K novému schválenému projektu financovania ECAV z cirkevných zborov, ktoré majú posielať vyrubené príspevky do nejakého bližšie nešpecifikovaného, až imaginárneho fondu, bolo napísaných už veľa článkov. V mojom postrehu sa pokúsim na tento, dovolím si tvrdiť dopredu, na neúspech odsúdený projekt pozrieť sa z mierne iného uhla pohľadu.

V prvom rade chcem ozrejmiť, že finančná podpora ECAV na všetkých jej úrovniach bola pre mňa vždy bez výhrad akceptovaná. Minulý čas som použil preto, lebo od nehoráznej uzurpácie moci týmto vedením už nie som ochotný podporovať oficiálne inštitúcie cirkvi. Neznamená to však, že by som od podpory cirkvi upustil, skôr naopak, avšak smerujem ju do alternatívnych, tomuto vedeniu opozičných platforiem, ako je ASLoZ a Lutherus, ale aj na individuálnu podporu perzekvovaných duchovných.

Na začiatku tejto malej analýzy si pomôžem svojím diskusným príspevkom na zasadnutí zborového presbyterstva nášho cirkevného zboru, ktoré sa konalo krátko po schválení odvodu synodou, tak, ako je zaznamenaný aj v zápisnici zo zasadnutia presbyterstva.

Po predstavení vízie dofinancovania cirkvi (dnes už bývalou) pani farárkou som jej položil jednoduchú otázku: O koľko sa vám zvýšila mzda v roku 2020 oproti roku 2019? Odpoveď bola, že sa nezvýšila, naopak, o čosi sa znížila. Následne som vysvetlil, prečo som položil túto otázku. Už na sklonku roka 2019 pani farárka na zborovom presbyterstve avizovala, že sa chystá nová stratégia financovania cirkvi, čo bude znamenať podstatné navýšenie finančných odvodov zo zborového rozpočtu v nasledujúcich rokoch.

Bez zámeru už vtedy nejako spochybňovať účelnosť takéhoto postupu položil som logickú otázku. Vieme, že štát pozmenil filozofiu dotácií pre cirkvi, čo v praxi znamená, že na rok 2020 oproti roku 2019 štát pridal pre ECAV nezanedbateľnú finančnú čiastku . Otázka znela: Nuž keď v minulosti stačila aj tá menšia suma a teraz ešte bola navýšená, prečo je potrebné dofinancovávanie (to sme ešte netušili, o akých sumách sa budeme baviť)? Pani farárka mi vtedy povedala, že ten rozdiel, resp. navýšenie dotácie zo štátneho rozpočtu, bude slúžiť na zvýšenie miezd farárov v nasledujúcom roku, teda v roku 2020. Nuž na takéto vysvetlenie nebolo čo povedať, ja farárom vyššie platy zo srdca prajem. Po necelom roku sa však ukázalo, že to bola len fikcia a naivita. Zvýšená dotácia sa stratila v neprehľadných účtovných tokoch vyšších administratívnych orgánov našej cirkvi a na platy farárov nešlo ani euro.

Čo som chcel uvedeným povedať? Že aj za predpokladu, že schválené financovanie by bolo opodstatnené a správne (za také ho, samozrejme, nepovažujem a nižšie aj uvediem prečo), je tu veľké riziko, že takto akumulované finančné zdroje by neskončili na výplatných páskach farárov, ale niekde inde. A keď vidím dnešnú realitu, ako sa dostali k moci ľudia zodpovední za bezbrehú deštrukciu majetku v minulých rokoch, tentoraz dokonca k moci absolútnej, bez kontrolných mechanizmov, každé dodatočné nalievanie peňazí do systému by bolo liatím vody do koša. Čo je však ešte horšie, na základe skúseností s terajším vedením cirkvi je úplne zrejmé, že takto nazhromaždené peniaze by vedenie použilo na posilnenie svojej pozície, napr. aj trestaním odporcov a na druhej strane odmeňovaním tých lojálnych, ktorí im kryjú chrbát.

Keď som sa zhováral s jedným členom synody a predniesol som svoje výhrady k schválenému odvodu, odvrkol mi, že keď som taký múdry, nech poviem, ako inak sa má finančná situácia v cirkvi riešiť. Prekvapilo ma, že on, synodál, o žiadnych iných možnostiach nevie. Tak som mu ich predostrel:

– Efektívne a na prospech cirkvi (nie jednotlivcov či záujmových skupín) spravovať cirkevný majetok, čo prinesie nezanedbateľné zdroje do rozpočtu ECAV v porovnaní so súčasnosťou

– Zrealizovať reštrukturalizáciu terajšej administratívno-hierarchickej štruktúry ECAV. Keď ešte pred pár desaťročiami tvorili evanjelici 12 percent obyvateľstva, model s dvomi dištriktuálnymi a jedným generálnym úradom mohol mať opodstatnenie. Ale dnes, keď nás je ledva 5 percent (bojím sa, že tohtoročné sčítanie nás ešte nemilo prekvapí), je takýto model drahým luxusom.

