Milí bratia a sestry,
prinášame vám možnosť porovnať názory, ktoré sme viac než často počuli pred voľbami, a tiež to, ako sa názory tej istej skupiny osôb zmenili po voľbách. Považujeme to za veľmi dôležité z pohľadu konzistencie názorov, objektívnosti či korektnosti konania, čo úzko súvisí s hľadaním pravdy a spravodlivosti pri riešení konkrétnych prípadov. To má, samozrejme, zároveň priamy vplyv na dôveryhodnosť týchto osôb. A je potrebné dodať, že to, aké osoby cirkev reprezentujú, má zásadný vplyv na to, ako je táto cirkev vnímaná medzi vlastnými členmi či v spoločnosti.
Nové vedenie cirkvi sa dnes často sťažuje na to, že v cirkvi sú iné názory, a to dokonca aj také, ktoré sa odvážia tvrdiť, že voľby neboli transparentné, že boli účelovo zmanipulované v zmysle vyradenia nepohodlných kandidátov a že na základe toho sa žiadajú nové voľby. To je úzko spojené aj s kauzou Reformata, kde tvrdíme, že cirkev nevyšetrila, nedotiahla kauzy spojené so správou majetku, čoho výsledkom je to, že cirkev prichádza o peniaze, ktoré by za iných okolností mohla použiť napríklad na platy duchovných. Vedenie cirkvi sa preto až extrémnymi spôsobmi snaží tieto názory potlačiť, a to napríklad cez verejnú dehonestáciu týchto ľudí, prenasledovanie či zastrašovanie ich priaznivcov, cez súdne spory, trestné oznámenia či disciplinárne konania.
Tu je potrebné povedať, že názorová rôznorodosť je v demokratickej spoločnosti vec bežná a prospešná. Ako po týchto, tak aj po minulých voľbách boli na Slovensku vznesené sťažnosti na priebeh volieb, a hoci boli z pohľadu dôvodu či intenzity zamietnuté, tento výsledok nič nemení na tom, že ich predkladateľ je o svojom názore presvedčený a trvá na jeho správnosti. V cirkvi máme na to oveľa viac dôvodov, pretože o platnosti volieb nerozhodol súd, ale iba jeho predseda; taktiež nebol rešpektovaný zákon, hoci už počas volieb bol k dispozícii jeho výklad cez Osobitný senát Generálneho súdu. To, čo sa v spoločnosti riešilo opakovaním volieb (profil kandidáta v komunálnych voľbách), sa v rovnakom prípade v ECAV (ktorá má ambíciu tejto spoločnosti ísť príkladom) ignorovalo.
Podstata je teda v tom, že ľudia sú prenasledovaní a postihovaní za svoj názor, čo je v demokratickej spoločnosti nemysliteľné. V normálnej spoločnosti sa riešia veci ich auditom, preskúmaním či dialógom, avšak v ECAV pod jej novým vedením tieto štandardné postupy úplne absentujú.
Prinášame vám už skôr napísané texty súčasných predstaviteľov ECAV, ktoré uverejnili v rokoch 2018, resp. v roku 2014. Asi nie potrebné dodávať, že napriek kritickému (hoci často ničím nepodloženému) názoru neboli tieto osoby zo strany vtedajšieho vedenia cirkvi nijako napádané či dokonca prenasledované, ako to vidíme dnes. Druhou vecou, ktorú by ste si mali všimnúť, je, že to, na čo vtedy poukazovali, robia práve oni dnes:
Prehlásenie z Modlitebného zhromaždenia k vývoju v ECAV na Slovensku – 15. 4. 2018
Nasleduje výber z vyhlásenia k aktuálnej situácii v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku z roku 2014:
– Protestujeme voči postupu v prípade Martina Šefranka, zborového farára Bratislava-Legionárska a člena Generálneho presbyterstva, pri ktorom Generálne presbyterstvo ako disciplinárny orgán závažným spôsobom porušilo Cirkevnoprávne predpisy ECAV. …Mocenské konanie Predsedníctva ECAV a Generálneho presbyterstva ako disciplinárneho orgánu v tomto prípade bolo tiež v priamom rozpore s evanjelickou zásadou, že základom cirkvi je cirkevný zbor, z ktorého vychádza všetka moc.
– Medzi členmi cirkvi rastú obavy nad účelovým vedením disciplinárnych konaní. Dochádza pri nich k pošliapavaniu práva a k presadzovaniu mocenských záujmov úzkej skupiny ľudí v cirkvi. Uvedomujeme si, že v ECAV sa prehlbuje rozdielnosť názorov na viaceré zásadné otázky života cirkvi. Nazdávame sa však, že túto rozdielnosť nemožno prekonať otváraním účelových disciplinárnych konaní. Rozdielnosť možno prekonať len neúnavnou snahou o rozhovor a zmierenie a vo viacerých prípadoch aj ochotou akceptovať zdravú mieru rôznosti v cirkvi.
– Vyjadrujeme náš protest voči obsahu týždenníka Evanjelický posol spod Tatier a práci jeho redakcie. Odsudzujeme neobjektívne informovanie a škandalizovanie osôb a cirkevných zborov bez možnosti dotknutých primerane reagovať.
– Vyjadrujeme protest voči neustálemu zvyšovaniu finančných výdavkov Generálneho biskupského úradu na úkor odmeňovania duchovných.
– Vyjadrujeme protest voči zneužívaniu právomoci predsedníctva cirkvi pri neudeľovaní súhlasu k voľbám seniorov… V tom opäť vidíme nerešpektovanie nižšej organizačnej úrovne cirkvi vyššou.
V Martine, 23. júna 2014.
Podpísaní: Ján Brozman, Vladimír Daniš, Boris Mišina, Ivan Eľko, Ján Hroboň, Peter Mihoč a ďalší…
Vyhlásenie k aktuálnej situácii v ECAV na Slovensku
Viaceré z týchto citátov sú hodné pozornosti, pretože to, čo vtedy kritizovali, teraz sami konajú. Irónia je v tom, že postup bývalého vedenia bol snáď až príliš opatrný a slušný, aby ho bolo možné takto hodnotiť, a teda skôr si týmito vyjadrenia (na obhajobu svojich ľudí) vlastne šili bič sami na seba.
“Vyjadrujeme protest voči neustálemu zvyšovaniu finančných výdavkov Generálneho biskupského úradu na úkor odmeňovania duchovných.”
A čo urobilo nové predsedníctvo cirkvi, keď dostalo zvýšený predvolebný „Ficov“ prídel pred voľbami? Zvýšilo práve platy pracovníkov na biskupských úradoch a duchovných nechalo bokom! Po tom, ako sa zvýšený prídel zo štátu minul na „iné účely“, boli farári oboznámení s tým, že ak chcú viac, nech si to zabezpečia zo zboru. Ale s tým, že kto má peniaze, má moc, a teda peniaze zo zborov nepôjdu farárovi, ale do centra, kde oni rozhodnú, komu koľko pošlú. To, samozrejme, za normálnych okolností výrazne znižuje motiváciu ako farára, tak aj ľudí zo zboru, posielať takéto sumy do netransparentne fungujúcej cirkvi.
“Vyjadrujeme náš protest voči obsahu týždenníka Evanjelický posol spod Tatier a práci jeho redakcie. Odsudzujeme neobjektívne informovanie a škandalizovanie osôb a cirkevných zborov bez možnosti dotknutých primerane reagovať.”
Pokiaľ mám informáciu, redakcia EPST v danom období dávala priestor na vyjadrenie druhej strane, ktorú však často nik z nich nevyužil, resp. ho využil „po svojom“. Ale otázka je postavená tak, že keď toľko pozornosti venovali EPST vtedy, prečo nie teraz? Veď vykresľovanie pomerov v cirkvi cez nový EPST vyzerá ako za socializmu: všetko je krásne a pekné, budujeme krajšiu spoločnosť, všetci sa usmievajú. Akurát tí zlí imperialisti nám to kazia, ale my sa s nimi (mediálne či súdne) porátame. A že by mali dostať možnosť „primerane reagovať“, ako sme to my sami požadovali vo vyhlásení z roku 2014? Zabudnite na to, teraz sme predsa pri moci my. Bolo to teda len účelové tvrdenie, o žiaden principiálny postoj tu nikdy nešlo.
