Kristov advent inak

1. adventná nedeľa

On čaká na náš príchod (naše obrátenie) k Nemu

„Tak prišiel aj do Nazareta, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagógy a vstal, aby čítal.I podali Mu knihu proroka Izaiáša. A keď otvoril knihu, našiel miesto, kde bolo napísané:Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie,a zvestovať vzácny rok Pánov.Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagóge upierali sa na Neho.A On im začal hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach.”
(L 4, 16 – 21)

Ju tu advent – nový cirkevný rok – príprava na vianočné sviatky. Keď slávime advent, myslíme na to, ako Syn Boží prišiel na svet, ako nám v Ňom Pán Boh daroval svoju lásku, pomoc a nádej…

Evanjelista Lukáš zapísal, ako ľudia prežívali Ježišov advent – príchod medzi nich v Jeho rodnom meste Nazarete, kde vyrastal. Pán Ježiš začal svoje verejné pôsobenie ako Mesiáš práve tam. Vošiel do židovského kostola, do synagógy, aby kázal evanjelium. Čítal zvitok proroka Izaiáša. Tohto proroka voláme aj evanjelistom Starej zmluvy, pretože hlásal zasľúbenia o Božej láske a pomoci hriešnym a biednym ľuďom, ktoré sú vo veľkej miere citované aj v evanjeliách Novej zmluvy. Keď Pán Ježiš dočítal text z Písma svätého, predniesol i jeho krátky výklad – kázeň: „Dnes sa naplnilo toto písmo vo vašich ušiach“ (v. 21). Reakcie na Jeho vystúpenie boli rôzne: jedni „prisviedčali a obdivovali slová o milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst“ (v. 23), iní Ho neprijali: Čo si o sebe namýšľa! Či to nie je len obyčajný syn tesára?! Aký Mesiáš?!

Keď Pán Ježiš dnes prichádza medzi nás, aby nás uistil o Božej láske a pomoci, ako reagujeme? Otvárame pre toho Kráľa z neba srdcia brány, ako spievame v jednej adventnej piesni?

Ak sme úprimní, potom si priznáme, že naše srdcia nie vždy sú otvorené vierou v Ježiša ako Záchrancu od Boha, v ktorom sa plnia prorocké zasľúbenia – aj tie vyslovené prostredníctvom proroka Izaiáša… Či sa neveriacky nepýtaš: Čo mi Ježiš pomôže? Veď som Mu aj dôveroval, spoliehal som sa na Neho; zašiel som do kostola, vypočul si kázeň, modlil som sa – a nič. Nič zvláštne sa nestalo! Možno ešte kedysi na samom začiatku v nás evanjelium vzbudilo nádej a túžobne sme čakali, verili sme, že Boh ukáže svoju moc na nás. Po rokoch sme však precitli – vytriezveli sme. Zistili sme, že naše problémy sa vytrvalými modlitbami vôbec nevyriešili! Naše deti a ich rodiny ďalej žijú bez Boha, neobrátili sa k Bohu. Manželský partner alebo sused sa vôbec nezmenil, je stále ten istý, ba ešte horší! Chorý, za ktorého sme sa modlili, vôbec nevyzdravel. A nielen v mojej rodine sa neudial zázrak. Aj svet okolo nás, hoci sa zaň modlíme, je stále ten istý. Stále je tu pandémia. Ľudia ďalej umierajú. Hodnoty ako spravodlivosť a právo sú pošliapavané. Ani sloboda, ktorej výročie sme si nedávno pripomínali, nepriniesla do životov ľudí zmenu k lepšiemu. Rozčarovanie a sklamanie zažívame aj v rozdelenej cirkvi. Načo je teda dobré, aby sme každý rok slávili advent a Vianoce, keď Kristovým príchodom – adventom – sa nič nezmenilo ani v našom živote, ani vo svete?