– Vytvorením jedného biskupského úradu by sa neušetrili len náklady na samotný chod týchto úradov. Novovytvorený biskupský úrad by určite nemal sídliť v Bratislave, a to z pragmatických dôvodov. Jednak na strednom alebo východnom Slovensku nie sú ani zďaleka také nároky na mzdy pracovníkov, ale čo je podstatnejšie, uvoľnené priestory v Bratislave by sa dali lukratívne prenajať. A aj z logistického hľadiska by bolo výhodnejšie mať biskupský úrad v centrálnejšej časti republiky.

– Reštrukturalizovať ekonomický vzťah Evanjelickej diakonie k ECAV. Bol som prekvapený, akými obrovskými zdrojmi disponuje Diakonia, pričom je namieste otázka zmysluplnosti, resp. efektívnosti takto vynakladaných prostriedkov.

– Ukončiť polarizáciu v cirkvi (v tejto fáze sporu je to možné len vzdaním sa funkcií terajšieho vedenia a realizovaním nových, demokratických volieb). Málokto si to uvedomuje, ale táto polarizácia stojí ECAV obrovské peniaze. Na ilustráciu uvediem dva príklady. Keby sa obnovila dôvera v Tranoscius a došlo by k fúzii dvoch periodík do jedného či dvoch vydavateľstiev do jedného, ako by to ekonomicky posilnilo spoločnosť? Neviem presné údaje (lebo nikto ich nemieni ukázať), ale viem si predstaviť, v akých červených číslach sa akciová spoločnosť Tranoscius za súčasného stavu nachádza, pričom straty nedorovnáva nik iný ako najväčší akcionár, ktorým je ECAV. V prípade dohody a spojenia sa dvoch polarizovaných skupín by táto spoločnosť mohla prinášať ECAV zisky! A čo súdne žaloby? Vedenie cirkvi si na svetské súdne spory proti ASloZ-u, Lutherusu, ale aj fyzickým osobám z radov odporcov vedenia zazmluvnilo renomovanú právnickú kanceláriu. Ale to nestojí stovky ani pár tisíc eur! Sú to veľké peniaze, ktoré sú na právne služby a súdne konania vynakladané z rozpočtu ECAV. A treba pripočítať aj náklady protistrany, čo sú však tiež evanjelici, ktorí by peniaze na súdne spory ochotne venovali radšej evanjelickej cirkvi.

A našli by sa aj iné možnosti úspor, resp. efektívneho manažmentu financií ECAV, ktoré by znamenali úsporu v nákladoch, resp. zvýšenie príjmov.

Takže najprv musí byť bezpodmienečne realizovaný vyššie uvedený sled krokov a potom, keď sa vyčísli prípadný schodok (pravdepodobne ani žiaden nebude), poďme sa baviť aj o prípadnom rozumnom a udržateľnom dotovaní generálnej úrovne cirkvi z cirkevných zborov. Preto odkaz vedeniu a našim synodálom znie: Zvolili ste úplne opačný postup ako zdravý rozum a aj manažérske riadenie káže!

Pozrime sa aj na iný aspekt problému. Čoraz väčšmi sa odkrýva fungovanie terajšieho vedenia našej cirkvi. Pár jednotlivcov ovláda a manipuluje celú cirkev, pričom to nie je vecou náhody. Teraz sa skladá mozaika minulosti a je jasné, že oni dlhodobo systematicky a prefíkane pracovali na jej úplnom ovládnutí. To, samozrejme, zahŕňa aj zbavenie sa všetkých oponentov nielen v užšom vedení, ale aj v širších grémiách, od synody počnúc a seniorálnymi presbyterstvami končiac. Že im je ECAV a jej budúcnosť ukradnutá alebo je kdesi na chvoste záujmu, je úplne zrejmé (žiaľ, ani iné zákerné a pre našu cirkev fatálne zámery niektorých z nich sa nedajú vylúčiť). Súčasne do týchto grémií ako sitom prepustili len takých, čo možno ani nenesú priamu vinu, ale sú ľahko ovplyvniteľní, resp. sú v problematike nezorientovaní, a tým pádom ľahko manipulovateľní. Obávam sa, že niektorí zo synodálov (možno aj väčšina) si vôbec neuvedomujú, akú obrovskú ranu zasadili už aj tak oslabenej evanjelickej cirkvi.

Tento schválený koncept odvodov z cirkevných zborov je vec nielenže nerealizovateľná, ale aj cirkev poškodzujúca! To si snáď niekto naivne myslí, že vo všetkých CZ sa tento odvod podarí presadiť? No nepodarí! Niektorí z neochoty, iní z neschopnosti odvod zaplatiť ho nezaplatia a nebude ich málo. Čo potom? Zoberú im farára? A to je trest pre koho? Pre členov CZ? No tak nebudeme mať farára, budeme administrovaní a nič sa pre nás nezmení, ba čo viac, ešte ušetríme na prevádzke fary a vokátore. Či sú dokonca schopní zbor zrušiť? To by ma skutočne mrzelo, sme historický zbor s artikulárnym chrámom a sme na to patrične hrdí. Ale vydierať sa nenecháme. Aj za cenu zrušenia či zlúčenia nášho zboru s iným CZ ja platiť tomuto vedeniu a za takejto situácie odmietam. Pri tomto kritickom scenári budem chodiť do kostola aj do susedného zboru, najmä keď viem, že to bude len dočasu. Toto vedenie nemá žiadnu perspektívu. No a takých, čo sa pokúšali najprv zamedziť vzniku nášho zboru a potom ho opakovane zrušiť či vykoreniť našu vieru, bolo za tých 332 rokov jeho existencie neúrekom, presne v intenciách prvej slohy našej evanjelickej hymny, ale naši otcovia to s Božou pomocou zvládli! A je našou povinnosťou uchovať ho aj pre naše deti. Preto nás nezastrašia.

Na stole je však aj ďalší problém tejto diletantskej filozofie. Pýtam sa, čo potom, keď povedzme 30 percent zborov nezaplatí. To bude znamenať cca 30 percent menej plánovaných finančných prostriedkov. Odkiaľ sa potom dofinancuje tento výpadok? Či azda tým, čo sú ochotní a schopní platiť, navýšia odvody o tie peniaze, ktoré od slabých alebo rebelujúcich zborov nevyberú? Veď to sú spojené nádoby! Rozmenené na drobné: pre náš zbor s počtom 600 duší nám prišiel výmer 3 850 €. Keďže nemáme obsadené farárske miesto, v prípade jeho obsadenia to bude vyššia suma. Keď som sa pozrel do účtovných výkazov za rok 2020, zistil som, že okrem uvedenej sumy budeme musieť odvádzať na vyššie COJ ešte ďalších 1 751 € (dištriktuálny príspevok, seniorálny príspevok, povinné ofery…). Spolu 5 600 eur; ak by sme mali farára, tak cca 6 000 €. Ročný cirkevný príspevok máme určený 10 €/člen. To znamená, že celučičký, celý príspevok by mal slúžiť na financovanie vyšších COJ! Z čoho má potom fungovať zbor? Východisko? No jedine radikálne zvýšiť cirkevný príspevok. Výsledok? Zákonite menej platiacich členov! Takže potom ho ešte raz zdvihnúť, tentoraz tým, čo platia, aby vykryli aj tých, čo nezaplatili? To si tu už niekto nevie spočítať dva a dva? Alebo je to len ďalší úmyselný a premyslený krok smerujúci k úplnej deštrukcii evanjelickej cirkvi na Slovensku?
A čisto hypoteticky, keby tento odvod bol zdôvodniteľný a potrebný, uvedomte si, prosím, v akom časovom období sa presadil! Presne v tom roku, keď je aj sčítanie obyvateľstva! Úplne nešťastné a netaktické načasovanie. Veď takéto vyťahovanie peňazí zo zborov a priamo od ľudí len utvrdí nemalú časť členov ECAV, aby sa k svojej cirkvi pri sčítaní neprihlásili! A sme tam, kde sme boli: menej prihlásených sa rovná menej peňazí zo štátneho rozpočtu. Potom čo, zas zvýšime povinné odvody, aby sme dorovnali vzniknutý finančný výpadok?

Vážené vedenie ECAV, vážení autori tejto absurdnej filozofie a vážení synodáli, ktorí ste za ňu hlasovali,

zvážili ste všetky tieto okolnosti? Uvedomujete si, že to môže mať fatálny dopad na našu cirkev? Alebo ste si len odsedeli synodu a zdvihli ruky za to, čo vám predložili?

Nezabúdajme, že každý za svoje rozhodnutia nesie aj zodpovednosť tak pred svetom, ako aj pred Bohom! Keď sa táto koncepcia skončí fiaskom a markantne poškodí a oslabí našu cirkev, budem pozorne sledovať, ako sa postavíte zoči-voči vašej osobnej zodpovednosti.

Miloš Murina

článok uverejnený so súhlasom autora
ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: