Nedeľa večnosti
Všetko, čo na zemi žije, zvädne ako v poli kvet, toľkých drahých zem už kryje, ktorí opustili svet. Kto však verí v Teba, Pane, ten má miesto prichystané navždy v Tvojej blízkosti, kde nás prijmeš z milosti. Amen.
Keď prišli na miesto, ktoré sa menuje Lebka, tam Ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného sprava a druhého zľava. Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Oni si však delili Jeho rúcha a hádzali (o ne) lós. A ľud stál a pozeral sa. Uškľabovali sa aj poprední mužovia a hovorili: Iných zachraňoval; nech zachráni seba, ak je On Pomazaný Boží, ten vyvolený. Posmievali sa Mu aj vojaci, keď prichádzali a podávali Mu ocot; a hovorili: Ak si kráľ židovský, zachráň sa! Bol nad Ním aj nápis po grécky, latinsky a hebrejsky: Tento je kráľ židovský. A jeden zo zločincov, ktorí tam viseli, rúhal sa Mu a hovoril: Či nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás! Ale druhý ho zahriakol: Ani ty sa nebojíš Boha, a si celkom tak odsúdený! A my spravodlivo, lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme spáchali, ale Tento neurobil nič zlého. Potom povedal Ježišovi: Pane, Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!
L 23, 33 – 43
Všetko na tomto svete je pominuteľné – o tom hovorí aj Nedeľa večnosti. Nielen cirkevný rok, ale aj náš pozemský život má svoj začiatok a koniec. Ak by som to vyjadrila obrazne, každý človek má svoj Betlehem – teda dátum a miesto narodenia – a svoju Golgotu: dátum a miesto úmrtia.
Prečítaný text nás práve dnes pobáda k tomu, aby sme v duchu kráčali na Golgotu, ktorá sa v čase Ježiša Krista nachádzala mimo mesta, za mestskou bránou. Evanjelista nám ponúka pohľad na Golgotu a my môžeme byť účastníkmi konca troch ľudských životov.
Pred sebou vidíme tri kríže, na ktorých sú ukrižovaní Ježiš a dvaja zločinci.
Pozemská púť Toho, ktorý bol pribitý na stredný kríž, sa začala v Betleheme. Jeho rodičia nemohli nájsť miesto a uchýlili sa do obyčajnej maštale. K Tomu, ktorého Ján Krstiteľ v Jordáne pokrstil, sa priznal sám Boh: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“
Jadrom Ježišovej zvesti je láska k Bohu a k blížnym. O Bohu rozprával ako o milujúcom nebeskom Otcovi. Svojmu Otcovi bol poslušný až do smrti. Lásku k ľuďom dokazoval nielen slovami, ale aj skutkami. Uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych, vlieval silu klesajúcim, dával nádej zúfalým…
Svoje poslanie videl v službe, v utrpení a v sebaobetujúcej sa láske, ktorá je výkupným za mnohých.
Jeho pozemskú púť, ktorá sa začala v Betleheme, nepriatelia násilne ukončili na Golgote. Jeho slová a skutky ešte aj uprostred krutého, telo i dušu gniaviaceho utrpenia na kríži, úzko súvisia s tým, čo prv učil a konal. Ešte aj uprostred najhrozivejších múk sa modlí za svojich nepriateľov. Na každom človeku Mu záleží! On je Spasiteľ! Umrel síce na dreve golgotského kríža a bol pochovaný, ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych! Žije a bude žiť naveky, ako môj – ako tvoj – ako náš jediný Spasiteľ.
Pozemská púť zločinca, ktorý ako prvý prehovoril k Pánovi Ježišovi zo svojho kríža, sa tiež skončila na Golgote. Z jeho slov a skutkov vieme, že to bol ten nekajúci zločinec. Ani posledné chvíle ho neprinútili k tomu, aby oľutoval svoje zločiny. Umiera na kríži pred očami ľudí, ktorí sa prišli pozrieť na to divadlo. Možno vidí z kríža úškľabky popredných mužov národa a spoločnosti, ktorí ani netušili, ako presne vystihli evanjelium a podstatu kristológie: „Iných zachraňoval, nech zachráni seba!“
A ten zločinec sa ešte aj v tej úplne poslednej chvíli svojho života rúhal. Nuž, a takému človeku, ktorý nechce oľutovať svoje hriechy a činiť pokánie, teda zatvrdenému hriešnikovi, sa nedá pomôcť. Sám si nad sebou vyriekol ortieľ. Ak to robíme aj my a pohŕdame, ba vysmievame sa Bohu a Jeho slovu, sami nad sebou vyriekame súd a môžeme si byť istí, že sám diabol nás povedie cestou, ktorá nás privedie do zahynutia, priamo do horúcich pekiel!
Tretím mužom, ktorého životná cesta sa končí na Golgote, je ďalší zločinec. Na rozdiel od toho prvého je to kajúcnik. Kajá sa a uznáva, že sa mu dostalo zaslúženého, spravodlivého trestu. Vie aj o nevine Toho, ktorý umiera na strednom kríži. Verí aj nápisu, ktorý je napísaný a pripevnený na kríži nad Ježišovou hlavou.
Z hĺbky srdca sa na povrch predrala prosba: „Pane, Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva!“ Čo urobí Ježiš? Dáva mu zasľúbenie: „Dnes budeš so mnou v raji.“ Teda život tohto zločinca sa nekončí smrťou na Golgote! Pán ho obdaril milosťou, obdaroval ho večným životom. Tento zločinec nemal nič, žiadne zásluhy, žiadne dobré skutky, mal len nádej, ktorú vložil do Pána Ježiša. Nemal nič, vôbec nič. Spasiteľ bol voči nemu, rovnako ako je a bude voči každému kajúcemu hriešnikovi milostivý a nad všetky naše očakávania štedrý.
Nedeľa večnosti nám pripomína, že každým dňom sa vždy viac a viac približujeme k našej osobnej Golgote, teda k miestu, kde sa skončí naša pozemská púť. Že sa blížime k poslednému dňu nášho pozemského života, keď naše srdce prestane biť a my tu zanecháme všetkých, ktorí nám boli blízki, našich drahých, ktorých sme milovali a ktorí našu lásku opätovali. Verím, že každý z nás si želá, aby tá chvíľa, ten deň sa nestal posledným, konečným dňom.
Tak teda čo je potrebné na to, aby náš život nezanikol, aby sme boli zachránení, spasení?
Bezpodmienečne k tomu potrebujeme Toho, ktorý svoj život obetoval za nás na prostrednom kríži: Pána Ježiša. Ľutujme svoje hriechy, čiňme pokánie a verme v Jeho odpúšťajúcu lásku. Prosme Ho, túžme celým naším bytím po tom, aby raz každému z nás z Jeho úst zaznelo: „Dnes budeš so mnou v raji.“
Mgr. Monika Černeková
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: pixabay.com
