Keď majetkové a finančné škandály nestačia

Súčasné vedenie ECAV už dlhší čas používa starú známu techniku  „zlodej kričí chyťte zlodeja“. V snahe udržať si svoje funkcie za každú cenu nepripúšťa žiadnu, ani konštruktívnu kritiku nevyhovujúcich pomerov v cirkvi. A pritom je toho viac než dosť: majetkové kauzy, neprimerané odmeňovanie, podnikanie v rozpore s podpísanou zmluvou, neefektívne hospodárenie, klamanie verejnosti, ohováranie (bez diskusie) zmanipulované voľby, ktoré nie sú ani slobodné ani demokratické. To sa týka aj cirkevných médií, kde iný názor, resp. otvorenú diskusiu s názorovou opozíciou nenájdete.

Výsledkom (alebo aj zámerom) je uzurpácia moci, zmena samosprávnej a demokratickej štruktúry na hierachickú až totalitnú a, čo je najhoršie, celkový úpadok cirkvi. Ten vedenie cirkvi síce nepopiera, ale bez akejkoľvek sebareflexie sa zbabelo a alibisticky vyhovára  na všeobecné demografické (či iné) trendy v krajinách okolo nás.

Namiesto pokánia – agresivita a zastrašovanie

Za týchto okolnosti nečudo, že veľká skupina evanjelikov proti týmto praktikám protestuje. Avšak súčasné vedenie namiesto riešenia závažných problémov, naopak, obviňuje tých, ktorí žiadajú ich riešenie, z údajného rozbíjania jednoty cirkvi! Žiadne pokánie, žiadna náprava, a dokonca žiadna komunikácia a argumentácia, ale, naopak, sme svedkami absurdného a úplne nemiestneho stupňovania agresivity! Diskusiu nahradzuje ohováranie a zastrašovanie, a najnovšie aj bezprecedentné zasahovanie do suverenity cirkevných zborov, ktoré je v priamom rozpore s reformačnými princípmi, na ktorých je naša evanjelická cirkev postavená.

„Čistý“ (ako v ére odpustkov) je v tejto nepodarenej hre ten, kto „vedením“ vymyslený a direktívne nariadený (!) príspevok do „dobrovoľného“ fondu zaplatil. A, naopak, odvolaný má byť farár a potrestaný cirkevný zbor (s právnou subjektivitou), ktorý sa rozhodol na plat svojho duchovného prispieť priamo. Súčasné vedenie (aj napriek tomu, že na platy duchovných by plne postačoval štátny príspevok) hovorí o odvolávaní duchovných a rušení kňazských staníc – počujete správne – z finančných dôvodov! Aj napriek tomu, že financií zo štátu má dosť, chce trestať farára aj zbor tak, že obmedzí možnosti zvestovania evanjelia, čo je však hlavné a najdôležitejšie poslanie cirkvi! Komu slúžia títo ľudia? Čo pre nich znamená láska k ECAV?!

A pritom (ak by to z finančných dôvodov bolo skutočne potrebné) by stačilo „zdvihnúť zadok“ a prísť do cirkevných zborov rokovať o možnej podpore celocirkevných aktivít tak, ako sa to v duchu reformačných tradícií a hodnôt dialo v minulosti. Tak sa rokuje s partnermi – ale cirkevné zbory pre súčasné vedenie evidentne partnerom nie sú!!!

„… a nedávajte si hovoriť: Vodcovia! lebo jeden je váš Vodca, Kristus. A kto z vás je najväčší, nech vám je služobníkom.“ (Mt 23, 10 – 11)

Kto teda rozbíja cirkev?!

Ak hovoríme o tom, prečo niektoré cirkevné zbory súčasnému vedeniu nedôverujú, tak je potrebné povedať, že na to majú aj viacero dôvodov. A tie znova súvisia s nevyriešenými majetkovými kauzami, kde nielenže neboli vyvodené dôsledky, ale nebolo ani jasne povedané, kto je za tento stav a za tieto  desaťtisícové až stotisícové straty zodpovedný. Týmto stratám predchádzalo svojvoľné a netransparentné hospodárenie bývalých konateľov spoločnosti Reformata, na ktoré poukázala aj daňová kontrola, ktorá kontrolovala obdobie rokov 2012 – 2014. A aká bola reakcia cirkvi?

• Patrí sem napríklad odpoveď biskupa VD Petra Mihoča čitateľovi, ktorý odhlásil Evanjelický východ z dôvodu, že neinformuje objektívne. Konkrétne sa sťažoval na to, že neinformoval o tom, že „za zlé hospodárenie v Reformate musela ECAV zaplatiť dodatočné vyrubenie dane a pokutu v celkovej výške cca 72 800 eur. Peter Mihoč mu následne odpovedal, že „Reformata žiadnu pokutu vo výške 72 800 nezaplatila, prišla na to Synodou určená komisia“. To nie je nič iné ako klamstvo, lebo synodálna komisia tie zistenia, naopak, iba potvrdila!
• Výsledky daňovej kontroly usilovne relativizoval aj generálny biskup Ivan Eľko, a to na základe podivnej zmluvy, ktorá vôbec nesedí do kontextu zmluvných vzťahov a od ktorej (na prekvapenie) vôbec nevie nájsť originál:
  

  „Kebyže tento papier je daňovej kontrole predložený, tá pokuta, teda to dodanenie by nebolo, nebola by pokuta, nebolo by ani penále, nebolo by tých slávnych 70 000, ktoré sme akoby vyhodili len tak, no a z ktorých sa potom politicky profitovalo, lebo na základe tohto daňového doplatku, pokuty a penále tuná bolo potom škandalizovaných roky celý rad ľudí…“

  Ivan Eľko v tomto prípade zavádzal synodálov na základe dokumentu, o ktorom sa Pavel Delinga a Miloš Klátik vyjadrili, že nikdy nič také nepodpísali!!!

• Ivan Eľko dokonca klamal aj na Okresnom súde v Bratislave, keď vo svojom príhovore po vystúpení Jána Meňkyho vyhlásil, že „Reformata žiadnu pokutu vo výške 70 000 eur nezaplatila“!!!
• Do tejto kategórie patrí aj zúfalá obhajoba Jána Gaspera po odhalení škandálov v Evanjelickej diakonii, kde Ivan Eľko už tradične na nesprávnej strane „bojoval do poslednej chvíle“. Zmena jeho postoja sa prejavila až vtedy, keď to bolo už naozaj neudržateľné…
• Iróniou a výsmechom evanjelickej verejnosti bol prístup k osobám evidentne zodpovedným za neprimerané odmeňovanie, majetkové kauzy a finančné straty. Tých, ktorí požadujú morálne, efektívne a transparentné šafárenie, Ivan Eľko ohovára a prenasleduje. A ako dopadli tí, ktorí sú za tieto kauzy zodpovední? Ján Gasper stále užíva cirkevný byt na Palisádach a Vladimír Daniš je správcom rekreačného zariadenia Matejková, ktoré má problém s elementárnym a transparentným výkazníctvom aj v roku 2025! Viacerí si určite pamätajú na to, keď bol Vladimír Daniš napriek všetkému, čo sa v správe majetku udialo, znovu prijatý do spoločnosti Reformata, s ktorou v tom čase viedol dva súdne spory!!!
• Ďalším škandálom bol podpis dokumentu, kde generálne predsedníctvo (Brozman, Eľko) súhlasí s čiastočným zatienením cirkevnej budovy na Svoradovej ulici, a to bez prerokovania a súhlasu príslušných cirkevných grémií. Ak by nové vedenie Reformaty nesúhlasilo a stiahlo by súhlas s týmto podpisom, cirkvi by mohla hroziť pokuta až vo výške cca 1 milión eur! Na zúfalú a úplne nevhodnú obhajobu sa tentokrát podujal biskup ZD Ján Hroboň, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že cirkev nestojí na Svoradovej 1, ani na Svoradovej 3, ani na Fonde finančného zabezpečenia, ale na Pánovi Ježišovi Kristovi! Čo je už úplná relativizácia učenia  a skutkov.
• So snahou udržať sa pri moci za každú cenu súvisí aj nedemokratické vyradenie jedenásticj (novému vedeniu nepohodlných) kandidátov v rokoch 2018 až 2023, čo úplne neguje ústavné právo „voliť a byť volený“.

Už aj civilizovanom svete, nieto v cirkvi musí byť každému zrejmé, že takéto nemorálne a sebastredné konanie má neuveriteľný deštrukčný potenciál – v tomto prípade deštrukčný a rozdeľujúci potenciál na Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku!

Obviňovanie iných z rozbíjania jednoty cirkvi je len ďalším hriechom, ďalším zlyhaním v poradí. A je šokujúce, že takéto správanie vidíme práve u tých, ktorí by vzhľadom na ich funkcie mali ísť celej cirkvi a celej spoločnosti príkladom!

Keď majetkové a finančné škandály nestačia!

Ďalším smutným príkladom rozdeľovania cirkvi je aj nedávna kázeň a mediálne vystúpenia biskupa VD Petra Mihoča. Snaha sa mediálne zviditeľniť môže byť  zo svetských dôvodov „pochopiteľná“ (pred voľbami biskupa VD), avšak z cirkevného pohľadu platí: Svetská sláva – poľná tráva! Namiesto upokojenia polarizovanej verejnosti, kde politické kampane prekračujú všetky morálne a etické hranice, začne biskup VD politizovať. Otázne je, kde berie inšpiráciu, keďže ani Biblia, ani príklad a cesta nášho Pána Ježiša Krista to rozhodne nie je!

Ďalší politik v cirkvi

Asociácia slobodných zborov spája ľudí, ktorí majú záujem ostať verní biblickému učeniu a Augsburskému vyznaniu. Aj preto rešpektujeme politické presvedčenie každého nášho člena, a hájime právo na otvorenú a slobodnú diskusiu.

Nedávno sa vyhraneným politickým názorom zviditeľnil aj člen generálneho presbyterstva Marián Damankoš. Na sociálnej sieti uverejnil príspevok o tom, či „otvorené listy psychológov, psychiatrov, umelcov a učiteľov a ľudia na námestiach nestačia na odchod“ (odstúpenie vlády).

Keď má Marián Damankoš tak jasno v politických témach, tak sa ho pýtame, či vyššie uvedené zlyhania súčasného vedenia ECAV vo vieroučnom, morálnom, majetkovom a ekonomickom smere nestačia na ich okamžité odstúpenie a na vypísanie slobodných volieb.

Svojím vyjadrením by mal potvrdiť, či sú jeho postoje zásadové a konzistentné, alebo či presadzuje situačnú etiku: niečo vo svete, v politike – a niečo iné v cirkvi. Či mu záleží na pravde, spravodlivosti a skutočných hodnotách, alebo mu viac záleží na tom, čo chce dosiahnuť, a už menej na tom, ako (účel svätí prostriedok). Lenže potom by sa mal vážne zamyslieť nad svojím ďalším pôsobením v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku!

Pretože cirkev nemá byť odrazovým mostíkom do politiky, ale má prinášať to, čo mnohým politikom alebo aj ľuďom vo svete tak veľmi chýba: tie skutočné hodnoty, pravdu, spravodlivosť, vieru, lásku a nádej!

Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

Ilustračné foto: Mathieu Stern on Unsplash