Ja som netúžil(a) po nejakej funkcii!
V marci 2019 bol inštalovaný generálny dozorca Ján Brozman, ktorý sa do tejto funkcie dostal za pochybných okolností. Kandidačná porada (ktorej bol sám členom) vyradila jeho jediného protikandidáta Imricha Lukáča, ktorý v tom čase zastával funkciu generálneho dozorcu! Voľby sa týmto predivným, nedemokratickým a nemorálnym rozhodnutím zmenili na plebiscit, v ktorom mala evanjelická verejnosť za úlohu len potvrdiť toho jediného, ktorý vo „voľbách“ ostal.
Aké voľby, také funkčné obdobie – mohli by sme povedať. Nasledovalo odvolávanie tých, ktorí v uplynulých rokoch vniesli do cirkvi transparentnosť a efektivitu, prebehla „pomsta“ bývalému generálnemu biskupovi a biskupovi Západného dištriktu, obviňovanie cirkevnej opozície (ktorá za takýchto okolností, prirodzene, musela vzniknúť) z terorizmu (!) a rozdelenia cirkvi, zastrašovanie duchovných, intrigovanie v zboroch a na úradoch proti Asociácii slobodných zborov, prijímali sa nezmyselné uznesenia proti evanjelikom – domácim viery, s ktorými sa predtým ani nekomunikovalo.
Po odvolaní konateľa Štefana Sabola nasledovalo vymenovanie „spriateleného“ konateľa Branislava Rybnikára do Reformaty, ktorý zastavil súdny proces o vydanie elektronickej formy účtovníctva, ktorý neplnil uznesenia Synody vo veci majetkových káuz, na ktoré poukázala synodálna komisia, a ktorý vytiahol viac než podozrivú zmluvu so zámerom spochybniť aspoň jednu z položiek daňovej kontroly. To sa však vzhľadom k pochybnosti predložených podkladov nepodarilo, a teda všetky závery daňovej kontroly sú stále platné.
Nasledovala aféra spojená so svetlotechnickým posudkom budovy na Svoradovej ulici, keď generálny biskup Ivan Eľko a generálny dozorca Ján Brozman investorovi podpísali vyhlásenie, že súhlasia s čiastočným zatienením cirkevnej budovy, ale to všetko bez vedomia a súhlasu zodpovedných cirkevných orgánov! Keď sa na nasledujúcej synode táto téma otvorila, tak vyšlo najavo, že ak cirkev bude chcieť vziať tento súhlas späť, tak investor v susedstve bude požadovať viac ako 1 mil. eur ako kompenzáciu nákladov, ktoré medzitým do projektu investoval. Ivan Eľko svoje zlyhanie okrem iného obhajoval aj tým, že sa spoľahol na profesionalitu Jána Brozmana. Bola to však neprofesionalita alebo zámer? Ivan Eľko a Ján Brozman nepoznajú rozdiel medzi kompetenciami generálneho predsedníctva, generálneho presbyterstva a synody?
Do svojej abdikácie 14. mája 2021 – bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu – Ján Brozman ešte stihol vykonať „kontrolu“ v Evanjelickej diakonii s výsledkom, že všetko je v poriadku. Avšak len krátko na to vyšli najavo prvé problémy s vysoko nadštandardným odmeňovaním „zo štátneho“ a neskôr aj ďalšie závažné kauzy spojené s pochybným až špekulatívnym hospodárením na úkor ECAV. Tieto šokujúce zistenia nakoniec vyústili až do organizačných zmien v tejto organizácii. Čo teda Ján Brozman kontroloval? Lebo výsledok jeho „kontroly“ skôr poukazuje na to, že vedenie ED ani tak nekontroloval, ako kryl!
Nové voľby
Ján Brozman bol vo svojej funkcii cca dva a pol roka. Po jeho abdikácii sa začala séria nepodarených volieb. Nepodarených preto, lebo sa pokračovalo vo vyraďovaní všetkých, ktorí súčasnému vedeniu ECAV nevyhovujú. Tomu vedeniu, ktoré si týmto moc v cirkvi uzurpuje len pre seba, a aj preto sa evanjelická verejnosť môže vyjadriť len ku kandidátom, ktorí vedeniu ECAV vyhovujú. Aj napriek tomu – alebo práve preto, boli prvé dve kolá neúspešné. Nadpolovičnú väčšinu hlasov nezískal žiaden z „politicky vyhovujúcich“ kandidátov.
Avšak aj napriek tomu, že Evanjelická cirkev má skoro 300 000 členov, v treťom kole znovu kandidovali tí istí kandidáti, ktorí v predchádzajúcich dvoch kolách neuspeli (moderne sa tento proces volá recyklácia). Vďaka inému procesnému postupu bola nakoniec niečo vyše 6 000 hlasmi zvolená Renáta Vinczeová. Otázne však je, či máme vôbec očakávať niečo nové, pretože po abdikácii Jána Brozmana túto funkciu veľa mesiacov (viac než rok) zastupovala práve Renáta Vinczeová. A nevideli sme žiadnu zmenu ani vo vzťahu k vyšetrovaniu majetkových káuz či daňových podvodov, ani v arogantnom postoji k domácim viery, k evanjelikom, ktorí na tieto problémy poukazujú a žiadajú vyvodenie zodpovednosti a nápravu tohto stavu!
Ani po tom netúžim, ani sa tam nehrniem…
Cez tento „inštalačný víkend“ sme mohli počuť hneď dva zvláštne vyjadrenia od funkcionárov ECAV. Prvým sa zviditeľnila práve Renáta Vinczeová, ktorá vo svojom vystúpení po inštalácii povedala, „na prvý pohľad to pôsobí, že som nejaká cirkevná karieristka“, a neskôr, keď hovorila o pozíciách, ktorými prešla dodala, že „do žiadnej z nich (týchto pozícií) som sa nehrnula“.
Iba o deň neskôr Slovenská televízia odvysielala prenos služieb Božích z Obišoviec, ktoré (zrejme iba symbolicky) otváral a v podstate aj uzatváral predchodca Renáty Vinczeovej vo funkcii generálneho dozorcu Ján Brozman, ktorý je aj dozorcom CZ Obišovce. Po službách Božích nasledoval dokument „Necelebrity“, v ktorom vystupoval biskup Východného dištriktu Peter Mihoč. Aj ten vyznal, že nikdy „netúžil po nejakej funkcii“ a že on nie je „nejaký veľký funkcionár“.
Tieto vyjadrenia majú zrejme navodiť dojem: „nechcel som tú funkciu, ale cítil som to ako Božie povolanie, a tak som to zobral/zobrala“. Štylizujú sa do funkcie skromného Božieho služobníka, ktorý sa však obetoval a túto funkciu, hoci po nej netúžil, prijal. Lenže také niečo by Renáta Vincezová alebo Peter Mihoč mohli tvrdiť, keby v procese volieb nedošlo k vyradeniu kandidátov, ktorí sa o tieto funkcie oficiálne a v súlade so stanovenými podmienkami uchádzali, ale do volieb na základe rozhodnutia kandidačnej porady pustení neboli! A znova zopakujme to, že členmi kandidačnej porady boli aj Renáta Vinczeová a Peter Mihoč.
Osobitný senát Generálneho súdu ECAV v roku 2018 vo svojom stanovisku konštatoval, že dôvodom na vyradenie kandidátov môžu byť len vopred presne definované, zákonné podmienky. Lenže niektorí kandidáti na funkciu biskupa Východného dištriktu, rovnako ako neskôr kandidáti na funkciu generálneho dozorcu, boli vyradení na základe neznámych a subjektívnych kritérií! Neboli ani prizvaní na rozhovor či predstavenie svojho programu, ale členovia kandidačnej porady rýchlo rozhodli o nich bez nich. Celkovo bolo takto vo voľbách na dištrikt, resp. generálnu cirkev od roku 2018 vyradených až 11 kandidátov. Avšak ani to zrejme Renáte Vinczeovej a rovnako ani Petrovi Mihočovi nevadí, pretože sa voči tejto nespravodlivosti nikdy neozvali! A sami veselo kandidovali ďalej…
Tých otázok sa nájde určite viac. Prečo do funkcie biskupa Východného dištriktu kandidoval Peter Mihoč, keď nespĺňal ani elementárne kritérium dostatočnej dlhej práce v cirkevnom zbore? A pritom kandidačná porada vyradila kandidátov, ktorí toto kritérium spĺňali. A prečo Renáta Vincezová, keď sa „nehrnula do funkcie generálneho dozorcu“, do nej v skutočnosti kandidovala hneď dvakrát? Veď predsa dobre vedela, že o túto funkciu majú záujem aj iní!
Za týchto okolností preto považujeme tieto vyjadrenia za neúprimné a pokrytecké. To by sme netvrdili, ak by títo kandidáti boli zvolení v slobodných voľbách, ktoré by rešpektovali stanovisko Osobitného senátu Ústavného súdu ECAV, a to, že právo byť volení majú všetci kandidáti, ktorí spĺňajú zákonom vopred stanovené kritériá.
Falošná zbožnosť
Až príliš dlho a až príliš často vidíme, ako sú osobné záujmy nadradené záujmom ECAV. Či už hovoríme o nespravodlivých voľbách, neefektívnej správe majetku, alebo o neochote tieto kauzy vyšetriť, pomenovať, činiť pokánie a nápravu. Mohli by sme aj povedať, že súčasné vedenie ECAV nekoná podľa evanjelickej, kresťanskej vierouky, a je zrejmé že takéto správanie bude viesť k ešte väčšiemu vieroučnému aj personálnemu úpadku ECAV. Nekoná však ani ekonomicky, pretože pri správe majetku a financií stále absentuje seriózne výkazníctvo, transparentnosť, ekonomické hospodárenie a nezávislá kontrola. A zrejme si ani nie je vedomé toho, že spravuje majetok všetkých evanjelikov, pretože nevidí ani povinnosť o závažných rozhodnutiach generálneho presbyterstva informovať verejnosť. O plnej informačnej transparentnosti tu nemôže byť ani reči.
Ak má teda Renáta Vinczeová naplniť priania generálneho biskupa a biskupa Západného dištriktu, o tom, že má byť duchovným požehnaním pre všetkých evanjelikov, tak by mala začať práve tam, kde sa, ako sa pri inštalácii vyjadrila, cíti doma: v tabuľkách a výkazoch. Preveriť, ako cirkev vyšetruje majetkové kauzy, ako efektívne či neefektívne hospodári, ako vedie účtovníctvo a dane, ako transparentne zverejňuje údaje všetkým tým, ktorých majetok spravuje!
Asociácia slobodných zborov
evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Ilustračné foto: unsplash.com
