Politika − v hrubom zmysle slova je to nástroj vládnucej triedy na ovládanie más. Keď myslím na politiku, myslím na kolonializmus západného sveta, bohaté Anglicko, ktoré vyrabovalo skoro celý svet: Afriku, Indiu, Áziu. Národný poklad Anglicka je 4-tisíc ton zlata. Títo nositelia pokroku teraz nechcú pustiť utečencov. Myslím na bohatú Ameriku, ktorá zlikvidovala civilizáciu Indiánov − dodnes im nikto nepovedal „prepáčte“, dodnes existujú rezervácie. Myslím na nacionalizmus 19. storočia − či už maďarský alebo slovenský, keď sa národ pomaly zamieňal za Pána Boha. Myslím na nemecký rasizmus, na socializmus, kapitalizmus, imperializmus, postmoderný liberalizmus konzumnej spoločnosti − to je politika.
Filištínci tiahnu proti Izraelcom (1S 28, 1 – 20)
Úklady farizejov proti Ježišovi (J 7, 37 – 53)
Z druhej strany to môžeme vidieť aj v lepšom svetle − snaha zastaviť moc vládnucich − revolúcie, keď už vzkypí hnev chudoby. Francúzska revolúcia, Liberté, Egalité, Fraternité − sloboda, rovnosť, bratstvo − krásne slová, no vieme, ako sa to skončilo: množstvom krvi, množstvom nešťastia mnohých ľudí. Poznáme ruskú revolúciu, kde myšlienka bola tiež dobrá − dať chlieb chudobe. A skončilo sa to zas len otočením. George Orwell hovorí: Sú tri skupiny – vysoko postavení, stredne postavení a nízko postavení. Tí stredne postavení použijú nízko postavených, aby zvrhli vysoko postavených; tí sa na týchto miestach vymenia a chudoba zostáva chudobou. Keď pozerám na našich ľudí, ktorí idú pracovať do západných fabrík za 350 eur, tak myslím na otrokov. Otrok bol človek, ktorý dostal najesť a strechu nad hlavou. Za 350 eur sa dnes nedá cestovať ani si kúpiť hmotný majetok.
Rozdiel medzi reformáciou a politikou?
V reformácii je odpustenie Politika je nutná, zmeny sú nutné. V čom je rozdiel medzi reformáciou a politikou? Reformácia vychádza z jednej skutočnosti, ktorá sa skrýva za vyhlásením „simul iustus et peccator“. V reformácii je status, že je potrebné vždy niečo opravovať − simul. Vždy sú tu chyby, ktoré treba opravovať. Treba kritizovať. No tá kritika vychádza zo sebakritiky. Ja som hriešny a v pokore riešim kritiku tých, ktorých chcem napraviť. A v čom je veľký rozdiel medzi politikou a reformáciou − v reformácii je miesto pre odpustenie. Keď sa koná pokánie, je tam priestor pre odpustenie, a čo je najvážnejšie, že v reformácii má priestor Duch Svätý. Toto je rozdiel medzi všetkými krásnymi teóriami o spravodlivej spoločnosti a cirkvou, v ktorej pôsobí Duch Svätý.
Vybral som Saula. Saul je politik. Izraelci mali nad sebou Hospodina-kráľa. A zrazu povedali: „My chceme byť ako ostatné národy. Chceme mať kráľa, chceme armádu.“ A Boh im hovorí: „Kráľ vás bude zdierať, budete platiť dane, poberie vašich synov, budú zabíjaní vo vojnách…“ A vieme, že za Saula sa to stalo. Saul je kráľ. Saul je politik, má moc, vedie národ v boji a jeho najvážnejší problém bol, že prestal poslúchať Hospodina. V Písme je napísané, že Hospodin odstúpil od Saula a to bol koniec jeho politickej kariéry. Možno si pamätáte, že za starých čias, za Rakúsko-Uhorska, bol cisár pán ustanovený „z milosti Božej“ − tak sa to proklamovalo. Cisár pán si uvedomoval, že Boh mu udelil milosť na krátky čas panovania. A tu je veľký rozdiel medzi politikou a reformáciou − politici dostávajú moc len na čas − je im prepožičaná − niekto pripustí, že z milosti Božej, iný nie, ale my kresťania môžeme povedať, že Boh niekomu prepúšťa na istý čas moc. Saul je obrazom negatívneho politika.
