2. pôstna nedeľa

„Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v pokúšaní, lebo keď sa dosvedčil,
prijme veniec života, ktorý zasľúbil (Pán) tým, čo Ho milujú.
Nech nikto nehovorí v pokúšaní: Boh ma pokúša.
Veď Boha nemožno pokúšať na zlé,
a ani On nepokúša nikoho.“

(Jk 1, 12 – 13)

Bratia a sestry!

Už od čias Pána Ježiša mnoho ľudí prichádza k Otcovi nebeskému s istou nádejou. Evanjeliá nám naozaj pekným spôsobom ukazujú, že mnohí boli nešťastní, smutní alebo nevedeli nájsť zmysel svojho života. Nejeden z nich bol chudobný, dokonca veľmi chorý. Všetci títo ľudia prichádzali k Záchrancovi sveta a hľadali akýsi liek, možno zázračný liek na všetky svoje trápenia. A ten liek aj dostali.

Napriek tomu, že Pán Ježiš už nie je telesne prítomný, predsa len do dnešných dní veľa ľudí hľadá záchranu a spásu práve vo viere v Pána Boha. V dnešných časoch o to viac, lebo zisťujeme, že človek a celý jeho svet so všetkým bohatstvom je nesmierne krehký a lámavý. Stačí nepatrný bacil, nový vírus − a mnoho duchovných hradieb sa rúca. Bol by však omyl povedať, že len tí neveriaci sú lámaví. Aj veriaci ľudia, dokonca aj takí, ktorí pravidelne a s radosťou chodia do kostola, aj oni majú čo robiť, aby obstáli v tejto skúške, ktorá pretrváva už skoro rok.

Bratia a sestry, aj kázňový text z Listu Jakuba hovorí o pokušení. Tých niekoľko slov nám podáva pravdu, ktorej by sme sa mali držať. Jednou z nich je správa, že nielen hriešny človek, ale aj nevinný a spravodlivý, sa môže stať predmetom pokušenia. Toto nás môže občas zaskočiť. Veríme v Pána Ježiša, dôverujeme Mu a sme nesmierne šťastní, že patríme medzi Jeho učeníkov. Blaží nás a zároveň i upokojuje, lebo už nepatríme tomuto svetu, ale inému, nebeskému. Neraz sa však stáva, že napriek našej viere a láske k Pánu Bohu nás zastihnú zlé dni a ťažké časy. Naša radosť sa tým pádom zmenší, ba až vytratí. Dlhšie pretrvávajúce problémy nám začnú ohlodávať aj naše presvedčenie a nadšenie. Chytí nás hnev, sklamanie, lebo sme si mysleli, že naša viera nás od takýchto problémov ochráni. Mylná predstava kresťanov je tá, že majú pocit nároku na šťastné dni a chvíle. Dokonca, i spolu s mnohými biblickými postavami, prídeme na to, že ľudia vo svete sa majú lepšie ako my. Dokonca majú väčší pocit šťastia. Ako je to možné? Vari nás Pán Boh nemá dostatočne rád? Vari je to nevyhnutné, aby nás neustále skúšal?

Bratia a sestry, ak niekto prežil podobné pocity, tak je to úplne v poriadku. Sme napokon len ľudia, nie sme bohovia, ktorí všetko mávnutím ruky vyriešia. Pozrime sa na samotného Pána Ježiša, ktorého v pôstnom období vidíme aj v inom svetle. On bol svätý a všemohúci, bol najlepší a konal len dobro. Myslíme si, že On, Ježiš Kristus, bol uchránený od pokúšania? Pôstne obdobie nám podáva viacero dôkazov, že Pán Ježiš bol neustále pokúšaný. Tá nedobrá stránka akoby číhala na Neho vo dne aj v noci. Nebol uchránený od nášho odvekého sprievodcu, teda od pokúšania. Viem, táto veta nemá byť povedaná len pre útechu, ale pre naše posilnenie. Pán Ježiš bol Synom Najvyššieho. A my sme synmi a dcérami toho istého Najvyššieho. Ak sme pokúšaní, to je úsvit nádeje. Všimnime si, čo hovorí apoštol Jakub. Pokúšanie nespája s hriešnym stavom alebo dokonca so stavom beznádeje. Po takých rečiach niet žiadnej stopy. Naopak, cítiť tu postoj, akoby pokúšanie bolo súčasťou ľudského života. Musí s tým rátať každý. Starší, ale aj mladší. Chorý, ale aj zdravý. Bohatý, ale aj chudobný. A dokonca s tým musí rátať i človek veľmi nábožný.

Na tomto mieste však badáme inú vec. Apoštol Jakub chváli muža, dnes by povedal aj ženu, ktorý vytrvá v pokúšaní. Podľa tohto nie je umením pokúšaniu sa vyhýbať, ale, naopak, dokázať mu odporovať. A práve o to ide aj v pôstnom období: v prvom rade poukazovať na trpiaceho, ba až plačúceho Pána Ježiša. Nie preto, aby sme týmto pohľadom potešovali, ale aby sme nachádzali duchovnú silu, a tým i uistenie o správnosti našej životnej cesty. Pokúšanie prináša totiž i pocit neistoty. Som na správnej ceste? Nie som už príliš hriešny, keď zlo a temná sila na mňa útočia? Bratia a sestry, takéto otázky prichádzajú na mnohých kresťanov. Neraz sa stáva, že si ich kladieme až do konca svojho života.

Na záver sa potešme Božím uistením, že Otec nebeský nám nikdy nechce zlé. Nechce nás priviesť ku kraju priepasti ani nás potopiť do hlbín veľkého mora. Aj keď z času na čas nám napadne aj takáto myšlienka, ale to už je človek naozaj v krajnej núdzi. O nej hovorí aj apoštol Jakub, keď spomína zásadnú vec: Pán Boh nikoho nepokúša. Táto veta sa nám môže zdať trochu zvláštna. Ale pozor, je rozdiel medzi skúšať a pokúšať. Otec nebeský môže skúšať vieru človeka, ako to bolo v prípade praotca Abraháma, ale pokúšanie je niečo iné. Je to akoby zvádzanie na niečo nedobré. A to Pán Boh nikdy nekoná.

Bratia a sestry, aj dnešná pôstna nedeľa nás chce posilniť na duchu, aby sme nestrácali nádej. Možno i tieto časy sa nám zdajú ako skúška. A zrejme aj také sú. Vydržme, lebo Pán Ježiš je s nami, neopustí nás nikdy. Ostane s nami v dobrom, ale i v zlom. A to je naša najväčšia nádej.

Modlitba:

Pane Ježiši, v našom pôstnom putovaní sme spolu s Tebou účastní Tvojho utrpenia. Ako skromne si prišiel do tohto sveta, ako skromne a s láskou si jednal s nami, a my sme sa Ti odplatili len zlobou a výsmechom. Napriek nášmu stavu si nezúfame, ale svoju nádej k Tebe dvíhame. Ty si naša budúcnosť a náš zajtrajšok. Pomôž nám aj v týchto časoch kráčať v tomto svete. Nenechávaj nás samotných, lebo bez Teba sme len tulákmi. Nech je oslávené Tvoje meno naveky. Amen.

Mgr. Michal Gubo
evanjelický a. v. farár

ilustračné foto: unsplash.com

%d blogerom sa páči toto: