Každá palica má dva konce
Praktiky súčasného vedenia ECAV na Slovensku majú s evanjelickou vieroukou len veľmi málo spoločné. Je to najmä uzurpácia moci pre zopár „vyvolených“, resp. snaha o jej upevnenie cez finančné, legislatívne aj mediálne kanály. S tým je spojený nezáujem či neschopnosť komunikácie, zastrašovanie či vyhrážanie sa všetkým, ktorí majú iný názor. Jedným zo smutných príkladov je aj zámer, spôsob či využívanie tzv. fondu finančného zabezpečenia (FFZ).
Jediným ako-tak relevantným zdôvodnením FFZ by mohla byť solidarita medzi zbormi, lenže to je skôr zásterka ako reálny argument. Pretože
- solidarita medzi cirkevnými zbormi funguje spontánne aj bez vedenia ECAV,
- na zabezpečenie solidarity medzi zbormi nie je potrebné vyťahovať také zbytočne veľké financie z cirkevných zborov, pretože to má negatívny dopad na ich evanjelizačné a misijné aktivity,
- a podľa toho, kam tie peniaze idú, ide skôr o finančnú „solidaritu“ cirkevných zborov s vedením ECAV, biskupskými úradmi a platenými cirkevnými výbormi (presnejšie o dotáciu)!
A pritom sú to práve biskupské úrady, ktoré si v prvom rade uzurpujú pre seba peniaze aj zo štátneho rozpočtu! Po ich prerozdelení na vrchol direktívnej štruktúry (ktorá v kresťanskej cirkvi nemá čo hľadať) sa iba malá čiastka posúva na farárov slúžiacich v cirkevných zboroch. To slúži ako zámienka na požiadavku, že ich platy musia dofinancovať zbory.
To však nie je pravda, a to hneď z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že peňazí na riadne (plnohodnotné) platy farárov je v štátnom príspevku dosť – ak by ich teda neprejedli na neefektívnych a reštrukturalizácie neschopných biskupských úradoch.
Druhým problémom je, že ak by aj tých peňazí na platy duchovných naozaj nebolo dosť, cirkevný zbor z nejakých dôvodov nemôže (nesmie) prispieť svojmu farárovi priamo, ale musí peniaze poslať do centrály, kde ich znova najskôr použijú najmä na svoje odmeňovanie a ciele, a až potom sa dostanú na rad farári v cirkevných zboroch.
Takže reči o tom, že ide najmä o solidaritu medzi zbormi, sú zjavne falošné. A nemorálny a nebiblický je aj spôsob, akým sa vedenie ECAV tieto peniaze snaží zo zborov získať.
Dobrovoľne či povinne – a dokonca pod nátlakom?!
Citáty z úvodných prezentácii o tom, „že ochotného darcu miluje Boh“, sú len biblickou zásterkou pre v skutočnosti úplne nebiblický prístup. Pretože tu v žiadnom prípade nejde o dobrovoľné dary! Hoci súčasné vedenie ECAV nemá problém v oficiálnych výkazoch klamať štát presne týmto spôsobom.
Prístup, ktorý súčasné vedenie ECAV využíva v praxi, nemá nič spoločné s demokratickou štruktúrou evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Ide o prístup, ktorý sa v normálnom, demokratickom svete často spája so slovami konflikt záujmov, resp. vydieranie či až výpalníctvo. A určite sa zhodneme, že takéto správanie nemá v kresťanskej cirkvi čo hľadať!
V evanjelickej cirkvi totiž musí platiť pravidlo, že základnou jednotkou cirkvi je práve cirkevný zbor. Cirkevný zbor má právnu subjektivitu, čo znamená, že si svoje veci spravuje sám. Centrála ECAV by po správnosti mala mať „len“ koordinačnú a reprezentačnú funkciu.
Z tohto dôvodu vedenie ECAV nemôže priamo zasahovať do cirkevných zborov, a už vôbec nie im predpisovať, koľko majú „na centrálu“ platiť. To potvrdzujú aj podpísané zmluvy z minulosti – ak generálna cirkev niečo potrebovala, tak vstúpila do rokovania s cirkevnými zbormi. A ak sa so zborom dohodla na nejakom príspevku, tak to bolo zastrešené platnou zmluvou (dobrovoľne) podpísanou obidvomi stranami.
Farár ako nástroj!
Súčasné vedenie ECAV si však našlo inú, a veľmi nemorálnu skratku. V cirkevných zboroch je štandardom, že vedenie cirkevného zboru (predsedníctvo) je zložené z laika (dozorcu) a duchovného, čiže farára cirkevného zboru. A práve na tohto farára vie vedenie cirkvi „zatlačiť“ cez zákonník práce ako jeho zamestnávateľ. Ten podľa nich „rozhoduje“ o výške platu, resp. o farárovom bytí či nebytí v cirkevnom zbore.
Farár je tak z pozície duchovného posúvaný do pozície výpalníka, lebo ak nechce
- byť postihovaný,
- ostať na základom (minimálnom) plate,
- prísť o svoju pozíciu v cirkevnom zbore a
- prísť o možnosť byť volený vo vyšších COJ,
tak musí presvedčiť zbor, aby na centrálu odviedol výpalné. Až potom z tohto centrálneho balíka niečo sám dostane, čo je však evidentný konflikt záujmov! Väčšina farárov sa tomuto tlaku prispôsobila. Niektorí až tak ľahko, že budia dojem, že keby podmienkou zachovania či zvýšenia platu (bytu či služobného auta) bol prechod na iné náboženstvo, tak asi ani s tým by nemali problém!!!
Uzurpácia moci v praxi – cez peniaze, ako ináč
Tento spôsob zastrašovania či vydierania farára (a sprostredkovane) cirkevného zboru má však dva problémy. Prvým je to, že úlohou vedenia cirkvi je len posúvať štátne peniaze na farára – a to v adekvátnej výške, s cieľom zabezpečiť jeho dôstojný život. O tom, ako si farár plní svoje poslanie, má rozhodovať cirkevný zbor, kde slúži, nie biskup, ktorý ho vidí raz za rok (ak vôbec).
Vedenie cirkvi má preto byť v tomto procese len sprostredkovateľom (pomocníkom), všetko ostatné je porušením pravidiel fungovania evanjelickej cirkvi, a tiež porušením zmyslu a transparentného rozdeľovania štátneho príspevku. Pretože ten je určený v prvom rade na platy farárov v cirkevných zboroch, a až potom – čo zvýši – na fungovanie centrály.
A práve táto centrála môže byť v prípade potreby dofinancovaná zo zborov, a to vtedy, ak si správne plní svoje koordinačné a reprezentatívne poslanie. Alebo ak na trhovom princípe zborom poskytuje kvalitné služby na primeranej trhovej úrovni (mzdy, účtovníctvo a pod.). To, čo vidíme dnes, však nie je nič iné ako obrátenie vecí na hlavu: namiesto samosprávnej organizácie vidíme budovanie totalitnej hierarchickej štruktúry a zneužívanie rozdeľovania štátneho príspevku na tento účel.
Úplne by stačilo, keby plat farárovi vyplácali okresné úrady, a táto finančná páka by sa hneď prestala používať na vydieranie farárov či cirkevných zborov! Svojho farára by hodnotil sám zbor, ktorý si ho zvolil, a ak si svoju prácu robí dobre, pokojne mu môže prispieť aj viac, ako ponúka vedenie cirkvi dnes!
Zákonník práce nie je palica na zamestnancov!
Druhý problém je takisto spojený s využívaním (či skôr zneužívaním) zákonníka práce na tlak na farárov, aby subjektívne a sebastredné záujmy vedenia ECAV presadzovali v cirkevných zboroch za každú cenu, a to aj napriek tomu, že tým idú proti poslaniu Evanjelickej cirkvi, proti evanjelizácii a misii, ktorá sa deje práve v cirkevných zboroch, z ktorých sťahujú finančné zdroje.
Zákonník práce má však viacero ustanovení. Jeho úlohou nie je umožniť jednostranný tlak zamestnávateľa na zamestnanca, ale, naopak, nastaviť vyvážený vzťah zamestnanca a zamestnávateľa, kde každá strana má jasne definované svoje práva aj povinnosti.
A ako sa ukázalo na základe nedávneho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v prípade jednej evanjelickej farárky, ECAV dlhodobo nedodržiavala ustanovenia zákonníka práce a duchovným v cirkevných zboroch vyplácala nižší plat, ako im náleží! Tento rozdiel musela spomínanej evanjelickej farárke doplatiť. Lenže tento problém sa týka všetkých evanjelických farárov! Ako vysokoškolsky vzdelaným ľuďom, a tiež vzhľadom na charakter ich práce im patrí odmeňovanie v triede 4, ktorému zodpovedá koeficient 1,6 vo vzťahu k minimálnej mzde!
Cirkev je povinná dodržiavať štátne predpisy!
Je teda načase, aby si súčasné vedenie ECAV uvedomilo, že štátne predpisy platia pre všetkých. Aby si riadne plnilo svoje povinnosti vo vzťahu k farárom v súlade s platnou legislatívou, a tak zabezpečilo spoločensky adekvátne odmeňovanie farárov. Samozrejme, je potrebné okamžite prestať zneužívať duchovného ako nástroj nátlaku na cirkevný zbor, pretože je to nemorálne a nevhodné pre cirkev, ktorá chce ísť tomuto svetu príkladom. Ako konštatoval krajský súd, cirkev si môže schváliť vlastné interné predpisy, ale tie musia rešpektovať legislatívu a zákony Slovenskej republiky.
Ak vedenie ECAV od cirkevného zboru niečo chce, tak má iniciovať obojstranné rokovanie. Sme presvedčení, že ak pôjde o užitočný, pre cirkev prospešný a transparentný zámer, tak v cirkevných zboroch podporu určite nájdu. Len si, samozrejme, budú musieť tento zámer aj obhájiť!
A určite tu nie je žiadne miesto na vyhrážanie, ktoré bolo schválené na poslednej Synode v štýle, že farárom v zbore, ktorý neplatí do FFZ, zoberú štatút zborového farára, resp. že zasiahnu do vokátora medzi cirkevným zborom a farárom. Cirkevný zbor je základnou organizačnou jednotkou ECAV, a teda Evanjelická cirkev je typickým príkladom organizácie riadenej zdola.
Preto takýto krok nie je len výrazom sprenevery augsburskému vyznaniu, ale aj prejavom agresivity, zúfalstva a neschopnosti riadiť Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku v súlade s jej vieroukou! A zároveň je aj prejavom nadradenosti, povyšovania a neúcty ku kresťanskému spoločenstvu veriacich v cirkevných zboroch!
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Ilustračné foto:Taylor Murphy on Unsplash