Hoci nechcel byť politikom, končí ako politik
Vybral som ešte troch reformátorov:
Apoštol Pavel chodí z mesta do mesta so zvesťou evanjelia. Môžeme povedať: od väzenia k väzeniu; od kameňovania ku kameňovaniu; od stroskotania ku stroskotaniu. Na jednom mieste hovorí: „Boli sme svetu divadlom, smiali sa nám, hovorili: príď inokedy.“ Ale napriek tomu išiel a niesol evanjelium. A my vieme, že Božie slovo hovorí, že evanjelium, to je bomba. Môže byť načas zanesená prachom a zeminou, ale keď príde vláda Ducha Svätého, ono to v človeku, do ktorého sme siali, prinesie výbuch lásky, pravdy, spravodlivosti. Apoštol Pavel je príkladom pozitívneho menenia sveta.
Majster Jan Hus. V čom sa líši od Saula? Hospodin a Ježiš Kristus bol s ním. Jan Hus bol s Ježišom Kristom. A kde človek vnútorne fyzicky cíti Kristovu prítomnosť, nemôže konať ináč.
Môžeme ísť ďalej − k Lutherovi. „Tu stojím, inak nemôžem.“ Kristus je pri ňom. Nemôžem ísť proti sebe a proti tomu, ktorý je vo mne, proti vlastnému svedomiu.
A títo muži − jednotlivci − pôsobili veľké veci, ktoré majú dosah až do dnešných dní. Iste sú pre nás inšpiráciou, ale štruktúra dnešnej spoločnosti je úplne iná. Môžeš kritizovať, koho chceš, hneď ťa v médiách osočia, znevážia, odstavia. Povieš pravdu? Budeš nepriateľom všetkých. Edward Snowden prezradil pravdu o amerických zámeroch – a je najväčším nepriateľom Spojených štátov amerických, pretože povedal pravdu. Je na úteku. Povedzte dnes pravdu − je to spojené s veľkým rizikom vtedy aj dnes.
Skončím pri našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Bol politikom, alebo nebol? Evanjeliá sa Ho snažia znázorniť tak, aby nebol politikom: čo je cisárovo cisárovi, čo je Božie Bohu. Ale zoberme si záver Jeho života. Ako je ukrižovaný? Nábožensky, alebo politicky? Kráľ. Kráľ je mocenská politická funkcia. Ježiš Kristus bol ukrižovaný ako politik. Mal spoločenstvo dvoch lotrov − o jednom sa hovorí, že bol povstalec, odsúdený za vzburu, za zabitie mnohých. Ježiš Kristus, hoci nechcel byť politikom, končí ako politik.
Je dôležité počítať s dôsledkami
Nie je jednoduché byť politikom ani reformátorom, ani niesť evanjeliá. Je však dôležité, aby sme to evanjelium boli ochotní niesť aj so všetkými dôsledkami. Je ľahko za múrmi kostola, kde sa to čaká od nás všetkých, zvestovať evanjelium, povzbudiť vieru našich mladších i starších. Ale myslím, že cirkev má veľký defi cit práve v pomenovávaní vecí, ktoré sa tu dejú. Z čias socializmu sme sa naučili byť za múrmi a myslím, že hlas cirkvi by mal byť počuteľnejší. Mnohí nás budú považovať za bláznov, príde kritika, ale ak sa nechceme spreneveriť svojmu poslaniu, treba ísť touto cestou − pavlovskou, husovskou, lutherovskou. Ľudia putujú do Wittenbergu, kde si kupujú relikvie − Lutherov kalich, nálepky… Toto nie je zmysel 500. výročia reformácie. Treba vstúpiť do sveta v lokálnej politike, národnej politike i vo svetovej politike. Kto to urobí, musí počítať s tým, že pravdepodobne bude ukrižovaný − či už fyzicky, alebo nejakým iným spôsobom − papierovo. Preto je tá kristovská cesta taká náročná.
Ján Meňky,
farár v CZ Michalovce,
predseda Vieroučného výboru Asociácie SloZ
ilustračné foto: pixabay.com
