Pamätný deň ukrižovaného Pána Ježiša Krista je v kalendároch označený ako štátom uznaný sviatok, ako deň pracovného voľna. Je tu teda ako realita, ktorá sa týka nielen nás, kresťanov, ktorým je Kristov kríž mocou Božou na spasenie, ale všetkých občanov našej vlasti. Všetci tento sviatok berieme na vedomie. Záleží však na tom, aby sme sa k nemu nestavali ako nezainteresovaní, ale aby sme zaujali k nemu správne stanovisko.
Nechcem poukazovať na to, že sú tu aj mnohí zjavní nepriatelia Kristovho kríža, nepriatelia toho, o ktorom my vyznávame vo Všeobecnej viere kresťanskej: „Trpel pod Pontským Pilátom, ukrižovaný umrel a pochovaný bol.“ No aj keď väčšina našich občanov sa hlási ku kresťanstvu, sú medzi nami mnohí, ktorí ku golgotskej tragédii zaujímajú neutrálny postoj ako k niečomu, čo bolo dávno a čo sa nás netýka. Sám Pontský Pilát nebol nepriateľom Ježiša Nazaretského. Jemu ako Rimanovi, pohanovi, bol On ľahostajný. On sám sa chcel zbaviť zodpovednosti, keď povedal veľkňazom a zákonníkom: „Vezmite Ho vy a súďte podľa svojho zákona.“ (J 18, 31) A Ježišovi povedal: „Tvoj národ a veľkňazi mi Ťa vydali. Čo si urobil?“ (J 18, 35)
V tomto, žiaľ, mal pravdu. Splnili sa slová evanjelia: „Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali.“ (J 1, 11) Nie však len Izrael Ježišovej doby, ale aj my, nový Izrael, teda kresťania, Jeho vlastní, Ho neprijímame. Aj nás obviňujú slová apoštola Petra, „že aj Pánom, aj Kristom učinil Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali“ (Sk 2, 36). Ale veď my žijeme v 21. storočí po Kristovi, my sme neboli ani u veľkňaza Kaifáša, ani u Piláta a nekričali sme „Ukrižuj Ho!“, ani na Golgote sme neboli, iba ak teraz ako turisti na zájazde. My nemáme nič spoločné s tým, čo sa tam vtedy udialo. Ale predsa „Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov“ (1Tim 1, 15). A to sme my, z ktorých mnohí sme podľahli za komunizmu protináboženskému tlaku a zapierali sme Krista. My, ktorých myšlienky, slová i skutky dnes sa protivia Božej vôli, ktorí neprijímame Krista za svojho Pána, nevedieme k Nemu svojich potomkov a nedávame im kresťanskú výchovu. My si uvedomme, že On, ako píše prorok Izaiáš, „bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti, On znášal trest za náš pokoj a Jeho jazvami sa dostalo nám uzdravenia“ (Iz 53, 5). My zaujmime k Nemu správny postoj, ktorý premáha všetok hriech a zlobu, ktorého kríž je kľúčom, čo otvára hroby a otvára aj nebo. Lebo On nielen trpel, umrel a bol pochovaný, ale aj na tretí deň vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesá a sedí na pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Kde prichádza Jeho kráľovstvo, tam je láska, radosť, pokoj, odpúšťanie, dobro, spravodlivosť, mravná čistota, plnosť časného a nádej večného života.
Toto nám zvestuje Veľký piatok slovom o kríži. Tento sviatok sa teda prihovára živou rečou aj našej súčasnosti, každému človeku. Preto s pokáním a s vierou „pred Tebou sa skláňame, Baránok Boží nevinný, / a chválu Ti vzývame, ó, Spasiteľu jediný… Pre nás trpel si mnoho, pre nás znášal umučenie, my však máme zisk z toho: / vykúpenie a spasenie! Tvoj kríž – naše víťazstvo, / pokoj, blahoslavenstvo: / Buď Ti večná chvála, ó, Pane Ježiši!“ (ES 110, 1. 4)
doc. PhDr. Mgr. Miloš Klátik, PhD.
generálny biskup v. v.
ilustračné foto: unsplash.com
