Za všetkým hľadaj peniaze, zvykne sa hovoriť vo svete. Nemalo by to určite platiť v cirkvi, pretože cirkev má šíriť najmä evanjelium, dobrú zvesť, a teda nemá byť komerčne, ale ideovo zameraná. V Biblii sa to nespočetnekrát zdôrazňuje, keď sa dáva dôraz na silu a moc slova nášho Pána Ježiša Krista či na zvýraznenie skutočnosti, že Biblia nás smeruje k trvalým a večným, a nie pominuteľným a časným hodnotám.
„Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca.“ (Žid 4, 12)
To ďaleko presahuje moc a možnosti, ktoré sa dajú kúpiť za peniaze, a ešte viac to potvrdzuje ďalší citát, ktorý hovorí o tom, že v žiadnom prípade nie peniaze, ale práve Božie slovo má moc zachrániť človeka: „Preto odložte všetku nečistotu a všetko množstvo zlosti a s tichosťou prijímajte vštepované slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.“ (Jk 1, 21) To okrem iného potvrdzuje aj vyjadrenie reformátora Martina Luthera, ktorý nekompromisne a razantne odmietol predávanie odpustkov za peniaze.
Ak teda budeme skúmať skutočnú úlohu peňazí v praxi, a teda aj v cirkvi, mali by sme dôjsť iba k praktickej rovine, a to, že sú potrebné na zabezpečenie každodenných aktivít cirkvi, ako je platenie nájmov, prevádzky, platov a pod. Môžeme tu spomenúť aj náklady na misijné aktivity, ale ani tu neplatí pravidlo, že peniaze sú na prvom mieste. Tým je práve už spomínané ideové poslanie – šírenie evanjelia, ktoré má byť verne a v plnosti zvestované. To si vyžaduje dobré poznanie slova Božieho, horlivosť a pevnú vieru – lásku k Bohu a lásku k blížnemu, ako nám to prikazuje Biblia v „sume zákona“ v Evanjeliu podľa Marka 12, 30 – 31.
V tejto fáze sme už bližšie k otázke financovania cirkvi, ako sa na prvý pohľad zdá. Pretože ak vidíme prínos svojho lekára, učiteľa, policajta či hasiča, ak vidíme, že to, čo od neho očakávame, sa v praxi aj napĺňa, tak sme často ochotní na takúto činnosť prispieť, resp. si aj priplatiť. Nepochybne to rovnako platí aj o duchovných, ktorí majú jasne, zrozumiteľne a verne zvestovať slovo Božie, a navyše majú na svojom príklade v praxi aj preukázať, že veria tomu, čo hovoria, a to tým, že to sami konajú v praxi.
Už z uvedeného poradia je jasné, že nejde len o skutky, ale o živú vieru, ktorá sa skutkami prejavuje v praxi. V manažérskej praxi sa tomu hovorí osobná konzistentnosť či integrita. Tá sa nedosahuje zo dňa na deň, ale postupne, keďže je spojená s náročným a dlhodobým osobnostným vývojom človeka, a to vo viacerých smeroch súčasne (vierouka alebo svetonázor, morálka, vôľa či disciplína, trpezlivosť, vytrvalosť a pod.).
Je potrebné povedať, že tieto požiadavky, resp. najmä ich praktická časť, sú od cirkvi vyžadované aj v zmluve so štátom – Slovenskou republikou, kde sa uvádza, že „registrované cirkvi a náboženské́ spoločnosti podľa zodpovednosti ich viery využijú́ všetky vhodné prostriedky na mravné formovanie obyvateľov Slovenskej republiky v prospech spoločného dobra“.
Takže ak si cirkev plní svoje poslanie, nemala by sa podľa toho pravidla ničoho báť, pretože má pre spoločnosť svoje opodstatnenie, ktoré ľudia vidia a podporujú. Lenže problém nastáva v prípade, ak to tak nie je. V takom prípade nie je potrebné sa ani pýtať na názor ľudí zo sveta, pretože odpoveď nájdeme priamo v Biblii:
„Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali.“
(Mt 5, 13)
Som presvedčený, že práve tu sa skrýva reálne nebezpečenstvo toho, ako, kde a kým bude cirkev financovaná. Aj keď nesúhlasím s porovnávaním cirkvi a komerčnej firmy, pre obidve je spoločným rizikom to, že ak jej financovanie je zabezpečené zvonka (firma cez eurofondy, štátne dotácie či investičné stimuly; cirkev cez štátny príspevok), tak tu často dochádza k zanedbaniu interných procesov, princípov či dokonca až k zanedbaniu elementárneho poslania takejto inštitúcie.
Problém nastáva vtedy, ak externá pomoc z nejakých príčin zastane, skončí alebo vyschne, a to, čo sa mnoho rokov zanedbávalo, sa nedá vybudovať zo dňa na deň. Vtedy vzniká naliehavé riziko, že to firma v porovnaní s dravejšou konkurenciou nezvládne, resp. že tá neverná a neužitočná cirkev bude „pošliapaná“…
Snažiť sa riešiť otázku financovania cirkvi bez ohľadu na jej poslanie je teda viac než pochybné, ak nie priam zbytočné. Ak by napríklad došlo k odluke cirkví od štátu, tak by ma zaujímalo, ako je väčšina našich duchovných pripravená presadzovať kresťanské a morálne zásady v spoločnosti, ak ich dnes nevie (či možno ani nechce) zabezpečiť v cirkvi? Môžeme hovoriť o správe majetku, o voľbách, o zúfalom nedostatku transparentnosti či kontroly v cirkvi.
Kde chcú potom títo duchovní dokazovať svoju vieroučnú a morálnu integritu, ak nie v týchto zásadných veciach? Ešte aj v takom plátku, ako boli Reformačné listy, ktoré slúžili ako výťah dnešného vedenia cirkvi k moci, bolo v tzv. Charte 2000 uvedené, že základnou jednotkou Evanjelickej cirkvi a. v. sú samotné miestne zbory (kde títo duchovní pôsobia). Tak prečo potom dnes nik nenamieta proti zmene štruktúry cirkvi na hierarchickú, keď sa donedávna demokratická cirkev „riadená zdola“ mení na totalitnú obludu, kde sa vládne centralisticky, represiami a strachom?
Kde nechali títo duchovní Augsburské vyznanie, na ktorom je naša cirkev postavená a ktoré má dokonca aj vo svojom názve? Máte na základe ich konania pocit, že tá soľ je ešte slaná? To, čo píšem, je len môj názor, ale myslíte si, že takýto predstieraný alebo žiadny „boj“ za hodnoty a ideály, bez akejkoľvek snahy preniesť tieto hodnoty do praktického života, bude tejto spoločnosti (v prípade jeho absencie) nejako chýbať? Alebo si niektorí duchovní myslia, že zvestovať Slovo postačuje aj bez toho, aby sme šli osobným príkladom, resp. aby sme to, čomu veríme, dokázali v praxi?
Alebo si myslia, že keď sa uzavrú vo vlastnom zbore ako pštros strkajúci hlavu do piesku, nič sa nestane? Pán Boh si pre svoje účely naozaj môže použiť rôzne, pre nás často až absurdné situácie a rôznych ľudí, avšak je tu viac než veľké riziko, na ktoré nás upomína aj citát z Matúša 23, 15:
„Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stal, urobíte z neho syna pekla, dvakrát horšieho, ako ste sami.“
Môžeme tu teda hovoriť o tom istom efekte, ktorý vo svete platí pre lacné, jednorazové psychologické rady. Prvý efekt urobiť vedia, ale keď ich v praxi vidíte znova a znova, ich účinnosť sa rýchlo stráca a o to viac záleží na tých pravých a trvalých hodnotách: pravde, láske a spravodlivosti. Arogantné sebavedomie padá ako dom postavený na piesku v známom podobenstve, ale, naopak, to, čo je postavené na skale (ktorou je náš Pán Ježiš Kristus), vytrvá.
Takže, čo myslíte, ktorá alternatíva dokáže ľudí z dlhodobého hľadiska presvedčiť, ktorá z nich je schopná zabezpečiť financovanie zborov či cirkvi – tá čiste teoretická, dnes, bohužiaľ, často premiešaná s toxickými náukami zo sveta, alebo tá, kde je zvestovaná čistá vierouka spojená s každodennou praxou?!
Nové zámery pre staré štruktúry
Nové vedenie cirkvi sa naozaj činí. Po tom, ako sa nečestným spôsobom dostalo k moci cez zmanipulované voľby, zastavilo prešetrovanie majetkových káuz bez ich riadneho vyšetrenia a, naopak, začalo ohovárať a prenasledovať tých, ktorí na tieto problémy poukazujú, a ako ďalšiu tému otvorilo tému financovania cirkvi.
Túto tému neotvára nik iný, ako práve osoba spojená s pochybnými voľbami v roku 2018 (ako predseda dištriktuálneho súdu), známy skôr ako laik, ktorý sa venuje právu, a zároveň je predsedom Združenia evanjelických duchovných, Ján Bunčák. Podstatu návrhu presne vyjadruje nasledujúci výrok: „Výbor ZED navrhol, aby príspevok cirkevného zboru na kňazskú stanicu a rok bol vo výške 500 €, jednotný odvod za člena a rok 3 € a odvod z príjmu vo výške 5 %.“ Takto jednostranne podané to vyzerá ako vírivka na vyťahovanie peňazí zo zborov…
Pretože ako prvá vec, ktorá nezainteresovaného laika musí napadnúť, je, že vedenie cirkvi akosi „pozabudlo“ uviesť iné potenciálne zdroje financovania cirkvi a všetko, čo na svoj plán „potrebuje“, žiada od zborov! To má dva ďalšie aspekty. Prvý je jasný odkaz radovým evanjelikom, aby zabudli na to, že cirkev môže získavať peniaze aj z iných zdrojov, napr. z (efektívneho) podnikania s majetkom cirkvi napr. v spoločnosti Reformata, ako to mal v pláne bývalý generálny dozorca Imrich Lukáč.
Tieto zdroje, ak ich (bývalý konateľ do roku 2014 a v súčasnosti viac než pravidelný „návštevník“ Reformaty) Vladimír Daniš vôbec vytvorí, budú asi znova použité len na „nevyhnutné a urgentné opravy“ a na nič iné. Takže sa tu zrejme už počíta s tým, že z tohto podnikania sa nič nevytvorí, resp. ak sa niečo vôbec vytvorí, nebude to použité na platy farárov.
A to je ten spomínaný druhý aspekt. Ak aj nejaké iné zdroje budú, na platy farárov zrejme nepôjdu. To cirkev vlastne celkom dobre ilustrovala tým, ako (a komu) prerozdelila jednoznačne vyšší príspevok zo štátu za rok 2019 v porovnaní s rokom 2018. Alebo rovnako dobre to vidno aj na už skôr spomínanej Reformate. Takže, milí evanjelici, pripravte sa, že ak niečo chcete, tak si to musíte zaplatiť. Pozor, nie v zmysle, že ak chcete viac, ale vôbec v zmysle udržania toho, čo máte.
Takže ak chcú farári vyšší plat, nech im na to prispejú ich vlastné zbory. Lenže tu je ďalší chyták. Tie peniaze nepôjdu na ich farára, ale pôjdu do „centrály“. A centrála rozhodne koľko a komu dá, pričom ešte uvidíme, ako to bude so zásluhovosťou (či poslušnosťou vedeniu?). Asi nemusím ani hovoriť, že práve tie finančné toky, ktoré majú farári za úlohu zabezpečiť od veriacich, majú potenciál neuveriteľne posilniť postavenie hierarchicky vybudovaného centra, ktoré potom môže železnou rukou (centralizované súdy) a (vyzbieranými) peniazmi neohrozene vládnuť – rozdeľuj a panuj.
Voči tým, ktorí tie peniaze posielajú, a tiež voči tým „baranom“, ktorí nič nenamietali proti tomu, keď naša cirkev strácala svoj demokratický, zdola budovaný systém, na ktorý sme boli vždy hrdí. Systém postavený na zdravých vieroučných základoch, na Augsburskom vyznaní, ktorý tak veľa pre naše Slovensko, ale aj pre celý svet priniesol. Či sa tak deje zo strachu, alebo z vypočítavosti („vychcanosti„) si odpovedzte sami. Tej druhej skupine je asi zbytočné niečo vôbec hovoriť, a tak aspoň tej prvej by som rád pripomenul citát z Prvého listu Jánovho 4, 16 – 18:
„A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom. V tom sa stala dokonalou láska pri nás, aby sme mali dôveru v deň súdu, pretože aký je On, takí sme aj my v tomto svete. V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, pretože (príčinou) strachu sú úzkosti pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.„
Zdroje, efektívnosť a kauzy
Vyššie som sa snažil poukázať na skutočnosť, že mi tu úplne absentuje hľadanie iných zdrojov príjmov pre cirkev a zámer, rovnako ako spôsob, vyzerá skôr ako výber daní v stredoveku. Aj keď v cirkvi neradi používame pripodobňovanie cirkvi k firme, v jasne vymedzenej oblasti riadenia financií a praktickej správy majetku sú tieto procesy a postupy skoro identické. Aj z tohto dôvodu si dovolím použiť ciele uvedené v prezentácii jednej zo zahraničných firiem, ktorá cez lepšie poznanie a riadenie procesov ponúka zabezpečiť nasledujúce ciele:
Z pohľadu návrhu ZED-u, ktorý má zrejme cez všetky cirkevné grémiá dôjsť až na synodu, je potrebné povedať, že tento návrh sa ani slovom nezmieňuje o efektívnosti, úspornosti či transparentnosti fungovania cirkvi. Pritom liať peniaze (alebo vodu) do deravého systému (či vedra) je evidentne nezmysel a plytvanie prostriedkami! Cirkev, ktorá je platená z verejných zdrojov (štátnych či súkromných), by mala byť vzorom v transparentnosti, čo sa týka ako hospodárenia, tak aj konania či zámerov cirkvi všeobecne.
Tých 15 ľudí vo vedení cirkvi totiž nehospodári s vlastnými prostriedkami, ale s prostriedkami, ktoré jej poslali občania, ktorí platia dane štátu, resp. s prostriedkami, ktoré jej poslali priamo veriaci Evanjelickej cirkvi a. v.! Preto sa aj majú zodpovedať všetkým veriacim, majú s nimi komunikovať, odpovedať na ich otázky a „skladať účty“ zo všetkého, čo robia.
Tak by to mali chápať aj členovia Synody, ktorí sa nemajú stavať do pozície boha, ktorý posúdi, kto je hodný a kto nie, ale do pozície služobníkov, ktorí sa zodpovedajú všetkým veriacim. A tento princíp je potrebné o to viac zdôrazňovať práve teraz, keď cirkev zlyháva v transparentnosti, vyšetrení minulých káuz, efektívnosti podnikania, a vôbec v komunikácii a informovanosti. A za týchto podmienok pýta ďalšie peniaze na svoje „šafárenie“!
Otázky, ktoré tu je možné položiť, sa týkajú samostatného postavenia cirkevných zborov ako základných jednotiek cirkvi, efektívnejšej organizácie cirkvi (kde práve členovia súčasného vedenia presadzovali a presadzujú podľa môjho názoru nákladovo aj logicky nezmyselný projekt troch dištriktov), nákladov na fungovanie jednotlivých COJ (cirkevných organizačných jednotiek), a to najmä dištriktov a GBÚ.
Aké procesy, s akou efektivitou a pri akých nákladoch zabezpečujú? Ktoré činnosti je lepšie zabezpečovať z centra, ktoré naopak na seniorátoch, resp. v zboroch? Aké iné projekty cirkev realizuje, aké náklady sú s nimi spojené? A napr. aj aktuálnu tému:, koľko peňazí vyhadzuje súčasné vedenie cirkvi na zbytočné súdne spory s cieľom umlčať a zastrašiť tých, ktorí poukazujú na kauzy, pochybenia, neefektívnosť či netransparentnosť v cirkvi?
Nič z toho by totiž nebolo potrebné, keby sa na kandidačných poradách dodržiaval zákon (pozri stanovisko senátu osobitného súdu) a evanjelickej verejnosti by bolo umožnené si vybrať vlastného kandidáta v slobodných voľbách. Podobne, ak by tu bol rovnaký záujem podporiť efektívne a transparentné podnikanie v spoločnosti Reformata, vyšetriť a napraviť staré „hriechy“ a zaviesť nový, prehľadný spôsob podnikania: pravidelné výkazy, výberové konania, nezávislú kontrolu, externé audity a pod. A to je priamo spojené aj s informovanosťou verejnosti, kde každý aspoň trocha angažovaný evanjelik, ktorý sa aspoň trocha vyzná v ekonomike, musí pripustiť, že z informácií uvedených v oficiálnej cirkevnej tlači sa nedozvie nič podstatné, resp. nič konzistentné o hospodárení cirkvi!
Možno sa teraz pýtate, kde začať, ktoré sú tie správne otázky. Dostatočný počet ich už bol uvedený v tomto dokumente. No aj tak považujem za potrebné začať tými uzneseniami synody, ktoré sa týkajú spoločnosti Reformata:
- Ako od svojho nástupu rieši nové vedenie nevýhodnú zmluvu na budovu Svoradova č. 1, kde nájom, ktorý cirkev dostáva, je hlboko pod priemerom pre túto nehnuteľnosť v tejto lukratívnej oblasti (Staré Mesto)? Aké aktivity cirkev podnikla a s akým výsledkom?
- Z právneho pohľadu je kritickým precedensom existencia dvoch rozdielnych dodatkov k nájomnej zmluve pre nájomcu bez vzťahu k Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, čo bývalí konatelia priznali, ale predpokladám, že v prospech Reformaty sa nič v tomto smere nerieši. Prečo bol znova aj v tomto prípade nájom nižší než trhový priemer, prečo bývalí konatelia podpísali dva rôzne dodatky v jeden deň, pričom ten na dobu určitú bol vo firme, a ten druhý u nájomcu? Ako je možné, že konatelia prenajali byt, ktorý patrí Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, bez jej vedomia na dobu neurčitú?!
- Ďalším príkladom podivného „zhodnotenia“ priestorov v rozpore so zmluvou bolo využívanie priestorov v budove na Panenskej 25. Evanjelická diakonia si prenajala tieto priestory v druhej etape za 1,50 € za m2, pričom sa predpokladalo využívanie na charitatívne účely. Namiesto toho sa tam rozbehol biznis cez spoločnosť AirBnB, kde nájomca mohol ročne získať cca 45- až 70-tisíc eur. Ako dlho to trvalo, koľko a kto zarobil tieto peniaze? Ako vidno, niektorí v cirkvi by aj vedeli podnikať. A teda keby podnikali čestne, transparentne a v prospech cirkvi, toľko peňazí zo zborov by možno ani nebolo potrebných…
- Synoda v Prešove prijala nasledujúce uznesenie: „Synoda Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku odporúča orgánom Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v pôsobnosti valného zhromaždenia zistiť právne možnosti vymáhania sumy za sankcie vyrubené daňovým úradom vo výške 31.164 € od zodpovedných členov orgánov spoločnosti REFORMATA, spol. s r. o., v období kontrolovanom daňovým úradom,„ čo je pozmenená verzia pôvodného odporúčania Komisie: „Sumu za vyrubené sankcie vo výške 31 164 € vymáhať spoločnosťou REFORMATA, s. r. o., od zodpovedných členov orgánov spoločnosti REFORMATA, s. r. o., v tomto období.“ Čo robí vedenie cirkvi v tejto veci? Pretože keď vyhadzuje tisíce eur na právne zastupovanie proti tým, ktorí na neriešenie týchto problémov poukazujú, určite by pri aspoň štipke snahy dokázalo uvedené uznesenie realizovať. Pretože vo firemnej praxi sa to deje viac než často, a teda je to možné.
