkvi aj vo svete, že keď vidia skorumpovaných vodcov, tak to neznamená, že celé kresťanstvo je zlé. Sú to akurát osobné zlyhania týchto ľudí, ktorí namiesto toho, aby ľudí pre Krista získavali, ich od viery v Ježiša Krista odrádzajú!
A ako je to v ECAV na Slovensku?
Asi budete súhlasiť s tým, že viaceré vyššie uvedené problémy vidíme aj v našej cirkvi. Neriešia sa finančné a majetkové kauzy a ani účtovné a daňové problémy. Sektárske uzatváranie sa vedenia cirkvi do seba je zvlášť viditeľné v čase volieb, kde medzi seba nepustia nikoho, kto by ich hegemóniu mohol ohroziť. Vyraďvanie kandidátov bez uvedenia relevantného dôvodu považujeme v cirkvi, ktorá má skoro 300 000 členov, za zvrátené a morálne neobhájiteľné.
Ani sexuálne škandály sa ECAV nevyhýbajú, pričom namiesto nápravy a pokánia títo ľudia naďalej pracujú v orgánoch cirkvi, kde okrem iného na základe vyfabrikovaných argumentov súdia tých, ktorí požadujú nápravu pomerov v cirkvi! V súvislosti s financovaním cirkvi vidíme aj u nás nátlakové a manipulatívne metódy, ktoré s demokratickým charakterom ECAV nemajú nič spoločné. Rovnako vidíme aj zatajovanie, zatĺkanie a neriešenie problémov a úplnú neschopnosť vedenia ECAV otvorene priznať majetkové kauzy a vyvodiť adresnú zodpovednosť. Namiesto toho sa súčasné vedenie cirkvi zaoberá ďalšou nemorálnou aktivitou, ako je prenasledovanie, zastrašovanie a ohováranie tých, ktorí na tieto problémy poukazujú.
O čo tu však potom ide? O cirkev, o misiu, o evanjelizáciu – alebo iba o osobnú reputáciu a peniaze? Nedošlo aj tu k zrade pôvodných ideálov a poslania cirkvi?
Na príklade vyššie spomínaného megazboru veľmi dobre vidno, že takéto finančné, majetkové a osobné kauzy nemajú v kresťanskej cirkvi čo hľadať, a ak sa vyskytnú, tak majú na evanjelizáciu a reputáciu cirkvi priam devastačný účinok. Odrádzajú ľudí, ktorí do cirkvi patria, ale aj tých, ktorí ju pozorujú zvonka. Aj preto by mali tí, ktorým na kresťanskej vierouke záleží, urobiť všetko pre to, aby sa cirkev so svojimi zlyhaniami dokázala riadne vysporiadať, vyvodiť adresnú zodpovednosť a zaviesť také opatrenia, aby sa tieto problémy už neopakovali. Ináč takáto cirkev bude len karikatúrou Kristovej cirkvi, ktorá nielenže neplní svoje poslanie, ale, naopak, evanjelizácii dokonca škodí.
Ak hovoríme o úpadku cirkvi, o rapídnom poklese členov a vlažnosti viery, tak je potrebné prestať sa vyhovárať na konzumnú spoločnosť a svet okolo nás, a postarať sa o to, aby sa Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku vieroučným a praktickým príkladom znova stala vzorom a svetlom pre ľudí okolo nás!
Jaroslav Mervart
Ilustračné foto: Loyloy Thal z Pixabay