Na prahu nového cirkevného roka vás chcem uistiť, že sláviť advent zmysel má. Chcem vás povzbudiť, aby ste nestrácali nádej na zmenu, že Boh ju skutočne prináša, aj keď ju telesnými očami nevidíme. Chcem vás povzbudiť, aby ste aj v novom cirkevnom roku pravidelne chodili do kostola, neochabovali na modlitbách, aby ste nezatvárali svoje srdcia pred Pánom Ježišom. Lebo Boží Syn tú zmenu skutočne prináša! Naším problémom však je, že tú zmenu očakávame zvonka. Chceme ju vidieť na iných. Ale On chce tú zmenu urobiť vo vnútri, a to v tvojom srdci! Pán Ježiš nám aj dnes hovorí: „Kráľovstvo Božie nepríde tak, aby to ľudia pozorovali“ (L 17, 20). Tá vnútorná premena k lepšiemu, ktorú Boh chce urobiť v ľudských srdciach, má aj svoje biblický názov: pokánie alebo obrátenie! Nie náhodou začal Pán Ježiš svoje verejné pôsobenie ako Mesiáš práve kázňou o pokání: „Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo Božie!“ (Mt 4, 17)

 

 

1. Aj kedysi ľudia s Mesiášovým príchodom očakávali vonkajšiu zmenu pomerov, a keď sa jej nedočkali, ba keď sa Mesiáš – Kristus trpiaci na kríži – ukázal ako slabý a bezmocný, zavrhli Ho a ukrižovali. No už na samom začiatku, tam v Nazarete, Ho odmietli. Aj keď Pán Ježiš urobil niekoľko zázrakov uzdravenia, Jeho príchod nepriniesol zásadnú, viditeľnú zmenu do životov ľudí: ľudia ďalej chorľaveli a zomierali, židovský národ nebol vyslobodený spod moci Rimanov, ktorí ho ďalej utláčali… A predsa sa niečo zmenilo! V srdciach a následne aj v životoch tých ponížených jednotlivcov, ktorí sa k tomu nebeskému Kráľovi s dôverou obrátili, opustili svoje predošlé, zabehnuté spôsoby života a otvorili pre Ježiša svoje srdcia. Tí prežili duchovné uzdravenie: vyslobodenie z hriechu, z moci diabla a tiež z duševných úzkostí a zo strachu zo smrti. Ich srdcia naplnil pokoj a duchovná radosť – z Boha, z Jeho zachraňujúcej blízkosti a pomoci, radosť umocnená ešte viac neskôr –Kristovým zmŕtvychvstaním. Podobné vnútorné vyslobodenie pre radosť z Božej záchrany a pomoci môžeme zažiť aj my, ak otvoríme srdcia pre evanjelium o Božej láske v Kristovi, tomu, že aj keď na mňa doliehajú všelijaké kríže, aj keď sa trápim a zažívam všelijakú krivdu, som Bohom milovaný a pod Jeho ochranou a mocou bezpečne kráčam v ústrety krásnej, večnej budúcnosti s Ním. Ani smrť ma nemôže pripraviť o istotu Božej lásky a záchrany v Kristovi!

Bratia a sestry! Keď nám Boh v Kristovi v tomto novom, adventnom čase milosti ponúka svoju pomoc, lásku a nádej, odložme nabok naše ľudské predstavy o tom, ako by mal Boh konať, ako by mal vypočúvať naše prosby a želania, ako by sa Jeho moc mala prejaviť viditeľným spôsobom a najlepšie hneď. Inak nám hrozí, že nás, namyslených a zaujatých samými sebou, požehnanie Kristovho adventu – príchodu obíde! Pán Ježiš prichádza na pomoc skrúšeným srdcom a pokorným (v. 18). On môže uzdraviť a vyslobodiť iba tých, čo Mu nepredpisujú spôsob pomoci, ale s dôverou sa podriaďujú Jeho vedeniu a vôli v každom čase.

2. Iný dôvod, prečo Ježiša v Nazarete neprijali, bol, že Ho dobre poznali. Poznali dobre Jeho rodinu, a preto im nebol vzácny, ako to vyjadril aj Pán Ježiš slovami: „Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej otčine“ (L 4, 24). Priznajme si, že to, čo poznáme, a poznáme to dobre, si časom prestaneme vážiť a nič si už od toho sľubujeme. Môže to byť kazateľ, ktorý už dlhšie koná službu v cirkevnom zbore, alebo biblické texty, ktoré sme už toľkokrát počuli a počas nového cirkevného roka ich zasa budeme počúvať. Opäť a znova to isté. A možno vás to niektorých začína aj nudiť. Preto sa hľadajú nové, netradičné liturgické formy a bohoslužobné poriadky, aby zmeny, na ktoré nie sme zvyknutí, zobudili poslucháčov z duchovnej letargie či dokonca zo spánku. Oveľa dôležitejšia než forma je obsah. Evanjelium, s ktorým k nám Pán Ježiš prichádza, má nevyčísliteľnú cenu. Pán Ježiš zaň zaplatil tú najvyššiu cenu – svojím ponížením a smrťou! To len naše uši otupeli. Naše srdcia oslepli a nevidia hodnotu toho, čoho sa nám v cirkvi v Kristovom slove evanjelia a vo sviatostiach dostáva. Sme zaslepení ponukou materiálnych vecí, osobitne teraz, pred Vianocami, o ktorých sa nás reklama usiluje presvedčiť, aké sú pre nás dôležité, ba dôležitejšie než Božie slovo. A tiež sme prestali veriť v moc evanjelia Ježiša Krista ako moc Božiu (por. R 1, 16)!

Bratia a sestry! Opäť je tu advent a s ním nová príležitosť, aby tento dar z neba – vieru – Duch Svätý v našich srdciach nanovo zapálil. Je tu nová príležitosť počuť Božie zasľúbenia o Božej pomoci a uzdravení, ktoré nám časom zovšedneli, a nájsť v nich niečo nové, oslovujúce: živé Božie slovo k nám. Sláviť advent síce znamená opäť počúvať to isté Božie slovo, ale počúvať ho inak. Nie iba vonkajšími, telesnými ušami, ale prijímať Ho srdcom – spoliehať sa na Neho a prijať od Neho nové, osobné uistenie o Božej pomoci a záchrane.

Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Božie konanie presahuje naše ľudské očakávania a predstavy! My čakáme príchod Božieho kráľovstva viditeľným spôsobom, ale Boh chce privodiť zmenu vo vnútri, v ľudských srdciach! Preto keď dnes počúvame, že Ježiš-Kráľ prichádza, v skutočnosti to On čaká na náš príchod k Nemu, na to, že sa k Nemu celým srdcom obrátime a budeme činiť pokánie: vnútorné, srdečné, úprimné pokánie. Ten, ktorý k nám v novom cirkevnom roku opäť prichádza, čaká na návrat nielen tých, ktorí v Neho ešte neuverili alebo sa od Neho časom vzdialili. Čaká aj na návrat nás, u ktorých je „doma“, nás, ktorí si myslíme, že Ho dobre poznáme, a to až tak veľmi, že od Neho už nič nečakáme. Lebo za tie roky vyčkávania na Boží vyslobodzujúci zásah, ba možno aj dlhé roky čakania, naša viera vyhasla, láska k Nemu ochladla a nádej ochabla. Ak dnes počúvame zasľúbenie proroka: „Ajhľa, tvoj Kráľ k tebe prichádza…“, v skutočnosti On čaká na nás, že sa zastavíme v životnom behu a precitneme z duchovnej letargie a spánku, aby uzdravil náš duchovný zrak – naše srdcia – vierou v Jeho slovo, ktoré sa nám aj dnes zvestuje ako evanjelium.

Bratia a sestry! Prajem nám všetkým milosťou Božou naplnený „vzácny rok Pánov“ (v. 19)! Nech sa Kristove slová plnia v našich ušiach a v našich srdciach – nech pôsobia vnútornú duchovnú zmenu: pravé pokánie a srdečnú vieru v Neho. Ak sa zmenia srdcia a životy jednotlivcov z moci evanjelia, zmení sa i vonkajšia atmosféra v spoločnosti aj v cirkvi. Amen.

Modlitba

Pane, pomôž mi, aby som Ťa objavil uprostred mnohej práce, zhonu a starostí, uprostred únavy a služby v cirkevnom zbore. Nech nečakám na zázrak zvonka, že Ty splníš moje predstavy o Tebe, ale Ty urob zmenu v mojom vnútri. Nech moje srdce naplní skutočná dúfanlivá viera v Teba ako spoľahnutie na Teba, že Ty stojíš pri mne aj v zlom, aj v nešťastí; srdečná láska, ktorá sa obetuje, dáva, slúži so sebazapieraním; i nádej, ktorá neumiera, ale žije, aj keď sa všetko rúca a borí. Nech tohtoročný advent je skutočným adventom, Tvojím osobným príchodom ku každému z nás, vnútorným prerodením, vďaka ktorému prežijeme vyslobodenie z otroctva hriechu a diabolských síl i navrátenie zraku, takže vierou budeme vždy nanovo každý deň prežívať Tvoju blízkosť, Tvoju lásku a víťaznú moc aj uprostred starých, nezmenených pomerov. Amen.

doc. ThDr. Sidonia Horňanová, PhD.
evanjelická a. v. farárka

ilustračné foto: pixabay.com