4. nedeľa po Veľkej noci
Je jedinou záchranou
„Spievajte Hospodinu novú pieseň! Lebo vykonal divné veci: pravica Jeho pomohla Mu i Jeho sväté rameno. Hospodin svoju spásu oznámil, vyjavil svoju spravodlivosť očiam národov.“ Ž 98, 1 – 2
„Ježiša Krista, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych ( a ) je z potomstva Dávidovho, zachovávaj v pamäti podľa môjho evanjelia, pre ktoré ja trpím až po okovy ako nejaký zločinec; ale slovo Božie nie je v okovách. Preto znášam všetko kvôli vyvoleným, aby s večnou slávou dosiahli aj oni záchranu, ktorá je v Kristu Ježiši.“
2Tim 2, 8 – 10
Milí bratia a sestry!
Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Táto veta nám neznela len počas Veľkej noci, ale v podstate je mottom každej jednej nedele. Na prvý pohľad to znie trochu jednoducho. Boží Syn v piatok zomrel, ale v nedeľu ráno vstal z mŕtvych. Je to však len prvý pohľad, lebo keď sa nad tým hlbšie zamyslíme tak práve táto pravda priniesla veľkú zmenu do tohto sveta. Práve otázka, či Ježiš je živý alebo nie bola rozhodujúca v každej dobe. A musíme uznať, že to platí aj dnes. Nie nadarmo aj apoštol Pavel toto podčiarkuje v našom kázňovom texte.
Ježiša Krista, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych. Akoby nám odkázal, že takéhoto Ježiša zachovávaj v pamäti. Možno si povie niekto, že prečo je to také dôležité? Nie je to jedno, akého Ježiša máme v srdci? Bratia a sestry, nie. A to nehovoríme len my, kresťania, ale rovnakej mienky bol a je tento svet. Len si všimnime, čo tak veľmi prekážalo na prvých kresťanoch, že ich museli mučiť? Lebo verili v živého a vzkrieseného Ježiša. Keby verili v mŕtveho Ježiša, tak by sa nikomu nič nestalo. Nebol by ani jeden martýr. Verili v živého Pána Ježiša, ktorý má aj dnes veľkú moc.
Pán Ježiš nás zachránil,
a) utrpenia sa nebojme,
b) slobodu nám daroval,
c) večnú slávu nám vydobyl.
a) Utrpenia sa nebojme
Bratia a sestry, keď veríme, že Ježiš je živý, potom naša viera nie je márna. Dokonca máme odvahu povedať, že naša viera má aj nejakú budúcnosť. Aj keď by sa dalo tomuto tvrdeniu protirečiť. Zoberme si len spomínaného apoštola Pavla. Čo mu priniesla viera v živého Ježiša Krista? Sám vyznáva, že utrpenie a okovy. A rovnako dopadli mnohí, ktorí verili v Pána Ježiša ako pravého Božieho Syna. Môžeme mať nejakú istotu do budúcnosti, keď viera v živého Pána Ježiša prináša len samé trápenie a neraz aj slzy?
Zamyslime sa nad svojim životom. Dnes, možno nikoho nezavierajú do väzenia kvôli viere. Nikto nie je pre svoje presvedčenie prenasledovaný. Avšak, ak ostávame verní evanjeliu a milovanej cirkvi, čo nám to prináša? Na veľké šťastie na svete je veľa ľudí, ktorí dokážu na takúto otázku dať odpoveď. A dokonca odpoveď naplnenú nie smútkom a sklamaním, ale naopak plnú radosti a pokoja.
b) Slobodu nám daroval
Pán Ježiš totiž popri utrpení a mnohých stratách sľúbil aj niečo iné. A to nebeské poklady. Označenie nebeské je úplne správne, lebo si ich ceníme vtedy, keď máme duchovný zrak. Telesné oči neraz nevidia nič. O najväčšom Božom dare sa vyslovil apoštol Pavel slovami, že slovo Božie nie je v okovách. A je to pravda. Naše ruky môžu dať do hrubej klady. Môžu sa nám smiať alebo nás nemať za nič. Môžu prichádzať životné neúspechy, ale ani jeden z týchto úderov nám nezoberie pokoj a slobodu ducha.
Apoštol Pavel trpel, mal aj okovy, ale aj tak videl nebo. Dozorcovia a strážcovia väzníc videli len chmúrne múry väznice. Je to málo? Stačí človeku ku šťastiu ten pocit slobody? Mnohí hovoria, že áno. Tá sloboda totiž neznamená to, že môžem ísť kam chcem, kedy chcem a robiť to čo sa mi práve zapáči. Sloboda darovaná Pánom Ježišom znamená mať slobodu od hriechu, nenávisti, hnevu a zloby. Skutočne slobodný človek má pokojný spánok a neťaží ho svedomie. Nie je otrokom hriechu a hlavne netrpí prílišnou sebaláskou. To je skutočná sloboda, ktorá prináša jedine slovo Božie.
c) Večnú slávu nám vydobyl
Bratia a sestry, vďaka tejto slobode máme nádej vo svojom srdci. A to nie obyčajnú, ale slávnu a večnú. Pán Ježiš zvíťazil nad smrťou a tým sa dostal naspäť do nebies. Na miesto odkiaľ vyšiel. Vďaka tomu Veľkonočnému víťazstvu sa aj my môžeme dostať do našej prvej domoviny. Teda do kráľovstva nebeského. Inak nazývaného nebeský raj. Veď my tam patríme. Prví ľudia žili v pozemskom raji. Bez strachu, bez poznania zla a hlavne v úplnej Božej blízkosti. On bol ich pravým Otcom a boli šťastní.
Bratia a sestry, Pán Ježiš vstal z mŕtvych. Nech nás táto veta sprevádza po všetky dni. Či už radostné alebo menej úspešné. Nezabúdajme na Pánovu lásku, ktorá trpela na kríži a dodnes sa trápi, keď blúdime. Nech je Božie požehnanie blízko nás. Amen.
Modlitba:
Pane Ježiši, ďakujeme Ti, že si zvíťazil nad všetkými pokušeniami a nakoniec si zvíťazil aj nad smrťou. Prosíme Ťa, aby sme nikdy na to nezabudli. Nevieme čo nás všetko stretne v našom živote. Možno mnoho radosti a šťastia. Nedaj nám, práve vtedy zabudnúť na Tvoje zmŕtvychvstanie. My Ťa potrebujeme v každej dobe.
Či už v šťastnej alebo menej úspešnej. Prosíme Ťa, Pane daruj nám dar Ducha Svätého, aby sme mali v srdciach aspoň kúsok lásky a milosti. Nech sme aspoň chabým Tvojim obrazom, lebo sa Ti túžime podobať. Nevieme to, lebo nemáme vieru, nádej ani lásku. Nemáme nič. Len holý a hriešny život. Pane, Ty si však naša záchrana a my v Teba dúfame. Nech je pochválené Tvoje meno na veky. Amen.
Mgr. Michal Gubo
evanjelický a. .v. farár
Ilustračné foto: pexels.com/ Nothing Ahead
