Finančných žralokov pandémia nezaujíma!

Jedným z najkontroverznejších projektov súčasného vedenia ECAV je nepochybne Fond zabezpečenia cirkvi. V skratke: ide o fond, kde má vedenie cirkvi ambíciu zhromaždiť viac ako 1,5 mil. eur, ktoré plánuje získať od cirkevných zborov. To, čo vyvoláva oprávnené otázky, je, že tieto peniaze má ambíciu zaobstarať vedenie, ktoré

  • sa doteraz nedokázalo vysporiadať s finačnými kauzami z Reformaty,
  • nedokázalo od svojho nástupu zabezpečiť aspoň taký príjem z Reformaty do ECAV, aký bol do roku 2018,
  • nedokázalo pohnúť s projektom reštrukturalizácie cirkvi,
  • nevie zabezpečiť ani transparentné a objektívne informovanie o hospodárení s cirkevným majetkom.

Proces vytvárania fondu zabezpečenia je katastrofou samou osebe, keďže riadnym spôsobom neprebehla ani komunikácia so seniorátmi či zbormi a samotný fond bol legislatívne kreovaný priamo na Synode, čomu odpovedá aj “kvalita” takto prijímanej legislatívy. Nejednoznačné a nedotiahnuté nariadenia, vo viacerých prípadoch prijaté v rozpore s platnou legislatívou, vyvolávajú pochybnosti, právnu neistotu a chaos. To, že tento fond, prostredníctvom ktorého majú byť spravované financie vo výške 1,5 mil. Eur nemá ani vlastný štatút, predstavuje nielen zásadný legislatívny problém, ale aj problém dôvery, keďže nie je jasné či je to následok chaosu pri jeho kreovaní alebo zámer!

Na zboroch nikomu nezáleží

Novému vedeniu ECAV to však nebráni v tom, aby bezohľadne a agresívne, išlo za svojíim cieľom. Niečo už naznačil program činnosti Generálneho hospodárskeho výboru (GHV), o ktorom sme písali skôr, ktorý až na pár iných položiek bol zameraný len na kontrolu plnenia fondu zabezpečenia. Agresívny prístup nového vedenia sa prejavil aj pri nastavovaní výšky platieb, kde preukázalo nulovú empatiu voči cirkevným zborom, postihnutým výrazným poklesom príjmov v roku 2020 kvôli pandémii Covid-19. Rozhodnutie, že odvody budú počítané z účtovnej závierky za rok 2019, keď väčšina zborov dosahovala podstatne väčšie príjmy než v roku 2020, ich môže dostať do situácie, že požadované splátky jednoducho nebude z čoho zaplatiť!

Tento nekorektný a agresívny prístup sa ešte ako-tak akceptuje vo svete, ale je toto normálne v cirkvi? V cirkvi, ktorá tak rada hovorí o láske, pochopení a zhovievavosti? Pozri Mt 18, 23 − 27.

Dokonca aj vo svete sa podobné situácie riešia úplne ináč. Väčšina podnikateľov a firiem na Slovensku sa tiež nachádza v ťažkej situácii, ale štát im, naopak, finančne pomáha, aby túto situáciu zvládli! To isté platí pre celú Európu aj svet, kde sa vynakladajú miliardy eur na podporu ťažko skúšaného hospodárstva počas pandémie. Tieto sumy vo vyspelých štátoch dosahujú až 10 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vedenie ECAV však zjavne nehľadá spôsob, ako túto situáciu riešiť, ako (napr. v spolupráci so štátom) podporiť cirkevné zbory postihnuté výrazným poklesom príjmov, ale, naopak, pri svojej utkvelej predstave za každú cenu naplniť fond zabezpečenia neboli ochotní zohľadniť ani aktuálnu situáciu, v ktorej sa zbory nachádzajú!

Nezmyselná výzva

Podobnú, až nepochopiteľnú agresivitu predviedlo vedenie cirkvi tesne pred Veľkou nocou, keď do zborov, ktoré neodviedli k stanovenému termínu finančný príspevok, poslali výzvu, aby sa vyjadrili k tomu, prečo nezaplatili prvú splátku. Zopakujeme si v tejto súvislosti postupnosť krokov, ktoré k novému modelu financovania ECAV uvádzajú predstavitelia Západného dištriktu (výber):

  • Prijatie zákona na Synode
  • Príprava cirkevných zborov na zvýšené platby na úrovni zborových presbyterstiev, hľadanie zdrojov
  • Schválenie rozpočtov (so započítaním nových platieb) na úrovni zborových konventov
  • Odvod platieb do ECAV…

Z uvedeného vyplýva, že vedenie ECAV si je plne vedomé toho, že cirkevné zbory sa prostredníctvom presbyterstiev a konventov musia k týmto požiadavkám vyjadriť, prediskutovať ich a prijať záväzné stanovisko. Kvôli pandémii je tiež každému členovi ECAV jasné, že zborové presbyterstvá v období od januára do konca februára zasadnúť nemohli (iba ak dištančne) a už vôbec sa nemohli konať zborové konventy. Namiesto toho, aby v tejto mimoriadnej situácii bol termín prvej splátky preložený – čo by sa dalo považovať za štandardný postup v civilizovanom svete -, začalo vedenie cirkvi naháňať tých farárov, ktorí si ctia zákon a vážia ľudí v zbore, s otázkou, prečo nezaplatili!

Takýto prístup, kde sa nerešpektuje ani vlastné vyjadrenie, ani cirkevné predpisy, nevidíme často ani vo svete, pričom v praxi by sa dal pripodobniť k tvrdosti nebankových subjektov či niektorých finančných inštitúcií bezohľadne vyžadujúcich plnenie dohodnutých splátok, zvyčajne pod hrozbou exekúcie. To skutočne na tých peniazoch v danom čase až tak záleží? To skutočne nemáme v ECAV iné priority či hodnoty?! To je až taký problém zohľadniť pandémiu a opatrenia s ňou spojené tak, ako to každodenne vidíme vo svete okolo nás? Akým príkladom ide v tejto situácii cirkev, ktorá tak rada hovorí, že chce byť svetlom a soľou?

Je tu však aj iný dôvod prečo môžeme považovať výzvy posielané z Generálneho biskupského úradu za nemiestne a pomýlené. Predsedníctvo cirkvi, na ktoré sa odvoláva príslušný zákon, v zbore nemá kompetenciu prejednávať hospodárske záležitosti tohto významu. Ako som už uviedol skôr, podľa cirkevnoprávnych predpisov (čo potvrdzuje aj vyjadrenie Západného dištriktu) musia byť hospodárske veci najskôr prejednané na zborovom presbyterstve a následne prediskutované a schválené na zborovom konvente. Farári, ktorí podľa tohto princípu postupujú, teda konajú v súlade so zákonom, nie sú povinní nikomu nič vysvetľovať – teda aspoň za normálnych okolností.

Všetka moc pochádza z cirkevných zborov

Výzva tak, ako bola formulovaná, teda v skutočnosti nedáva zmysel. Nemalo to byť práve naopak? Nemala byť táto výzva z Generálneho biskupského úradu určená predsedníctvam tých cirkevných zborov, ktoré (zo zborových peňazí a bez schváleného rozpočtu) prvú splátku zaplatili bez toho, aby sa k tomu vyjadrilo zborové presbyterstvo a konvent? Tu nejde o malé finančné zdroje ani o jednorazovú zanedbateľnú platbu. Naopak, ide o ekvivalent niečoho, čo poznáme pod názvom trvalý platobný príkaz, a to je bezpochyby niečo, k čomu sa musí vyjadriť zborové presbyterstvo a konvent! Zamestnancom ECAV je iba farár, ale zbor má vlastnú právnu subjektivitu, vlastné hospodárenie, vlastné účtovníctvo a vlastné orgány − čo je vo vieroučnej oblasti zosilnené známym a veľmi dôležitým výrokom, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov!

Tento model je v zásadnom rozpore s hierarchickým usporiadaním cirkvi, ako to vidíme napr. v katolíckej cirkvi. A keďže je to jedna za základných výsad evanjelikov, chcem sa spýtať tých predsedníctiev cirkevných zborov, ktoré “zaplatili”, či o Augsburskom vyznaní radi iba hovoria, alebo podľa neho aj žijú? Pretože takýmto spôsobom sa začíname čoraz viac a viac podobať hierarchickej a direktívnej štruktúre, ktorá má veľmi ďaleko od demokracie, kresťanskej slobody a svojprávneho postavenia cirkevného zboru! Takáto centralizácia moci bez slobody prejavu, bez rešpektovania iného názoru a nezávislej kontroly môže cirkvi iba uškodiť! Príliš ľahko sa vzdávate toho, čo sme počas reformácie získali, čo nás od iných cirkví v dobrom slova zmysle odlišuje, od základov na ktorých je naša Evanjelická cirkev augsburského vierovyznania postavená! Príliš ľahko sa vzdávate slobody! Obsadzovanie najvyšších postov ECAV bývalými členmi katolíckej cirkvi si tu nepopierateľne vyberá svoju daň!

Konflikt záujmov

A to nie je všetko. Zvlášť by som chcel poukázať na konflikt záujmov jedného z dvoch členov zborového predsedníctva, a to zborového farára. Tento konflikt nevznikne, ak farár postupuje podľa cirkevnoprávnych predpisov, a požiadavku vedenia ECAV najskôr predloží na posúdenie presbyterstvu a konventu. Ak sa tak ale nestalo, tak vzhľadom na to, že je avizované, že z týchto finačných zdrojov budú (do určitej nedefinovanej miery) dofinacované platy farárov, tak vlastne farár s dozorcom spolurozhodujú o tom, či zo zboru uvoľniť zdroje, ktoré pôjdu (okrem iného) na jeho plat. Za týchto okolností by sa mal farár od tohto rozhodnutia v prospech veci, a tiež z morálneho hľadiska dištancovať a ponechať rozhodnutie na zbor. Ináč sa vystavuje možným námietkam, že

  • manipuluje so zborovým peniazmi bez vedomia presbyterstva a konventu a tiež že
  • v danom prípade nie je nezaujatou osobou, a teda má nechať rozhodnutie na iných.

To v kritickom prípade môže vyústiť až do situácie, keď zborové presbyterstvo, resp. konvent rozhodne ináč ako predtým rozhodlo predsedníctvo zboru. Keďže je zrejme naivné predpokladať, že by cirkev skôr zaslaný príspevok vrátila, túto sumu môže následne zbor požadovať práve od zborového predsedníctva! A to je stav, ktorému je vhodné sa vyhnúť, a to práve tým, že sa bude postupovať podľa cirkevnoprávnych predpisov a návrh sa najskôr prerokuje v zborovom presbyterstve a následne na konvente. Čo je presne ten spôsob, ktorému sa vedenie cirkvi z pokútnych dôvodov zrejme snaží vyhnúť, aby sa čím skôr dostali k peniazom…

Tu je však potrebné konštatovať, že takýmto prístupom vedenie cirkvi v podstate navádza cirkevné zbory k porušovaniu cirkevných predpisov, čo je neakceptovateľné! Sme v cirkvi, kde nekresťanská metóda “účel svätí prostriedok” nemá čo hľadať! Je to práve vedenie cirkvi, ktoré má ísť vo svojom konaní príkladom, a to ako v oblasti vieroučnej, legislatívnej, profesionálnej, tak aj v morálnej. A hlavne by nemali zabúdať na to, prečo sa voláme evanjelikmi augsburského vyznania a čo to v oblasti vieroučnej, ale aj praktickej znamená!

Jaroslav Mervart

%d blogerom sa páči toto: