Indikátory úpadku
Vedenie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) sa vo volebnom roku snaží predsa len rozhýbať, a tak (konečne) vzniklo niekoľko materiálov k reštrukturalizácii cirkvi, ako aj k tzv. transformácii cirkevných zborov. Tým vedenie ECAV evidentne reaguje na kritiku, že tzv. Komisia pre reštrukturalizáciu doteraz – za niekoľko rokov svojej existencie – v podstate nič neurobila. A pýtať čoraz viac peňazí z cirkevných zborov je zrejme čoraz problematickejšie v situácii, keď generálna cirkev vôbec nešetrí, a dokonca ešte aj ignoruje požiadavky, ktoré by ju donútili prehodnotiť náklady či pracovať efektívnejšie.
Predložené materiály však vzbudzujú aj viacero ďalších vážnych otázok.
Reštrukturalizácia tam hore alebo tam dole?
Táto otázka by v Evanjelickej cirkvi za normálnych okolností nemala vôbec vzniknúť, pretože podľa evanjelickej vierouky hierarchia je kresťanskej cirkvi cudzia. Tam by žiadne „hore“ a „dole“ existovať nemalo, pretože „ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým“!
Avšak v ECAV na Slovensku sa niektorým „tam hore“ tak zapáčilo, že medzi seba nikoho, kto by ich mohol „ohroziť“ (rozumej niekoho šikovnejšieho), pustiť nechcú – a preto voľby v ich réžii nie sú ani demokratické, ani spravodlivé a ani slobodné. Je to vlastne len taká karikatúra volieb, kde evanjelická verejnosť môže zvoliť „nášho“ alebo „nášho“ kandidáta.
Druhým opatrením, ktoré by túto skupinu „vyvolených“ (resp. skôr samozvaných) mohlo potenciálne ohroziť, je práve reštrukturalizácia. Preto sa tak veľmi bránia reštrukturalizácii „tam hore“ a skoro v každom predloženom materiáli sa snažia poukázať na nevyhnutnosť reštrukturalizácie „tam dole“, a teda práve tých cirkevných zborov, ktorým by v skutočnosti práve oni mali (efektívne) slúžiť!
V predloženom materiáli sa snažia stanoviť kritériá pre elementárnu existenciu cirkevných zborov, a tiež pre ich preskupenie, resp. reorganizáciu na súčasnom seniorátnom, resp. na VUC modeli. Zámerom je zrejme preniesť fókus (pozornosť) na „tých dole“, aby sa zaoberali sami sebou, a nie tými „hore“, ktorí už tradične žiadne rezervy a nedostatky vo svojej práci nevidia!
Kritériá úpadku
Je veľmi smutné, že cirkev nerieši stav cirkevných zborov, ktoré rastú a ktorých počty aktivít sa každým rokom zväčšujú. Tak by totiž mala vyzerať cirkev, ktorá berie misiu a evanjelizáciu naozaj vážne a ktorej sa v jej zámeroch aj darí. A vedenie ECAV by realizácii tohto hlavného misijného príkazu malo aktívne napomáhať!
Veď tu máme toľko externých či celocirkevných združení! A aký je ich prínos? Často sa počujeme sťažnosti na to, že do kostolov chodia iba starší ľudia. Ale veď už niekoľko desiatok rokov v cirkvi funguje tzv. Spoločenstvo evanjelickej mládeže (SEM)! Kde sú teda jeho odchovanci, aké sú výsledky ich práce? Kde sú tie stovky či tisíce evanjelikov v produktívnom veku, ktorí sú pripravení pomôcť ECAV, ktorí svoje rodiny, priateľov a známych volajú na služby Božie, aby cirkev prospievala v kvantite, ale aj v kvalite viery?!
Mohli by sme v tejto súvislosti – v úplne rovnakom kontexte – spomenúť aj psychológov zo združenia Kompas, resp. z Hnutia zakladania zborov, ktorí často majú detailné manažérske príručky, ako na to. Môžeme sa spýtať, koľko nových (nie iba rozdelených) zborov na Slovensku za tie roky vzniklo? Nie je to náhodou tak, že svetské nástroje „fungujú“ iba pre svet, resp. pre svetské ciele?
Kto sa doteraz zaujímal o situáciu v (malo)cirkevných zboroch? Kde je nejaká analýza stavu, kde je nejaký návrh, resp. plán opatrení? Čo v tomto smere urobil generálny biskup, dištriktuálni biskupi, seniori? Aké mediálne alebo celocirkevné aktivity ste v prospech týchto zborov zrealizovali? Alebo ste cynicky presvedčení, že Pánovi Ježišovi Kristovi postačí paušálna výhovorka, že počet veriacich klesá aj v iných európskych krajinách?!
A keďže o raste (ani kvantitatívnom, ani kvalitatívnom) v skutočnosti hovoriť nemôžeme, vedenie ECAV vypracovalo iba návrh kritérií definujúcich, kedy môže „cirkevný zbor aj naďalej zostať samostatným cirkevným zborom“. To znamená, že akceptujú stav, že cirkev sa zmenšuje (upadá), a snažia sa definovať kritériá, kedy je cirkevný zbor ešte funkčný a kedy (teda aspoň podľa nich) už nie. Inými slovami, na chytanie rýb zabudnite, ideme riadiť úpadok!!!
Kritériá pre cirkevné zbory máme, pre 2-4 úroveň riadenia ich nemáme a ani nechceme mať!
Veľmi zvláštne však pôsobí aj návrh týchto kritérií, ktorý nezhŕňa len počty členov, presbyterov či aktivít, ale sú tam aj veľmi subjektívne, resp. nepriame kritériá, ako je schopnosť splácať finančné povinnosti voči vyšším COJ, schopnosť postarať sa o svoj majetok, resp. to, či sa na území cirkevného zboru sa nachádza nejaká ZDŠ, resp. malotriedna ZŠ. Tu je potrebné zdôrazniť, že tieto kritériá navrhuje vedenie cirkvi, ktoré si na každej Synode ECAV uzurpuje právo meniť a určovať, koľko „tí dole“, teda cirkevné zbory, majú zaplatiť „do centrály“! Viacerí evanjelici si určite dobre pamätajú aj na chaotické, operatívne a postupné kreovanie zákona o Fonde finančného zabezpečenia.
O nejakom koncepčnom riadení a predvídateľnom prostredí v rámci cirkvi teda určite nemôže byť ani reči. Avšak za týchto okolností je potrebné si uvedomiť, že uvedené kritériá „prežitia samostatného zboru“ sa ani zďaleka netýkajú len situácie v zbore, ale že ich vyhodnotenie je závislé aj od (často chaotických a nesystémových) legislatívnych procesov, ako aj od efektívnosti podnikania či finančných požiadaviek súčasného vedenia ECAV. Vedenie, ktoré, ako veľmi dobre vieme, má v tomto smere – v zmysle vytvorenia nízkonákladového a predvídateľného prostredia, ako aj v správe majetku a financií – viac než veľké problémy. Preto je určite potrebné zabrániť tomu, aby chaos, nestabilita a neustále sa meniace požiadavky „tých hore“ ohrozovali samotnú existenciu cirkevných zborov!
Do tejto kategórie patrí aj kritérium, že cirkevný zbor je súvisle administrovaný viac ako 5 rokov. Ste presvedčení, že je to len problém cirkevného zboru? Nie je to aj problém nadriadených štruktúr? Máme v cirkvi dostatok farárov, študuje ich dostatočný počet na fakulte? Vieme, že nie. Čo urobili, resp. aké opatrenia prijal Zbor biskupov ECAV, aby sa daný zbor obsadil?
Úlohou vedenia cirkvi je riadiť cirkev v súlade s Augsburským vyznaním, predvídateľne, dlhodobo a koncepčne. Ináč sa všetky pokusy stanoviť kritériá pre tých druhých (ale nie pre seba) skončia nezdarom a ECAV bude ďalej upadať. V chaotickom a premenlivom prostredí jednostranné kritériá pre cirkevný zbor nič neznamenajú! Problém neriešia a, naopak, môžu situáciu v cirkvi iba ďalej destabilizovať a zhoršiť.
Kto koho riadi?
V tomto smere by rozhodne prospelo dodržiavanie zásady, že všetky záležitosti medzi cirkevným zborom a vedením ECAV musia byť obojstranne odsúhlasené. Či už hovoríme o kompetenciách, službách, alebo aj o platbách či príspevkoch. Za týchto okolností by cirkevný zbor bol viazaný len tým, čo po schválení na presbyterstve či konvente jeho zástupcovia podpísali, a teda čo je pre nich záväzné. Akékoľvek pokusy niečo jednostranne, bez vzájomnej komunikácie a odsúhlasenia predpisovať cirkevným zborom nemajú v Evanjelickej cirkvi čo hľadať!
Už aj samotný pokus o stanovenie týchto kritérií poukazuje na to, že súčasné vedenie tejto cirkvi si o sebe myslí viac, ako treba! Ak by sme posúdili tieto kritériá po obsahovej stránke, dôjdeme k záveru, že tých kritérií je tak veľa, a zároveň sú tak nejasne definované, že po ich oficiálnom prijatí existencia veľkého počtu cirkevných zborov bude závislá len od milosti, resp. nemilosti vedenia ECAV!
Avšak zásada „všetka moc pochádza z cirkevných zborov“ jasne poukazuje na to, že nik iný, iba samotný cirkevný zbor rozhoduje o tom, či a v akom režime bude fungovať ďalej! Napr. ak by aj cirkevný zbor niektoré z uvedených kritérií (podľa matematického vzorca) nespĺňal, ale dokázal by sa o svojho slova Božieho kazateľa postarať, tak to tak bude aj napriek akýmkoľvek vymysleným kritériám „pre riadený úpadok“ zboru či celej cirkvi!
Či sme už zabudli na slová Pána Ježiša Krista, že „lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi“? Kde sa tu hovorí o nejakých podmienkach, daniach či výpalnom? Alebo o nejakých základných školách? Nejaké indikatívne parametre – rastu či poklesu – členov či aktivít síce existovať môžu, ale určite nemôžu byť ani mechanicky, ani subjektívne posudzované tými „zhora“. Niečo také ako proces zrušenia samostatného cirkevného zboru je možné spustiť len na základe požiadavky samotného cirkevného zboru!
Na ujasnenie týchto kompetenčných vzťahov – kto koho riadi – si vždy treba pripomenúť to, že v cirkevných zboroch by misia a evanjelizácie pokračovali aj vtedy, keby vedenie cirkvi zaniklo, avšak opačne to neplatí!!!
Pokračovanie nabudúce
Na stránkach ASloZ sme už viackrát písali o tom, že súčasné vedenie o žiadnu reštrukturalizáciu ECAV záujem nemá. Všetky „reštrukturalizačné“ aktivity účelovo smeruje len do úrovne cirkevných zborov. Napriek tomu, že predložené materiály obsahujú aj alternatívne návrhy na zjednodušenie štruktúry ECAV, ich spracovanie je viac než povrchné a formálne.
Pokračovanie nabudúce.
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Ilustračné foto: Steve Buissinne z Pixabay
