5. nedeľa po Svätej Trojici

A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácnu známosť o Kristu Ježiši, svojom Pánovi, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemám vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, ( založenú ) na viere.
 F 3, 8 – 9:

Bratia a sestry!

Viera v Pána Ježiša je veľmi drahá. Jej cena je vysoká. Človek musí za ňu zaplatiť. Niektorí za ňu dali všetko čo mali. Dnes si napríklad pripomíname bohaté lovenie rýb a tým pádom aj učeníkov Pána Ježiša. Oni boli rybármi a žili svoj život, ale po stretnutí s Pánom Ježišom sa všetko zmenilo. Dejiny nám ukazujú nejeden takýto podobný príklad. A keď sa to tak vezme, možno aj my sami sme mnoho vecí alebo zvykov zanechali kvôli Pánovi Ježišovi. Badáme ako sa z roka na rok mení náš život. Stáva sa aj to, že robíme veci, ktoré sme si vôbec neplánovali. Máme pocit, že náš život už nemáme vo svojich rukách, ale ho riadi niekto iný. A čo je zaujímavé, tak nám to vôbec neprekáža. Naozaj sa dá povedať, že veľa alebo aj všetko sme aj my stratili pre Pána Ježiša. A to každý veriaci, či kňaz alebo laik. V podobnom duchu sa nesú aj slová apoštola Pavla, ktoré nám slúžia ako základ dnešnej kázne. Apoštol Pavel vydáva krásne svedectvo. Dobre vieme, aký bol spomínaný Pavel predtým, než spoznal Pána Ježiša. Bol horlivým Židom, ktorý veril v Otca nebeského. Iste mal aj svoje zásady a životné hodnoty. V niečo veril a v niečo dúfal. Tieto pocity sú dobre známe aj nám. Mali sme alebo doteraz máme nejaké istoty. Niečo milujeme a iné nám bolo zasa ľahostajné. Náš život bol pre nás najväčšou hodnotou. Bili sme sa o svoje istoty a názory. A to všetko bolo pre nás cenné. Tak ako aj pre apoštola Pavla, ktorý bol spokojný sám so sebou.

Čo sa také stalo, že Pavel došiel k takému záveru? Všetko doterajšie a minulé prirovnal za stratu. Zbytočné veci, ktoré ani nemuseli byť. Všetko staré sa stalo márnivé a prázdne. Poznáme odpoveď. Osobne stretol živého a Vzkrieseného. Osobne a stratil pritom na čas zrak. To bola udalosť, ktorá dokonale zmenila hodnotový rebríček. Bratia a sestry, príklad apoštola je pomerne priamočiary a rýchly. Myslím, že len málokto zažil niečo tak zázračné ako on. Na druhej strane však každý z nás prežil alebo ešte len prežije to stretnutie s Božím Synom. Môže to byť v rôznej podobe. Niekedy pri šťastnej a občas pri menej radostnej udalosti. Či v slzách alebo s úsmevom videli sme Pána Ježiša. Pr takom stretnutí sme aj my stratili na čas voj zrak. Už sme viac nevideli svoje potreby a problémy. Ostali sme slepým voči našim zvykom a túžbam. Otvorili sa nám oči a zbadali sme Pána Ježiša a svojich blízkych. Od tej chvíle sa snažíme spoznať aspoň trochu Pána Ježiša. Dokonale to nie je v našich silách. Mnohé nám ostáva tajomstvom až do konca sveta. Zvláštne na tom je, že aj to trocha čo vieme o Pánovi Ježiša znamená pre nás tak veľa. Aj tá kvapka z veľkého mora lásky a mieru má pre nás tak obrovskú hodnotu, že všetko svetské je pre nás priam márnivé. Áno, tieto slová sa zdajú byť skôr vyznaním. Ono, veriaci kresťan ani viac nevie vysloviť. Nevie nič dokázať, vie len vyznávať. Nevieme sa hádať, či máme alebo nemáme pravdu. My len srdcom veríme a ústami vyznávame. To je Božie poznanie, ktoré nás sprevádza po všetkých úskaliach a strastiach tohto pozemského života.

Bratia a sestry, dnešná nedeľa zvestuje slovo o bohatom lovení rýb. Na tom malom príbehu je vidieť veľkú pravdu. Učeníci museli najprv zaprieť svoju múdrosť a odovzdať sa s dôverou do Ježišových rúk. Keď tak urobili, vyplávali na jazero a chytili mnoho rýb. A tak to ide až do dnešných dní. Apoštol Pavel aj v našom texte vyznáva, že nemá vlastnej spravodlivosti. Nemá v podstate nič, len jedno. Vieru. Jediné čo mu ostalo bola viera. Aj my. Všetko postupne strácame. Naše plány, predsavzatia, sila, vôľa. To všetko sa nám pomaly vyparí ako voda. Možno sa tieto slová zdajú trochu smutné. Azda nás chytí aj menší strach. Všetko stratiť? Všetko čo sme mali radi a čo nám bolo srdcu blízke? Je to len zdanie. Viera v Pána Ježiša nám totiž otvára oči, aby sme videli tie skutočné a pravé poklady. Nemusíme sa báť. Pán Ježiš svojim Duchom zmení nielen naše oči, ale aj naše srdcia. Ani nezbadáme a zrazu sa veľa vecí zmení. Dokonca nebudeme ani ľutovať, že sme niečo stratili.

Bratia a sestry, dnešná kázeň slova Božieho nás chcela s láskou presvedčiť o tom, že nemusíme sa vôbec báť. Ešte ani zajtrajší deň nám neprinesie neistotu a strach. S vierou sa vkladáme do Božích rúk. Otec nebeský vždy bude vedieť čo je najlepšie a čo prinesie najväčšie požehnanie. Na to však potrebujeme odvahu. Vykročiť dopredu. Nebáť sa byť načas slepým, lebo potom uvidíme živého Pána Ježiša. Nech láska Božia vyviera z nášho srdca. Nech je požehnané meno Božie. Amen.

Modlitba:
Pane Ježiši, nesmierne Ti ďakujem za Tvoju milosť a lásku. Neraz som zhrešil a porušil Tvoju milostivú vôľu. Všetko žaluje proti mne. Tak rád by som Ti dal všetko čo mám. Nemám však nič. Pane, ku Tebe sa utieka moja duša. Ostaň so mnou a neopusť ma. Amen.

Michal Gubo
evanjelický a. v. farár

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: