Ako veriaci kresťania si viac než často a pravidelne uvedomujeme, akého daru sa nám dostalo v porovnaní s tým, čo vidíme vo svete okolo nás. Cez evanjelium Pána Ježiša Krista a pôsobením Ducha Svätého sme prijali vieru v Božie zasľúbenia, Božiu milosť, pokoj, lásku a nádej, ale aj slobodu, ktorú môžeme každodenne prežívať vo svojich životoch. Vďaka obeti nášho Pána Ježiša Krista na kríži nám boli odpustené našej hriechy, boli sme vykúpení a očistení Jeho krvou. Každý kresťan je za túto nezaslúženú Božiu milosť vďačný, najmä keď si uvedomujeme, že nie my, ale On prvý miloval nás. O to väčšia bázeň, o to väčšia vďačnosť a radosť.
Ako kresťania teda patríme nášmu Pánovi, Jeho počúvame a nasledujeme. V živote viery rozpoznávame momenty, ktoré prežívame jednorazovo, a tiež tie, ktoré majú skôr charakter procesu, ako je napr. rast vo viere, štúdium a prehlbovanie znalosti slova Božieho či posvätenie. Keďže ako kresťania stále žijeme vo svete, musíme si dávať pozor, aby v zmysle podobenstva o rozsievačovi a štvorakej pôde (L 8, 4 − 15) sme sa nenechali zahltiť množstvom aktivít či pokušení tohto sveta, ale, naopak, aby sme boli tými, „ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok”.
Kresťania v politike
Pokušenia, ktoré sa iba všeobecne v tomto podobenstve uvádzajú, môžu mať rôznu podobu. Zvyčajne je to zvádzanie na cesty a spôsoby tohto sveta, snaha o telesné pôžitky, bohatstvo, moc či svetskú slávu. Sú tu však aj sofistikovanejšie pokušenia, kde patrí napr. aj vzťah kresťanov k politike. Politiku tu chápeme ako tvorbu zákonodarnej, resp. uplatňovanie výkonnej moci, a teda praktické riadenie spoločnosti. Z pohľadu kresťanov vyzerá logické snažiť sa participovať na tomto procese a vplývať na spoločnosť, a to najmä presadzovaním kresťanských hodnôt. Tie by následne mali vytvoriť zdravé prostredie nielen pre duchovný rozvoj a uplatňovanie morálnych zásad v spoločnosti, ale aj jej spravodlivé riadenie, zabezpečenie kvalitného vzdelania, podporu dobrých medziľudských vzťahov, osobného či odborného rozvoja a podobne.
Teoreticky by to tak malo byť. Lenže v politike, podobne ako v iných sférach, často nevidíme len príležitosti, ale aj ohrozenia. Ohrozenia pre spoločnosť, keď sa presadzujú názory, ktoré sú často v priamom rozpore s kresťanskou vierou. Sú tu však aj ohrozenia pre kresťanov, ktorí sa síce pôvodne podujali veci takýmto spôsobom meniť, ale postupne sú tlačení do kompromisov, pochybných dohôd či priamo korupčných spôsobov a schém. Nie zanedbateľnou vecou je teda aj pevný osobný postoj, môžeme povedať aj pevná viera každého kresťana, ktorý musí odolať týmto externým tlakom či pokušeniam. Len ten môže do spoločnosti priniesť pravé hodnoty, kto si ich sám uchoval vo svojom srdci.
Tu je potrebné zvýrazniť, že to nutne nie sú len externé pokušenia, ktorým musí kresťan v politike vedieť odolať. Je to najmä jeho interný postoj k tomu, čo chce dosiahnuť a čo je ochotný pre to obetovať. Ako veľmi lákavé sa napr. môže javiť spojiť sa so silnou politickou stranou, resp. so záujmovou skupinou všeobecne so zámerom získať vplyv; lenže vždy tu stojí otázka, za akú cenu, resp. s akým záväzkom do budúcnosti. Snáď najlepšie to vystihuje známy citát z Evanjelia podľa Lukáša 9, 25: „Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil alebo by si uškodil?”Totiž rovnako ako pri horských nosičoch, tak aj pri politikoch platí, že to, čo po ceste stratil, tam hore už nevynesie. Otázne potom je, aký má takáto aktivita zmysel, aký má prínos pre spoločnosť.