- A je tu veľa ďalších otázok: zodpovednosť za nevyužívanie deregulačného zákona, inflačnej doložky na Svoradovej (napriek takému nízkemu nájmu), predražené opravy objektov, neprimerané výhody bývalého konateľa, ktorý napriek tomu všetkému je po výmene vedenia cirkvi a následne aj vedenia Reformaty v tejto spoločnosti skoro každý deň? A keď vedenie cirkvi túto skutočnosť evidentne toleruje, čo si máme myslieť o prebiehajúcom súdnom spore medzi Reformatou a týmto bývalým konateľom?!
Odporúčam prečítať si všetky uznesenia Synody 2019 od čísla 20-03 po 20-08 a pýtať, sa ako sú plnené. Prešiel už skoro rok a vedenie cirkvi zatiaľ v tomto smere evanjelickej verejnosti neposkytlo žiadnu konzistentnú informáciu. Pýtajte sa, aké výberové konania prebehli, ako dopadlo prehodnotenie nevýhodných nájomných zmlúv, ako boli riešené nedostatky, straty, resp. ušlý zisk, ktoré boli uvedené v správe Komisie o činnosti Reformaty, a tiež ako transparentne je vedené účtovníctvo, ako v praxi vyzerá tá (ne)závislá kontrola. Ak vám povedia, že podľa CPP nemajú povinnosť informovať verejnosť, tak sa spýtajte, prečo potom od zborov (verejnosti) pýtajú ďalšie peniaze. A keď vám ostane čas, tiež sa spýtajte, koľko Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku spolu s Tranosciom míňa na súdne spory voči svojím vlastným, a odkiaľ to platí.
Záver
Ako je teda možné charakterizovať predložený návrh? Má veľké požiadavky (avšak len na zbory), je s ním spojených veľa vážnych a nezodpovedaných otázok, pričom za týchto podmienok sa dá očakávať veľmi pochybný, ak nie priam zlý výsledok. Úplne absentuje hľadanie iných zdrojov financovania, požiadavka na efektívnosť centrálne zabezpečovaných činností, transparentnosť riadenia a rozdeľovania finančných tokov.
Problém neefektívnosti je znásobený neriešením vážnych káuz spojených so správou cirkevného majetku a tiež s voľbami, ktoré majú priamy vplyv na personálne obsadenie vedenia cirkvi. S tým je úzko spojená snaha o centralizáciu súdnej moci, ktorá sa má na základe uznesenia GP č. 35-2/2020 pripraviť. Nezodpovedané otázky a podozrenia vyvolávajú oprávnene krízu dôvery, ktorá predstavuje zásadnú prekážku pre realizáciu akýchkoľvek ďalších zmien. A to najmä tých, ktoré zásadným spôsobom menia demokratický a slobodný charakter evanjelickej cirkvi. Vyššie spomenuté opatrenia, resp. ich kombinácia, sú totiž do veľkej miery v rozpore
- z pohľadu vierouky s Augsburským vyznaním, na ktorom je naša evanjelická cirkev postavená,
- s legislatívnou a demokratickou štruktúrou, ktorá je základom našej Slovenskej republiky,
- s elementárnymi zásadami ekonomiky, správy majetku a riadenia financií,
- s kresťanskou morálkou či úctou k veriacim, keďže je tu dôvodné podozrenie, že určité skupiny osôb sú dlhodobo uprednostňované pred záujmom cirkvi!
A to všetko za situácie, keď skupina ľudí, ktorá chce vo vieroučnej oblasti ostať verná Augsburskému vyznaniu, a to ako v zvestovaní evanjelia, tak aj v praxi, je označená za hej-luteránov a vysmievaná…
Verím, že evanjelici, ktorým na tejto cirkvi ešte záleží, sa postavia proti týmto snahám poprieť podstatu fungovania Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a budú žiadať návrat ku kresťanským a evanjelickým ideálom a hodnotám: vo vierouke, pri tvorbe a dodržiavaní cirkevnoprávnych predpisov (CPP), pri správe majetku, pri zabezpečovaní financovania cirkvi, v medziľudských vzťahoch a tiež vo všeobecnosti vo všetkých oblastiach života našej milovanej evanjelickej cirkvi.
Jaroslav Mervart
predseda Asociácie slobodných zborov Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
ilustračné foto: pixabay.com
