Jedine Písmo sväté
Jedine Písmo sväté vysvetľované v duchu Symbolických kníh je prameňom viery a pravidlom života – kresťana evanjelika augsburského vyznania..
V závere školského roka na posledných dvoch hodinách som deťom premietol film Luther.
Vzhľadom na to, že učím na viacerých školách, mal som tak možnosť vidieť tento film niekoľkokrát za sebou. Zamyslel som sa, ako bolo možné, že sa vtedajšia cirkev dostala až do takého stavu, že začali predávať odpustky. Dospel som k tomu, že slovo Božie pre vtedajšie vedenie cirkvi – pre elity prestalo byť autoritou. Tam, kde sa prestane rešpektovať slovo Božie, tam nastáva rozklad.
Žijeme vyše 500 rokov po tejto kríze cirkvi. Evanjelium Kristovo bolo Lutherom znovu odkryté, ale temné sily neprestali na cirkev pôsobiť.
V článku 1 v 1. odstavci našej Ústavy ECAV na Slovensku čítame: „Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ďalej len Evanjelická cirkev) je spoločenstvo kresťanov – evanjelikov augsburského vyznania, ktorí uznávajú za prameň viery a pravidlo života jedine Písmo sväté vysvetľované v duchu Symbolických kníh.“
Je to tak aj v praxi? Nedostali sa niektoré naše súčasné „elity“ mimo ECAV?
Keď som na konvente Šarišsko-zemplínskeho seniorátu chcel argumentovať Augsburským vyznaním, delegáti konventu sa začali hromadne smiať. Predsedajúci mi zobral slovo a ani som nemal možnosť spýtať sa smejúcich sa, kto z nich má podrobne preštudované naše Symbolické knihy.
Keď som na Valnom zhromaždení Združenia evanjelických duchovných argumentoval Symbolickými knihami, predsedajúci sa ma opýtal, či chcem spismi zo 16. storočia riadiť dnešnú cirkev. Tiež som nedostal priestor odpovedať, že áno, lebo Symbolické knihy stoja na Božom slove, ktoré je pre mňa záväzné tak ako pre tých, ktorí zostavovali naše vieru vyznávajúce spisy.
Zhora sa pozeráme na bludné učenie i prax stredovekej cirkvi. Nebuďme až príliš sebavedomí.
Dosť bludov máme aj dnes v ECAV v našej neevanjelickej praxi.
Napríklad: Predsedníctvo seniorátu môže vzniesť námietku proti uzneseniu zborového konventu a zrušiť jeho uznesenie. Konkrétne o neplatení príspevku do Fondu finančného zabezpečenia. Naše autority argumentujú tým, že synoda rozhodla o platení do FFZ a predsedníctvo zborového konventu sa prehrešilo, keď dovolilo zborovému konventu hlasovať o takomto návrhu, a, samozrejme, by malo byť disciplinárne stíhané.
Ale pýtali sa synodáli, či uznesenie synody je v súlade s jediným prameňom viery a pravidlom života, ktorým je Písmo sväté vysvetľované v duchu Symbolických kníh?
Je Synoda nad Písmom svätým? Sú synodáli nad Symbolickými knihami? Kto teologicky, vieroučne pripomienkoval uznesenie o Fonde finančného zabezpečenia?
Môžu dvaja ľudia – predsedníctvo seniorátu – zrušiť uznesenie zborového konventu, uznesenie cirkvi?
Čo na to Symbolické knihy? Zamysleli sa nad tým senior a seniorálny dozorca alebo tí, čo navrhli a schválili takéto cirkevné nariadenie?
Kto má väčšiu moc? Predsedníctvo seniorátu – alebo cirkevný zbor v Lopúchove, Budimíre a Michalovciach?
Tento problém za nás vyriešili naši reformační predkovia. Kto má väčšiu moc: pápež – zástupca Petra, biskupi – alebo cirkev? (V Symbolických knihách je cirkev definovaná ako spoločenstvo, kde sa zvestuje Božie slovo a prisluhujú sa sviatosti podľa Kristovho evanjelia – teda cirkevný zbor, nie biskupský úrad!)
Stačí sa pozrieť do Symbolických kníh. Šmalkaldské články popierajú, že by vážnosť a moc Petra, rozumej biskupskej moci a jej reprezentantov, bola väčšia ako ostatných alebo ako vážnosť cirkvi. Odvolávajú sa na Prvý list apoštola Petra 5, 3:
„Nie tak ako by ste panovali nad dedičstvom Božím.“
Vážnosť a moc Petra nie je väčšia ako ostatných, vážnosť a moc Petra nie je väčšia ako moc cirkevného zboru.
Podľa Symbolických kníh grémiá ECAV na Slovensku nemajú moc rozkazovať cirkevným zborom – cirkvi, ako majú nakladať so svojimi peniazmi a na čo ich použijú. Moc rozkazovať a panovať má Peter v inej cirkvi, nie v ECAV.
Symbolické knihy hovoria, že aj nás Kristus posiela do služby rovnakým spôsobom bez rozlišovania, keď hovorí: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ (J 20, 21) Hovorí, že celkom tak On ich posiela, ako On bol poslaný, preto ani jednému neprivlastňuje právo na panovanie nad ostatnými.
Apoštoli boli poslaní do služby evanjelia ako rovní a Kristus výslovne zakazuje panovanie (L 22, 24 – 27).
Moc a panovanie, nariaďovanie, zastrašovanie sú pokušením, ktorému podľahol nie jeden „vážený“ nositeľ úradu v ECAV.
Brat seniorálny dozorca Marián Damankoš, člen generálneho presbyterstva, ide dokonca tak ďaleko, že navrhol uznesenie generálneho presbyterstva, ktorým chce kontrolovať aj myslenie evanjelikov ECAV. Uznesenie o tom, čo si má evanjelik a. v. myslieť o vojne na Ukrajine. A ak si nebude myslieť správne, má byť disciplinárne stíhaný.
Nepripomína vám to niečo, čo sme tu už mali? Autoritárske myslenie, ktoré sme po roku1989 odsúdili ako zločinné.
Pán Ježiš Kristus nás posiela do služby. On jediný má moc a právo rozkazovať. Jemu jedinému patrí česť a sláva.
On jediný je Majster a my všetci až do konca iba učni. Amen.
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: pixabay.com