Politické angažovanie teda v praxi predstavuje praktickú, resp. aplikačnú rovinu toho, v čo veríme, čo chceme presadiť. Nie sú to už len teoretické debaty, je to snaha prakticky ovplyvniť situáciu, resp. vývoj v spoločnosti. Vzhľadom na náročnosť tohto procesu, spojeného s rovnako neľahkým cieľom presadenia kresťanských zásad a hodnôt v sekulárnej spoločnosti, je však v prvom rade potrebný pevný a zásadový postoj tých, ktorí sa o tento cieľ snažia. Ich pevná viera, osobná konzistentnosť a tiež presvedčenie o správnosti toho, čo chcú presadiť, čo sa nepochybne týka aj spôsobov, ktorými chcú tieto zámery dostať do praxe.
Fanúšikovia (v politike)
Jedna vec je aktívne angažovanie sa v politike, druhá pozorovanie, hodnotenie a „fandenie”. Zvyčajne tomu, kto má ten môj (správny) názor, kto je odvážny, presvedčivý, resp. tomu, kto vie argumentovať či presadiť svoj názor. Takáto forma podpory, oddanosti či zjednotenia sa veľmi podobná fandeniu v športe či iných disciplínach. Dokonca takýto prístup niekedy vidíme aj v cirkvi, hoci zvyčajne nie vo veľmi dobrom svetle. Pomerne často sme svedkami situácie, keď sa skupina ľudí, ktorá sa ináč o vieru až tak vážne nezaujíma, zrazu aktivizuje pri nejakej slávnosti či inom evanjelickom podujatí (čo zrejme platí aj pre iné denominácie). Tento podnet im stačí na to, aby sa tej správnej chvíli angažovali a vo svojej súťaživosti sa snažili ukázať, že my sme lepší, úspešnejší či rýchlejší. Lenže to sa často deje iba v tej časnej, svetskej rovine, a výsledkom takéhoto porovnávania je zvyčajne len to, kto urobil krajšie oslavy, kto mal viac ľudí, lepší kultúrny či športový program, kto sa dostal do televízie, rozhlasu a pod. Čo pre skutočne veriaceho človeka nie je vôbec podstatné …
A veľmi podobné je to aj v samotnej politike. Niekto má rád Matoviča, niekto Fica, niekto Čaputovú, niekto Blahu, niektorí sa hlásia k liberálom. A boj sa môže začať. Veľmi dobrou platformou pre tieto „prestrelky” či, slušnejšie vyjadrené, „výmeny názorov” sú sociálne siete, kde sa zvolenej téme vcelku vhodne prispôsobí aj úroveň diskusie, ktorá je často veľmi pochybnej úrovne: útočná až agresívna, netolerantná a často bez snahy niečo vysvetliť či pochopiť. Teda nič hodnotné a ani konštruktívne. Avšak niektorí idú do toho tak naplno, že zabudnú na slušnosť, morálku a aj na svoju vieru.
Tieto skupiny sú zložené z rôznych skupín obyvateľov: dôchodcov, ale aj študentov, akademikov, štátnych úradníkov, ale aj manuálne pracujúcich ľudí, aktívnych politikov, ale aj sympatizantov, neveriacich, ale aj kresťanov či prívržencov iných náboženstiev. Vznikajú tu dokonca rôzne záujmovo nesúrodé skupiny, kde sa napr. bežne pohádajú kresťania, ale na druhej strane sa zas často zhodnú kresťania s neveriacimi…
Kresťania v rozzúrenom dave
Je mi vždy veľmi smutno, keď v týchto politických diskusiách vidím – práve na tejto úrovni – zapojených ľudí, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu. Diskusie sa tu vedú iba zriedka na úrovni faktov či konzistentných informácií, ale skôr na úrovni manipulatívnych informácií z „mienkotvorných” denníkov či pochybných internetových zdrojov. Úroveň faktov je „zastúpená” často iba indíciami či neoverenými Jóbovými zvesťami bez potvrdenia pravosti, a tiež bez toho, aby boli uvedené v kontexte. To má za následok, že si ich každý interpretuje po svojom, čo k pokoju a zmysluplnosti diskusie rozhodne neprispieva.
Ako príklad dostupných indícií môžeme použiť výpovede tzv. kajúcnikov. Ľudia usvedčení z trestného činu v snahe zabezpečiť si zníženie trestu donášajú na iných. Je to pravda, dá sa tomu veriť, alebo je to len sebecká snaha poškodiť inému a zároveň získať prospech? Na rozpútanie pekla na internete to však určite stačí. Jedni budú hovoriť, že sú to slabé a neoverené tvrdenia, ale druhí, ktorým to zapadá do ich svetonázoru, na potvrdenie nečakajú a prezentujú to ako fakt, ako skutočnosť, s ktorou sa počíta. A konflikt je na svete! Druhá skupina (skupina politikov a fanúšikov) bude tvrdiť, že ten, kto bol kajúcnikmi obvinený, je vinný! Prvá zas hovorí, že je potrebné počkať na súd, nik zatiaľ nebol právoplatne odsúdený, a predsa tu máme prezumpciu neviny. Cely proces je medzitým dobre živený novinármi, ktorí sa zvyčajne angažujú len vtedy, keď im to „zapadá do krámu”. A nakoniec jeden už dostatočne zmätený (či zmanipulovaný) zástanca druhej skupiny vykríkne, že predsa boli „právoplatne obvinení”, tak čo tu riešite…
Na tomto príklade môžeme dobre vidieť, ako hlboko až nezdravo sú niektorí ľudia angažovaní v týchto témach a diskusii. Pochybným tvrdeniam dávajú legitimitu a vážnosť faktov a následne na tomto základe jedných zatracujú a vlastných (tých svojich) vyzdvihujú. Nechcem však poukazovať len na tieto nezdravé a škodlivé extrémy, ale skôr na to, čo tu chýba. Úplne tu absentuje hľadanie pravdy, snaha o spravodlivé a objektívne posudzovanie, chýba tu trpezlivosť a vytrvalosť. Chýba tu láska, ale aj úcta, resp. rešpekt k inej osobe, ktorá má iný názor. Namiesto toho tu vidíme snahu doslova za každú cenu obhájiť vlastný subjektívny názor, resp. preferované politické smerovanie spojené s nekritickým zastávaním sa niektorých politikov aj napriek tomu, že ich morálne vlastnosti a odborná úroveň neprevyšuje úroveň týchto diskusií. Často sú to ľudia bez vlastného názoru, ktorí akurát iba opakujú to, čo vyhovuje záujmovým skupinám, ktoré zastupujú.
Geopolitika
Niečo podobné a rovnako vyhranené je dnes veľmi rozšírené aj v geopolitike. Vykresľujú sa nám tu krajiny dobré a zlé, tie dobré sú pokrokové, moderné a perspektívne. Tie zlé zas majú veľa nedostatkov, sú zlomyseľné, snažia sa neustále útočiť na tých dobrých. Ani jeden, ani druhý popis však zvyčajne vôbec neodpovedá realite. To, čo vidíme v médiách, je často len vyfabrikový mediálny obraz (podobný socialistickej propagande), ktorý v prvom prípade obnáša filtrovanie akýchkoľvek negatívnych správ a vyzdvihovanie, resp. dokonca umelé vytváranie tých pozitívnych, pričom presne opačný postup sa využíva pri hodnotení druhej strany. Týmto spôsobom sa neupravujú len správy v reálnom čase, ale bez hanby a súdnosti sa modifikuje aj minulosť s cieľom poškodiť a znevážiť úspechy, ktoré druhá strana dosiahla. Často je však ten opis taký jednostranný a stupídny, že pri triezvo uvažujúcom človeku vyvoláva skôr opačnú reakciu…
Kresťania by nepochybne k tým triezvo uvažujúcim ľuďom mali patriť. To, čo je opísané vyššie, je totiž len extrémna forma presadzovania svojich štátnych záujmov, zvyčajne aplikovaná v krajinách, ktoré majú svoje problémy, ktoré nevedia riešiť, a tak ich chcú riešiť, často aj militantným spôsobom, na úkor iných. Kresťania by však mali mať nadhľad a mali by sa vyvarovať toho, aby slepo presadzovali záujem iných krajín pred naším vlastným záujmom, avšak najmä je zámerom a poslaním kresťana hľadať a presadzovať lásku, pravdu, pokoj a spravodlivosť. A to zvlášť vo vyhrotenej situácii, keď hrozí vojnová konfrontácia, na ktorú môžeme doplatiť my sami.
V geopolitike môžeme byť tiež konfrontovaní s tvrdeniami, ktoré ako bežní ľudia nedokážeme posúdiť. Do tejto kategórie patria napr. obvinenia z kybernetických útokov krajiny „A” na krajinu „B”, resp. aj rôzne iné, často vôbec nedokázané tvrdenia. To, že chýbajú dôkazy však v politike často nepredstavuje problém, a na základe týchto, možno aj vykonštruovaných obvinení, sa prijímajú tvrdé až kontroverzné opatrenia! Ako kresťania môžeme tieto veci iba pozorovať alebo ich prijať, ale tu si musíme uvedomiť, že v tomto prípade ich prijímame iba vierou! Keďže sa tu môže jednať o rôzne spravodajské hry s určitým (a nie zrovna čestným) zámerom, ako kresťania by sme sa mali takémuto postoju vyhnúť. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o typicky svetskú záležitosť, kresťania by si v takejto situácii mali zopakovať citát od profesora W. Edwarda Deminga, „V Boha veríme, všetci ostatní musia priniesť dáta.“ V našom prípade dôkazy!
Zámena priorít znamená zámenu hodnôt
V obidvoch týchto oblastiach – domácej politike či geopolitike (ktoré sú do veľkej miery prepojené) – dnes vidíme, že do tohto názorového prúdu sú často zapojení aj ľudia hlásiaci sa ku kresťanstvu, a to bez ohľadu na jeho smerovanie, ciele či metódy, ktoré používa. Zastávajú sa tak politikov, ktorí kresťanskú vieru a hodnoty popierajú a ktorí, hoci to navonok dobre skrývajú, sa stále sústreďujú len na to časné: zisk a moc. Tento rozpor medzi proklamovaným vierovyznaním týchto kresťanov a praxou je podporený aj ich správaním, keď pri obhajobe týchto pochybných cieľov často popierajú pravdu, nerešpektujú iný názor či popierajú slobodu prejavu všeobecne. Nemajú dokonca problém útočiť a lynčovať svojich názorových oponentov, čo sa paradoxne týka aj tých, s ktorými chodia do jedného kresťanského zboru, ktorých donedávna označovali za svojich bratov a sestry!
Ak to vidíte podobne, asi sa spolu so mnou pýtate, či sa takto k sebe majú správať veriaci ľudia, ktorí vyznávajú tie isté hodnoty?! Hodnoty, o ktorých náš Pán jednoznačne tvrdí, že majú byť na prvom mieste v našom živote?
„Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone? Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci.” Mt 22, 36 − 40
Títo „kresťania” uprednostnili časné, pominuteľné a dokonca zvrátené veci tohto sveta pred vierou a nasledovaním Pána Ježiša Krista. Vezú sa na vlne populárnej vlne „zmeny”, lenže aká je to zmena?! Kam vedie, čo je jej cieľom? Už používané metódy, agresivita a nenávisť k ľuďom, čo majú iný názor, mnohé naznačujú. Stávajú sa súčasťou davu, manipulovaného cez jednostranné informácie, vášne a emócie, davu, ktorý sa vo svojej zaslepenosti a nevedomosti rúti do záhuby. Na ceste, kde ubližujú sami sebe, ale aj iným!
Podľahli tu pokušeniu, o ktorom hovorí podobenstvo o rozsievačovi, kde je uvedené, že semeno, „ktoré bolo zasiate do tŕnia, to je ten, čo počúva slovo, ale starosti sveta a klam bohatstva udusia to slovo, takže zostáva bez úžitku” (Mt 13, 22).
Čiernobiele myslenie je spojené s totalitným režimom
Známy seriál StarWars od Georga Lucasa je populárny najmä vďaka napínavému príbehu z budúcnosti s množstvom technických vychytávok. Tí, ktorí tento kultový seriál dobre poznajú ale vedia, že na pozadí celého príbehu sa odohráva boj o parlamentnú demokraciu, ktorú sa určité skupiny snažia cez krízový (vojnový) stav transformovať na nedemokratický totalitný režim. Nie náhodou sa tu v tejto súvislosti nachádza aj zaujímavý komentár k „čierno-bielemu videniu sveta”. Je to vo veľmi napínavej časti, keď na vzdialenej planéte prebieha súboj medzi Obiwanom Kenobim a Anakinom Skywalkerom po tom, čo Anakin prešiel k temnej stránke sily (k Sithom). Počas súboja prebieha rozhovor, kde sa Obiwan ako člen rádu Jedi snaží obhájiť parlamentnú demokraciu a Anakin, naopak, preferuje impérium (diktatúru):
Anakin: „Priniesol som mier, slobodu, spravodlivosť a bezpečnosť svojmu impériu!“
Obiwan: „Tvojmu impériu?”
Anakin: „Nenúť ma, aby som ťa zabil!”
Obiwan: „Anakin, ja slúžim republike a demokracii!”
Anakin: „Keď nie si so mnou, si môj nepriateľ!”
Obiwan: „Iba Sith uvažuje čierno-bielo!”
Je zaujímavé, že aj v tomto kultovom sci-fi seriáli sa môžeme dozvedieť, kam vedie takéto čierno-biele videnie sveta, ktoré tak často vidíme vo svete okolo nás. Jediný správny názor v spoločnosti, jedine správne smerovanie v geopolitike. Diskusia v podstate neexistuje, iný názor sa nepripúšťa a kto sa o to pokúsi, je diskreditovaný, označený za agenta či konšpirátora. Je úplne absurdné, že takto sú nálepkovaní aj ľudia, ktorí chcú konštruktívnou kritikou (spätnou väzbou) pomôcť korekcii či nastaveniu systému! Sú to praktiky, ktoré sme tak veľmi dobre poznali za minulého režimu, a možno práve preto sme na to viac citliví ako ktokoľvek iný. A práve podľa spôsobu uvažovania a vystupovania môžeme tiež rozlíšiť, kto je skutočne slobodný – v našom Pánovi, kto je svojprávny, a tiež kto to s podporou slobody a demokracie na Slovensku myslí naozaj vážne!
Následky
Z kresťanského pohľadu takúto formu politickej „zábavy” na sociálnych sieťach je možné považovať za plytkú, malo hodnotnú a toxickú. Predstavuje jednu z najprepracovanejších foriem pokušenia kresťana, keďže sa tu manipuluje, klame, používa sa tu marketing, ohováranie a narába sa tu s emóciami človeka. Tým, ktorí tieto metódy používajú, ide vždy o to isté : o peniaze a moc. Na splnenie týchto cieľov potrebujú podporu verejnosti, pričom tí, ktorých manipuláciou a podvodom získajú, sú pre nich len komparzisti či skôr užitoční idioti. Asi nie je potrebné opakovať, že kto s ľuďmi manipuluje, ten si ich v skutočnosti neváži. Nie náhodou starší a skúsení ľudia odporúčali držať sa od politiky ďalej, pretože politika je „panské huncútstvo”! A dnes by sme mohli povedať, že to stále platí, nech je tá politika akokoľvek dobre „zabalená”!
Takéto konanie má aj svoje následky. Šírenie neoverených informácií, propagandy, ale aj úmyselné rozbíjanie vzťahov medzi kresťanmi či ľuďmi všeobecne, šírenie nenávisti či urážanie iných. Takéto správanie rozdeľuje kresťanov, ale aj iné hodnotové či záujmové skupiny, a tiež sa takto postupne strácajú hodnoty, ktoré ako kresťania ale aj občania na Slovensku vyznávame!
Čo je poslaním kresťana
Takéhoto pokušenia by sa mal nepochybne každý úprimne veriaci kresťan vyvarovať. Nie, nechcem povedať, že sa o politiku nemáme zaujímať, ale určite nie v tejto primitívnej forme, ktorá je nám podsúvaná, keď niektorí kresťania lietajú v svetských schémach a cieľoch, ktoré pre nich pripravil niekto iný! Kresťan by mal mať nadhľad a odstup, a na základe toho v čo veríme, aj schopnosť rozlišovať, čo je dobré a čo nie. Je tiež normálne, že kresťania kriticky poukazujú na nedostatky v cirkvi ako aj v spoločnosti, so snahou zmeniť ich k lepšiemu. Táto kritika resp. biblicky povedané „karhanie a napomínanie” (2 Tim 4,2) však musí spĺňať viacero atribútov:
- V prvom rade by si mal každý kresťan uvedomiť, čo má byť v živote kresťana na prvom mieste. To je téma, na ktorej najviac záleží, ktorej sa venujeme, ktorou žijeme. S tým súvisií aj vzťah k cirkvi Kristovej, k jej vierouke, k bratom a sestrám v Kristu a tiež k rodine, národu či práci. Pretože potom, keď bude politika na nejakom 15. mieste, nikdy nenarobí v našom živote veľa škody, nech sa už v tom politickom cirkuse deje čokoľvek. Preto je správne zoradenie priorít také dôležité.
„Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.” Mt 6, 33
- Kresťanom by malo záležať na poznaní a šírení pravdy. Zistiť pravdu často nie je jednoduché ani rýchle a často je to veľmi prácne. Zdržať sa komentovania a šírenia neoverených informácií nezvládne každý. Na základe zlých podkladov sa ale prijímajú zlé rozhodnutia!
„Ak hovoríme, že máme spoločenstvo s Ním a chodíme v tme, klameme a nerobíme, čo je pravda.” 1J 1, 6
„A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.” J 8, 32
- Kresťanom by malo záležať na spravodlivosti. Ak je v médiách nejaká téma podávaná jednostranne a subjektívne, mali by na to kriticky poukázať a priviesť pozornosť k faktom, ku komplexným a úplným informáciám. S cieľom predísť ďalšej a väčšej neprávosti a krivde!
„Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. … Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské.” Mt 5, 6 a 10
- Keď s niekým ako kresťan diskutujem, mám byť pokojný, trpezlivý a najmä pomalý k hnevu, emocionálnym prejavom či nebodaj pohŕdaniu druhou osobou, k čomu tak často priamo či nepriamo navádza dnešná populárna psychológia, založená na prehnanej sebaúcte.
„Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, a pomalý k hnevu. Lebo hnev muža nepôsobí spravodlivosť pred Bohom.” Jk 1, 19 − 20
- Ako kresťania máme šíriť lásku a s láskou voči iným aj konať. To sa musí prejaviť aj v týchto diskusiách, čo vôbec nemusí byť jednoduché: neodsudzovať ľudí kvôli inému názoru, vypočuť si ho, vedieť ho pochopiť a argumentovať. Aj preto, že to je jeden zo základných pilierov demokracie.“
„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou…” 1 Kor 13, 4 − 6
A nakoniec: majme na pamäti aj to, že tieto kontroverzné diskusie s malým prínosom zaberajú veľmi veľa času, ktorý by mal každý kresťan vedieť využiť oveľa lepšie!
Buďme Boží bojovníci!
„Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie. V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých …” Ef 6, 10 − 18
Jaroslav Mervart
ilustračné foto: pixabay.com