Medzi členmi cirkvi rastú obavy nad účelovým vedením disciplinárnych konaní.
S tým môžem len súhlasiť, ibaže nie vtedy, ale dnes. Ján Meňky to už spoznal: za nedodanie zápisnice bude nasledovať vyzdvihnutie z úradu. Ako ľudové príslovie hovorí: Kto chce psa biť, palicu si nájde. A tak tí, čo verne stoja za evanjeliom, sú prenasledovaní a striehne sa na akúkoľvek chybu, aby ich bolo možné potrestať.
Dochádza pri nich k pošliapavaniu práva a k presadzovaniu mocenských záujmov úzkej skupiny ľudí v cirkvi.
Áno, aj to je pravda, tá skupina, ako ju vidíme dnes, je naozaj veľmi úzka. Dokonca taká úzka, že všetky súdne a disciplinárne kompetencie sťahuje k sebe, keďže zrejme zďaleka nie všetkým „tam dole“ sa dá „dôverovať“, v tom zmysle, že zabezpečia všetko, čo sa od nich žiada. A podobne je to s financiami: odvoláme farára, resp. celé predsedníctvo, ak nebudú schopní zabezpečiť požadované „zdroje“.
Uvedomujeme si, že v ECAV sa prehlbuje rozdielnosť názorov na viaceré zásadné otázky života cirkvi. Nazdávame sa však, že túto rozdielnosť nemožno prekonať otváraním účelových disciplinárnych konaní. Rozdielnosť možno prekonať len neúnavnou snahou o rozhovor a zmierenie a vo viacerých prípadoch aj ochotou akceptovať zdravú mieru rôznosti v cirkvi.
Múdro a rozumne. Lenže je až šokujúce, aký diametrálny rozdiel je medzi tým, čo v roku 2014 písali, a čo robia tí istí ľudia dnes. Účelové disciplinárne konania už boli spomenuté, rovnako je možné spomenúť účelové vyhadzovanie z cirkevných výborov či snahu o krátenie KVP tým nepohodlným. Len preto, že majú iný názor.
Neúnavnú snahu o rozhovor a zmierenie sme tiež ešte nevideli. Aj napriek viacerým výzvam predsedníctvo cirkvi neprejavuje žiaden záujem o dialóg a už vôbec nie o zmierenie, naopak, situáciu čím ďalej, tým viac eskaluje. Namiesto rozhovoru a ústretového prístupu generálny biskup svoju rétoriku spred šiestich rokov úplne otočil, keď na Synode 2019 povedal: „V tejto chvíli my chránime túto cirkev práve paradoxne tým, že nekomunikujeme.“ Tak to je skutočný paradox. Ale znova skôr len v tom zmysle, že principiálny názor by ste u týchto ľudí hľadali zbytočne; to, čo vidíme, je skôr situačná etika. Generálny biskup to na Synode doplnil slovami: „Myslíme na jej budúcnosť.“ Tu si dovolím zapochybovať, pretože za správny považujem skôr názor z roku 2014, a teda zastávam názor, že generálny biskup skôr myslí na svoju budúcnosť, ako na budúcnosť cirkvi!
Mocenské konanie Predsedníctva ECAV a Generálneho presbyterstva ako disciplinárneho orgánu v tomto prípade bolo tiež v priamom rozpore s evanjelickou zásadou, že základom cirkvi je cirkevný zbor, z ktorého vychádza všetka moc.
Ako z citátu z roku 2014 vyplýva, tak aj v roku 2018 je tejto skupine je úplne jasné, akým spôsobom má byť vedená Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku. Otázne je akurát to, prečo tento argument používa len vtedy, keď chce obhájiť prehrešky „svojich ľudí“ v zboroch, a nepoužíva ho vtedy, keď je už pri moci! A najmä vtedy, keď zásadným spôsobom mení právny a finančný model fungovania cirkvi! To, čo robí v týchto dňoch, sa totiž nedá nazvať ináč ako koncentrácia moci v rukách úzkej skupiny ľudí, ktorá zahŕňa súdnu a disciplinárnu moc, rovnako ako riadenie financií z centre. Ide o direktívny, resp. totalitný model, ktorý používajú krajiny vo vojnovom stave! S demokratickou povahou evanjelickej cirkvi, ktorá bola nosným motorom jej pokroku, to nemá nič spoločné, naopak, je to priame popretie tohto princípu! Milí čitatelia, tu už snáď musí byť každému jasné, že tieto argumenty súčasné vedenie cirkvi v uplynulých rokoch používalo iba účelovo, ale len čo prevzalo moc, robí niečo úplne iné. A to by evanjelikom nemalo byť jedno!
Od cirkevných zborov sa odvodzuje moc a delegovanie právomocí, či poverenie na správu veci spoločných, cirkevných. Na toto všetko dosluhujúce vedenie zabudlo. Cirkev nie je možné riadiť ako politickú stranu.
Mohli by sme povedať, že práve o to sa nové vedenie pokúša. Ale ako som uviedol vyššie, aj slovenská politická scéna je bližšie k pluralite a demokracii, ako to, čo dnes vidíme v ECAV. Frustráciu z vnútrocirkevnej demokracie vlastne už skôr, znova na Synode 2019, vyjadril dozorca TAS Tomáš Hyben: „Katolíci aj všetci ostatní v tejto republike sa divia, kam sme sa s našou demokraciou až dostali.“ A tak aspoň vieme, akú vierouku bude usporiadanie našej cirkvi reflektovať, resp. aký model riadenia bol inšpiráciou pre nové vedenie cirkvi.
Nech je tento deň a toto zhromaždenie mementom, aby sa takáto situácia úpadku, či centralizácie moci, v cirkvi už nikdy viac neopakovala.”
To mi pripadá ako vhodná výzva na stretnutie vedenia cirkvi so seniormi 15. júna 2020 − ale to by som bol asi až príliš veľký optimista. To by totiž znamenalo, že proces centralizácie by bol zastavený už na samotnom začiatku. Aj tak si však prajem, aby si vážnosť stavu zodpovedné osoby na všetkých úrovniach riadenia uvedomili čím skôr! V záujme Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, na ktorej nám tak veľmi záleží.
Od cirkevných zborov sa odvodzuje moc a delegovanie právomocí, či poverenie na správu veci spoločných, cirkevných. Na toto všetko dosluhujúce vedenie zabudlo.
Teoreticky, ale aj vieroučne perfektne naformulovaný výrok. Súčasné vedenie cirkvi by si ho pred stretnutím malo aspoň niekoľkokrát pripomenúť (aby na to nezabudlo). Pretože bude rokovať s vedením seniorátov, a teda sprostredkovane cirkevných zborov, od ktorých sa moc, delegovanie právomocí a poverenie na správu vecí spoločných odvíja. Verím, že tá diskusia neprebehne podobne ako so zástupcami Asloz (a teda paradoxne vôbec), a taktiež dúfam, že taká vážna téma ako je financovanie cirkvi neprebehne v skrátenom legislatívnom konaní tak, aby bola na Synode rýchlo schválená, a potom bolo cirkevným zborom „demokraticky“ nadiktované, koľko budú platiť!
Táto dvojica biskupov priviedla našu cirkev do priepasti úpadku, hodnotového rozdelenia, prenasledovania názorových oponentov…
Podľa seba súdim teba − mi tu prichádza na jazyk. Hodnotové rozdelenie totiž prišlo po voľbách, ktoré prebehli tak, ako prebehli, a po ktorých sa riešenie majetkových káuz zastavilo. A to aj napriek tomu, že tieto boli jasne pomenované v správe synodou menovanej komisie. To však bolo všetko. Prvý, volebný hriech, alebo, ak chcete, zlyhanie sa dá riešiť cez nové voľby. To druhé, kto bude mať záujem riešiť, to aj vyrieši. Lenže problémy pretrvávajú, spôsobujú názorovú polarizáciu, ktorú sa nové vedenie, ako sme už videli vyššie, nesnaží riešiť principiálne, transparentne a dialógom, ale naopak: represiami. To až príliš pripomína roky minulé. Ak nechceme spomínať rovno dobu temna a stredovek, tak stačí, ak sa vrátime 50 rokov dozadu, keď sa v našej spoločnosti začala tvrdá normalizácia.
Prečo o tom hovorím? Pretože nepovažujem za normálne, ak sú dnes v cirkvi Kristovej, ktorá je súčasťou demokratickej spoločnosti, ľudia prenasledovaní za svoj názor! Za ústavné právo združovať sa, za vyjadrenie svojho názoru, za to, aké webové stránky navštevujú, aké noviny čítajú a tiež za to, s kým sa stretávajú, resp. s kým komunikujú! Kam sme sa to dostali!
Ak sa Vám to zdá prehnané posúďte sami:
- Nové vedenie v pastierskom liste obviňuje a verejne ponižuje členov Asociácie slobodných zborov. Arogantne uráža tých, ktorým ani nebolo umožnené zúčastniť sa volieb.
- Na zasadnutí GP sú osoby s iným názorom vylučované z výborov, bývalým biskupom sú bez akéhokoľvek dôvodu a predchádzajúceho disciplinárneho konania odoberané tituly a biskupské kríže
- Spájanie Asociácie s trestnou činnosťou (príprava bombového útoku počas inštalácie) bez akýchkoľvek dôkazov!
- Snaha o trestanie farárov, ktorých zbory sú členmi Asociácie slobodných zborov
- Prijímanie nepravdivých a difamačných vyhlásení o Asociácii na Synode v štýle o nás bez nás – bez akéhokoľvek dialógu, bez možnosti sa na Synode obhájiť, hoci sa tam jej zástupcovia o diskusiu pokúšali
- Súdne žaloby na Asociáciu slobodných zborov, a tiež na Spolok Tranovský, bez akéhokoľvek pokusu o dialóg resp. snahy o mimosúdne urovnanie
- Trestné oznámenia na políciu
- Ničím nepodložené obvinenia Asociácie z korupcie v zahraničí (predsedom ZED)
- disciplinárne stíhanie člena Asociácie farára Jána Meňkyho: za “neodovzdanie zápisnice” má byť podmienečne vyzdvihnutý z úradu
- Zámer preskúmať možnosť disciplinárneho stíhania Jána Meňkyho a Petra Sotáka z dôvodu údajného rozbíjania jednoty cirkvi (v skutočnosti je to prenasledovanie za názor)
- Podmieňovanie spolupráce so Slovenskou evanjelickou jednotou (SEJ) tým, že uzná nové vedenie cirkvi na generálnej úrovni, na úrovni dištriktov, a že sa úplne dištancuje od Asociácie slobodných zborov ECAV
- Pozvánka emeritného generálneho biskupa Miloša Klátika na pastorálny rozhovor, ktorý sa zmenil na výsluch
- Iba o dva dni neskôr bol na “pohovore” so zástupcami košického seniorátu aj farár Rado Grega, ktorému zas bolo v osobnej rovine doporučené, s kým by sa nemal stretávať, a ani komunikovať, s kým by mal prerušiť kontakty, a to vo vlastnom záujme, lebo …
- 15. júna 2020 sa uskutoční odvolacie konanie v ŠZS vo veci obvinenia Jána Meňkyho, a zároveň sa uskutoční porada predsedníctiev seniorátov s vedením cirkvi, ktorej témou je znova Asociácia slobodných zborov ECAV na Slovensku
- a je toho ešte oveľa viac …
Dokedy ešte, a ako ďaleko je nové vedenie cirkvi ochotné zájsť? Myslí pri tom všetkom aspoň trocha na to, ako tým poškodzuje meno Evanjelickej cirkvi?! Prečo jednoducho neakceptuje existenciu iného názoru v cirkvi, kde práve názorová pluralita a vzájomný dialóg môže cirkev očistiť a posunúť ďalej. Prečo zasahuje do ústavných práv právnických aj fyzických osôb spôsobom, ktorý je v rozpore s legislatívou Slovenskej republiky, a vôbec s dobrými mravmi?! Prečo vyhadzuje tisíce Eur na súdne spory, ktoré sa predtým ani nepokúšali vyriešiť “neúnavnou snahou o rozhovor a zmierenie”? Ako ďalší príklad dvojitého prístupu (vtedy a dnes, naši a vaši) uvádzam citát z konventu TAS z roku 2015:
Uznesenie 14/2015:
Presbyterstvo TAS prijalo informáciu od brata seniora TAS Romana Porubäna, že na sestru Máriu Kysackú bola podaná v mene ECAV na Okresný súd v Prešove žaloba na ochranu dobrej povesti právnickej osoby podľa zákona 19 ods. 3 OZ. Presbyterstvo TAS žiada predsedníctvo ECAV o stiahnutie predmetnej žaloby na sestru Máriu Kysackú, aby týmto konaním nebolo poškodené dobré meno ECAV a zároveň boli zachované princípy Kristovho evanjelia.
Správa z konventu Tatranského seniorátu za rok 2015
A tak doteraz jediným miesto kde prebehol dialóg medzi zástupcami Asociácie a cirkvi bol Merník, kde až po príchode zástupcov cirkvi im bola oznámená vôľa presbyterov vypočuť si názor obidvoch strán, a nie iba monológ zástupcov seniorátu a dištriktu. Po viac ako 3,5 hodinovej otvorenej diskusii cirkevný zbor Merník ostal pevný vo svojom rozhodnutí vstúpiť a byť aj naďalej členom Asociácie slobodných zborov Evanjelickej cirkvi. Je iba smutné, že senior Chalupka sa nezachoval ako chlap a nepriznal sa, že ich argumenty nikoho nepresvedčili. Na Synode pri rokovaní o AsloZ už prezentoval vlastnú verziu priebehu okolností, “diskusia nie je možná s týmito ľuďmi, V cirkevnom zbore Merník sme chceli rozprávať s presbytermi. Tí zavolali členov Asociácie … Diskusia trvala 3,5 hodiny … výsledok sa rovnal nule”. Je veľmi pravdepodobné, že vedenie ECAV má s diskusiou problém z rovnakých dôvodov.
Záver
Ako je to teda s tým principiálnym postojom, ako je to s hodnotami, ktoré vyznávame? Sú všeobecne platné alebo účelovo, ak treba chránime iba “tých svojich”? Vyššie uvedené citáty, ktoré odzneli pred niekoľkými rokmi, a ktoré sú dnes obrátené “na hlavu” mi pripomínajú predvolebný slogan, “keď vtáčka lapajú pekne mu spievajú”, resp. “sľuby sa sľubujú, hlupáci sa radujú”. Biblia, ktorá je základným kameňom hodnotového či zásadového postoja, hovorí na viacerých miestach o tom, že nemáme byť “prijímateľmi osôb”:
“Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom, vediac, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo, veď Pánovi Kristovi slúžite. Kto však pácha neprávosť, prijme odplatu neprávosti, lebo nieto uprednostňovania osôb.” Kol 3, 23-25
“Ale ak uprednostňujete osoby, páchate hriech a zákon vás usvedčuje ako priestupníkov.“ Jk 2,9
Je preto na nás všetkých, ale v prvom rade na tých, ktorí zastávajú funkcie v cirkvi, aby sme sa vrátili k hodnotám a princípom, na ktorých je naša cirkev postavená. Aby sme ju dokázali očistiť od nánosov hriechu a pokrytectva, a viedli ju v bratsko-sesterskej láske po ceste Pána Ježiša Krista. Nech nám pri tom náš Pán pomáha.
“Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, a pomalý k hnevu.” Jk1,19
Jaroslav Mervart
ilustračné foto: wpapi.sellingpower.com
