1. slávnosť vianočná
„Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. Odpovedali mu: V judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský.“
(Mt 2, 1 – 6)
V plnosti času poslal Boh svojho Syna na svet
V Liste Galatským apoštol Pavel píše:
„Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo.“ (Gal 4, 4 – 5)
Tieto Pavlove slová nám potvrdzujú, že nebeský Otec vždy zasahuje do diania na svete v najvhodnejšej chvíli a Jeho konanie na svete sleduje iba jeden cieľ, a tým je záchrana človeka pred zatratením. Všetci, a to dokonca aj nekresťania, ktorí majú možnosť skúmať a zamýšľať sa nad tým, ako vyzeral svet pri Ježišovom prvom príchode, uznávajú, že nebolo vhodnejšieho času na príchod Mesiáša – Spasiteľa, ako bola doba na prelome letopočtu. Uvediem aspoň pár príkladov, aby ste mohli pochopiť, o čom hovorím. V tej dobe všetkým krajinám od Škótska až po južný Irak a od južného Maroka až po dnešnú Bratislavu vládla Rímska ríša. V tejto obrovskej ríši dokázali Rimania za pomoci svojich légií nastoliť a niekoľko stáročí udržiavať poriadok a pokoj.
Vybudovali tisíce kilometrov dláždených ciest, ktoré mohol ktokoľvek bez poplatkov a bez obáv z prepadnutia používať. Takmer všetci slobodní obyvatelia ríše sa vedeli dohovoriť po grécky, tak ako dnes drvivá väčšina sveta ovláda aspoň základy angličtiny. V samotnom Izraeli, ktorý bol už niekoľko desaťročí okupovaný Rimanmi, vládlo horúčkovité očakávanie Mesiáša. Nikdy predtým, ako práve v tých rokoch, sa najmä chudobní a zbožní Židia vrúcnejšie nemodlili za Jeho príchod. Nie div, že teológovia a historici, a to aj tí, ktorí Ježiša neprijali ako svojho Spasiteľa, uznávajú, že na príchod novej viery bolo všetko pripravené ako „ovocie na podnose“. Pavel o tejto dobe hovorí ako o „plnosti času“. My veriaci kresťania aj bez týchto vedomostí dobre vieme, že Pán Boh vždy koná tak, aby pomohol človeku pochopiť a nájsť cestu, ktorá ho privedie k spáse a večnému životu. No dosť histórie o tom, že okolo roku nula bola najvhodnejšia doba na prvý príchod Pána Ježiša Krista. Obráťme svoju pozornosť na to, ako ľudia reagovali na Jeho príchod.
V našom dnešnom texte máme dve skupiny ľudí, ktoré boli medzi prvými, čo sa o narodení Mesiáša dozvedeli. Tou prvou boli mudrci z východu a tou druhou bol vládca Izraela kráľ Herodes a židovskí veľkňazi a zákonníci. Skúsime sa nad postojom týchto dvoch skupín zamyslieť. Je to dôležité aj preto, lebo ich postoj, k Ježišovi – Spasiteľovi v mnohom kopírujú i dnešní ľudia. A napokon si povieme, ako by sme mali my reagovať na správu, že Mesiáš prišiel medzi nás.
Mudrci od východu
O týchto ľuďoch veľa nevieme. Nevieme dokonca ani to, z akej krajiny pochádzali. Čo vieme určite, je fakt, že slovo „mudrci“ je preklad gréckeho slova „mágovia“. Boli to ľudia, ktorí sa zaoberali astrológiou a mágiou. V žiadnom prípade to neboli králi, ako si to neskôr dotvorila katolícka ľudová povera. Vzhľadom na ich profesiu, ktorá bola v Mojžišovom zákone zakázaná, prekvapuje, že sa o nich Biblia vôbec zmieňuje.
Keď som o tom premýšľal, tak som si uvedomil, čo sa stalo. Títo ľudia žili v presvedčení, že v kolobehu hviezd je dopredu vpísaný osud každého človeka a každého národa. Z tohto „nebeského predurčenia“ nie je možné nikomu uniknúť. Všetko je dopredu dané. Tak ako sa pravidelne opakujú fázy Mesiaca, zatmenia Slnka a strieda sa deň a noc, tak ani človek nemôže uniknúť tomu, čo mu bolo dané pri narodení. A tu zrazu z ničoho nič sa v ich „nebeskom svete“ objavila hviezda, ktorá tam nemala čo robiť. Nijako nepasovala do ich výpočtov a predpovedí. Určite museli o tom veľa premýšľať. Až napokon im nebeský Otec dal poznanie, že táto hviezda znamená príchod židovského kráľa – Mesiáša, ktorý prinesie na svet nové veci.
Toto poznanie nepochybne zmenilo ich život. Pochopili, že osud človeka nie je vpísaný vo hviezdach, ale je v rukách mocného Boha, ktorý môže hýbať aj nebeskými telesami. Museli sa radikálne vysporiadať so svojou starou vierou, ktorá bola založená na mágii a na presvedčení, že osudu, ktorý je nám ľudom daný, nie je možné uniknúť. Keby k takejto zmene v ich živote neprišlo, nikdy by sa neboli rozhodli ísť a hľadať Spasiteľa. V ich srdci horela túžba sa Mu pokloniť a vzdať Mu hold. „Mudrci od východu“ sú predvojom pohanov, ktorí napokon sklonili svoje kolená pred Ježišom.
Kráľ Herodes, veľkňazi a zákonníci
Mudrci prichádzajú do Jeruzalema. Keďže uverili, že sa narodil nový židovský kráľ, celkom prirodzene Ho hľadajú v kráľovskom paláci. Ich príchod vzbudil všeobecnú zvedavosť. Bola to exotická návšteva. Museli zaujať už svojím zjavom. No ten pravý rozruch nastane, keď povedia dôvod svojej návštevy: Hľadáme novonarodeného kráľa! No kráľ Herodes o ničom nevie. Predesí sa a s ním celý Jeruzalem. Jasné, že kráľ vedel, že národ túži po Mesiášovi, ale on po ňom netúžil. On sa Ho bál. Videl v ňom ohrozenie svojej moci. Veď ako by mohol odovzdať trón nejakému cudziemu dieťaťu? A tiež vedel, že túžba po Mesiášovi je spájaná s vierou o kráľovi z Dávidovho rodu, a to bolo pre neho neprijateľné.
A veľkňazi? Tí mali svoj chrám, v ktorom sa denno-denne konali veľkolepé obete tisícov zvierat. Tieto obete a viera obetujúcich, že skrze krv zvierat dostanú odpustenie hriechov, bola pre nich istým zdrojom príjmov, a to takým veľkým, aký mal okrem nich už iba samotný cisár v Ríme. Oni nielenže neboli pripravení na príchod Mesiáša, ale žiadneho Mesiáša ani nepotrebovali. Takže aj keď všetci ostatní Židia túžobne očakávali príchod Mesiáša, ktorý zmení ich život a prinesie im politickú slobodu, netýkalo sa to týchto vedúcich predstaviteľov národa. Tí po žiadnom Mesiášovi netúžili a nepriali si Jeho príchod.
A tak tu máme zaujímavé protirečenie. Na jednej strane sú pohanskí mágovia, ktorí vďaka neznámej hviezde našli židovského kráľa Mesiáša – Ježiša, a na druhej elita židovského národa, ktorú informácia o príchode nového kráľa – Záchrancu – predesila.
A čo ty, milý brat a milá sestra? Aký je tvoj postoj?
Z toho, čo bolo doteraz povedané, jasne vyplýva: Od tvojho postoja k Mesiášovi – Ježišovi závisí tvoja budúcnosť. A to nielen táto pozemská, ale aj tá večná, nebeská. Podľa Písma svätého je to najdôležitejšia otázka tvojho života! Boh urobil prvý krok. Poslal na zem svojho Syna, aby nás vykúpil. Chce, aby nikto z nás nezahynul. Apoštol Ján vo svojom prvom liste píše:
„V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.“ (1J 4, 9 – 10)
Čo sa vlastne od nás očakáva? Odpoveď na túto otázku znie: Prestaň klásť dôraz na svoje pocity! Nech tvojím cieľom nie sú pekné zážitky. Lebo to je problém aj práve prichádzajúcich sviatkov. Túžime po pohode, pokoji, rodinnom spoločenstve. Ale ak aj na pár chvíľ si túto ilúziu vytvoríme, zase sa stratí. Pán Ježiš a iba On ponúka trvalé hodnoty; pozorne čítaj:
„Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ (Mt 6, 33)
Keď odovzdáš svoj život Ježišovi a vierou prijmeš, že On dáva spásu, nájdeš trvalý prístav, nebeské kráľovstvo pre svoju dušu. Potom sa budeš z Jeho príchodu radovať. Nie preto, že pred dvetisíc rokmi prišiel na tento svet, ale preto, že konečne prišiel aj do tvojho života.
Mgr. Michal Zajden, PhD.
zborový farár v CZ ECAV Banská Bystrica-Radvaň
Ilustračné foto: unsplash.com
