Nedeľa po Vstúpení
Suspírium:
„Kriste popraj ducha obstáť v pravde Tvojej – a keď duša mdlá je, nalej sily
novej! Keď sa búrky schytia, obstáť v skúškach žitia – tak ujsť z hriechu
tlamy… Slyš nás náš Spasiteľu. Amen.“
„Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť? Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať? Keď sa zlostníci približujú ku mne, aby mi zožierali telo, utláčatelia a nepriatelia moji potknú sa a padnú. Keby sa rozložil proti mne tábor, moje srdce sa nebojí; a keby sa aj vojna strhla proti mne, aj vtedy dúfam. Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme. Lebo ma skryje vo svojom stane v deň pohromy, schová ma v skrýši svojho stánku, vyvýši ma na skalu. A teraz sa mi hlava povýši nad mojich nepriateľov vôkol mňa; a ja obetovať budem v Jeho stane obete s plesaním, spievať a hrať budem Hospodinovi. Čuj, Hospodine, môj hlas, keď volám, zmiluj sa nado mnou a vyslyš ma! Tebe pripomína moje srdce Tvoj príkaz: Hľadajte moju tvár! Tvoju tvár hľadám, Hospodine. Neskrývaj svoju tvár predo mnou, neodmietaj s hnevom svojho služobníka! Ty si mi býval pomocou, nezavrhni a neopusť ma, ó Bože mojej spásy! Keby ma aj otec môj a matka moja opustili, Hospodin sa ma ujme. Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste a veď ma rovným chodníkom pre mojich nepriateľov. Nevydávaj ma pažravosti mojich protivníkov, lebo povstali proti mne falošní svedkovia a násilníctvom sršia. Predsa však verím, že uzriem dobrotivosť Hospodinovu v krajine živých. Očakávaj na Hospodina! Pevný buď! Nech je zmužilé tvoje srdce a očakávaj Hospodina!“
Žalm 27, 1 – 14
Bratia a sestry,
Čoho sa najviac bojíte? Bojíte sa o svoju rodinu? Bojíte sa o svoje zdravie, či zdravie svojich najbližších? Máte obavy z budúcnosti? Či už z možnej vojny, alebo nedostatku peňazí na živobytie? Už z týchto otázok môžeme veľmi dobre cítiť, že do našich životov prichádzajú rôzne udalosti, či situácie ktoré nás chcú takpovediac ochromiť. Lebo strach človeka uzatvára. Zatvára dvere pre inými ľuďmi, pred nádejou, pred budúcnosťou. Strach je niečo čo veľmi dobre poznal aj kráľ Dávid, ktorý je autorom našich dnešných slov. On bol neraz vo veľkom nebezpečenstve. O jeho život usiloval kráľ Saul, či jeho syn Absolón.
Ale v tom všetko spoznal, že Boh je v každej skúške, každej neistote či bolesti jeho svetlom. Preto slová nášho žalmu začínajú jeho krásnym vyznaním: „Hospodin je mojím svetlom a spásou“ Do jeho srdca a duše preniklo Božie svetlo. Svetlo, ktoré nielen dáva vidieť mnohé skutočnosti života z iného uhlu, ale ktorá je základom spasenia. Neraz sú strach, obavy v našich srdciach dôkazom toho, že v nich nie je dosť Božieho svetla. Ale keď je Hospodin našou spásou, On sám sa stáva našou radosťou a potešením. V každej našej životnej situácii je nám tým najlepším svetlom. To až takým, že sa Dávid pýta „koho sa mám báť? Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať?“ To je jeho dôvera v Božiu pomoc a záchranu. Preto sa neustále usilujme o to, aby Hospodin bol našim svetlom. Dovoľme mu svietiť do našich životov.
Božie svetlo, to je istota Božej pomoci, záchrany, ktorú potrebuje každý z nás. Boh chce svietiť aj do našich životov a byť našou pomocou. Keď je Boh našim svetlom, našou spásou netreba sa báť žiadneho zla, temnoty. Ničoho zlého v našich životoch. Lebo keď je Hospodin našim svetlom, On všetko zlé obráti na dobré. Všetko zlé v našich životoch zničí. Práve preto si aj nám treba uvedomiť, že v našich životoch máme čerpať silu z Boha.
Lebo, keď sa Bohu zaľúbi urobiť nás silnými, nič na nás nezmôže ani ten najsilnejší protivník. Práve preto v Bohu čerpajme svoju silu. Nehľadajme ju v tomto svete. Tú najlepšiu silu nenájdeme pre svoj život nikde inde ako v Bohu. Ale neznamená to, že sa nemusíme nijak usilovať o Božiu prítomnosť v našich životoch. Práve naopak. Môžeme a máme sa modliť za svoje problémy, starosti. Pritom niekedy sa nám môže zdať akoby Boh neodpovedal na naše otázky, akoby mlčal.
Ako keby nereagoval na naše volanie a úprimné prosby. Ale Boh odpovedá na naše úprimné modlitby. To len my niekedy zabúdame, že je sa deje Jeho a nie naša vôľa. Boh má vždy pre nás to najlepšie. Dávid veľmi dobre poznal ako je to s nevypočutou modlitbou, keď sa modlil za dieťa, ktoré počal z hriechu. Túžil, aby sa udiala jeho a nie Božia vôľa. Ale nakoniec musel prijať Božie rozhodnutie. Napriek tomu voči Bohu nezahorkol, ale bol tým kto pravidelne Boha prosil, žiadal o nové veci pre svoj život.
Poznal ako nádherne a dobre je v Božej blízkosti a práve preto pripomína jednu zo svojich prosieb aj nám, keď hovorí: „Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme..“ Dávid túžil po bezpečnom mieste, kde bude láskavosť, krása a pokoj v Božej blízkosti. Božiu blízkosť, prítomnosť nachádzal práve v chráme. My vieme, že Boh prebýva všade, ale napriek tomu veriaci radi chodíme chrámu, lebo v ňom nám je dobre.
Cítime práve tu Božiu blízkosť, starostlivosť, ochranu. Keď Boha milujeme, túžime po Jeho blízkosti. Hoci vieme, že Božia blízkosť nie je viazaná na chrám, veď apoštol Pavol nám hovorí: „Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás?“ ( 1 Kor 3,16) a na inom mieste čítame, Boh: „nebýva v chrámoch rukami vybudovaných.“ (Sk 17,24) Ale napriek tomu vieme, že je nám dobre v Božej blízkosti. Aj učeníkom bolo dobre pri Ježišovi, s Ježišom. Po Jeho vstúpení ako keby zostali na čas sami. Ale nebolo to tak.
Lebo Boh nás neopúšťa. On má pre nás vždy pripravené niečo nové, jedinečné. Len nám treba viac dôverovať Bohu, že nás vytrhne z rôznych nebezpečenstiev a bude nám vždy na blízku. Dôverovať, že On nám ukáže akou cestou života máme kráčať ďalej. Prosme nielen o Božie konanie v našich životoch, ale aj o to, aby Boh bol vždy blízko nás a dal nám dosť síl, aby sme my vždy boli pri ňom. Lebo Božia blízkosť posilňuje človeka.
Dávid ďalej vyznáva: „… Hospodin neskrývaj svoju tvár predo mnou, neodmietaj s hnevom svojho služobníka!“ Neviem, či viete čo to znamená pozrieť sa niekomu do tváre. Vždy keď sa na niekoho pozriete urobíte si o ňom prv ý dojem. Viete aký má vzťah k vám či sa na vás usmeje, alebo je zamračený. Ale pozrieť sa do Božej tváre nebolo možné. Človek by neprežil. Aj Mojžiš, nemohol vidieť Božiu tvár.
Hospodin mu povedal: „Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek ma neuvidí, ak má ostať na žive.“ (2 Moj 33,20) Tak o čo Dávidovi išlo? Išlo mu o to, aby cítil Božiu lásku, pomoc, záchranu. Išlo mu o Božiu blízkosť, nájsť pokoj pre svoju dušu. Lebo vedel, že je len hriešnik zasluhujúci si len Boží hnev. Ale pocítiť Boží dotyk, vidieť láskavú tvár to je nesmierne potešujúce. Byť v blízkosti Hospodina, vnímať jeho láskavú prítomnosť, Jeho zázračný dotyk, to je naša istota aj v neistých časoch.
Lebo láskavá Božia tvár to nie je únik od reality, ale priama pomoc, záchrana. Čo znamená Božia láskavá tvár, to nám ukázal Ježiš na kríži. Boh nám to ukázal vzkriesením svojho Syna. Ale ukazuje nám to aj každý deň našich životov. Lebo nás neodmieta, ale prijíma každú našu modlitbu. Nielen počúva naše horekovanie, sťažnosti, ale skláňa sa k nám, aby nám pomohol v našich dňoch života. Ale predovšetkým koná všetko preto, aby sme pre naše hriechy nemuseli v tomto svete zahynúť. Skláňa sa k nám so svojou láskavou tvárou. Boh neskrýva svoju tvár pred nami. Ale nám každý deň našich životov ukazuje, že je mocný, konajúci a zasahujúci. On veľa vecí mení v našich životoch. Zachraňuje toho, kto sa k nemu utieka.
Dávid ďalej krásne vyznáva, že Hospodin nás nikdy nenechá opustených. Vyučí nás svojej ceste ak Ho o to budeme prosiť. Týmto nám vlastne hovorí, že Boh nám vždy ukáže cestu ako ďalej. Len treba Bohu viac dôverovať. Očakávať na Jeho pomoc. Boh chce byť pre nás pevným, oporným bodov našich životov. To pre každé srdce, ktoré nájde silu dôverovať Mu. Naučme sa takej dôvere voči Bohu ako Dávid.
Dôverujme Bohu, že nás nenechá opustených, že nám bude vždy na pomoci ale predovšetkým, že nás zachráni pre večný život. Naučme sa dôvere, že len vďaka Bohu a Jeho láske, láske Kristovej raz uzrieme krajinu živých a budeme v nej prebývať na veky. Dnešná nedeľa po vstúpení nás chce priviesť k úprimnej dôvere voči Bohu, voči Ježišovi, voči darcovi a svetlu našej spásy. Zároveň je táto nedeľa dobrou príležitosťou prosiť Boha o to, čo chceme aby urobil v našich životoch. Nebojme sa! Ale ako Dávid predkladajme Bohu všetky naši prosby v hlbokej dôvere, že Boh nám dá všetko to čo potrebujeme nielen pre tento života na zemi, ale aj v nebesiach. V dôvere predkladajme Bohu naše osobné prosby, ale aj prosby za náš cirkevný zbor, aj za cirkev. A aj dnes sa radujme sa z toho, že nie sme sami, ale máme pomáhajúceho, zachraňujúceho a láskavého Pána. Amen.
Modlitba:
Láskavý náš nebeský Otče ďakujeme Ti aj v dnešný deň za to, že nás napriek našej hriešnosti miluješ. Ďakujeme Ti za to, že nám pomáhaš v každom dni našich životov, si našim pomocníkom v našich ťažkostiach a starostiach. Ďakujeme Ti aj za to, že v Tvojej blízkosti môžeme každý deň nachádzať novú silu a že vypočúvaš všetky naše modlitby. Ďakujeme i za to, že nás nenechávaš ako siroty v tomto svete, ale si nám na blízku a dávaš nám všetko čo ako Tvoje deti potrebujeme.
Aj dnes prosíme, buď našim útočiskom. Buď našim hradom prepevným, aby sme sa ničoho nemuseli ľakať. Vojdi prosíme Pane Ježiši do našich sŕdc a daj nám silu, aby sme boli schopní zvládať čokoľvek príde do našich životov. Uč nás, naše deti novej dôvere voči Tebe. Veď nás po ceste spasenia. Uč nás ako ísť za Tebou. Ty sám buď našim svetlom, našou záchranou. Daruj nás sily, aby sme Ti stále dôverovali v každom čase, v bolesti aj radosti. Konaj prosíme skrze svojho Svätého Ducha v našich životoch, životoch našich detí a v živote cirkvi veľké veci. Veľmi to potrebujeme. Premieňaj prosíme hriešne životy na zachránené. Premieňaj prosíme naše srdcia a srdcia našich blízkych k ochote lásky a služby voči blížnym aj Tebe. Amen.
Mgr. Martin Bobák
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy