Podozrenie zo spáchania viacerých ekonomických deliktov žiadalo na Generálnej prokuratúre SR preveriť súčasné vedenie spoločnosti Reformata. Trestným oznámením z októbra 2018 spoločnosť poukázala na škodu, ktorú mali spôsobiť bývalí konatelia vo výške najmenej 50-tisíc eur, pokiaľ ide o správu daní, a následne i spoločnosti Reformata vo výške najmenej 150-tisíc eur.
Trestné oznámenie bolo podané s cieľom, aby Generálna prokuratúra preverovala možné porušenia viacerých paragrafov Trestného zákona. Mala sa ich dopustiť skupina páchateľov, ktorí v Reformate vykonávali v rokoch 2012 – 2014 funkcie konateľov za pomoci účtovníčky, ktorá zabezpečovala aj podávanie daňových priznaní. Podľa vyjadrenia súčasného konateľa Štefana Sabola boli v dokumentácii z predmetných rokov zistené značné rozdiely v účtoch, stave majetku aj jeho hodnote, čo potvrdil i znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave. Jedným z dôsledkov je i dorubenie skrátenej dane za tieto roky a následné pokuty od daňového úradu v celkovej sume vyše 72-tisíc eur.
Prokurátori sa vecou odmietajú ďalej zaoberať
Generálna prokuratúra podanie odstúpila na Krajskú prokuratúru Bratislava, ktorá na začiatku tohto roka zaslala Reformate upovedomenie, že vec odkladá ako nedôvodnú a opakované žiadosti už vybavovať nebude. Podľa prokurátorky skutočnosti, popísané v trestnom oznámení, nie sú na začatie trestného stíhania vo veci trestných činov skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku ani iného trestného činu. Z tohto dôvodu nevykonali ani výsluch znalca, znalecké dokazovanie či vypočutie navrhnutých osôb. To je možné až po začatí trestného stíhania, na ktoré podľa nej nie je dôvod. Skutočnosti, ktoré Reformata predložila v trestnom oznámení, podložené viacerými dokumentmi, vrátane posudku Ekonomickej univerzity, podľa slov prokurátorky umožňujú prijatie záveru o nesprávnom vedení účtovníctva, resp. o takom spôsobe jeho vedenia bývalou účtovníčkou Janou Danišovou, ktorým došlo k porušeniam niektorých ustanovení Zákona o účtovníctve, Zákona o dani z príjmov a Zákona o správe daní. To však, ako sa vyjadrila prokurátorka, neumožňuje vysloviť dostatočne odôvodnený záver o spáchaní trestného činu či už osobou účtovníčky alebo bývalých konateľov. Prokurátorka tiež tvrdí, že za dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu sa nedá pokladať ani záver daňovej kontroly. Podľa nej by totiž daňový úrad –, ak by zistil porušenie zákonnej daňovej povinnosti spôsobom, ktorý by viedol k podozreniu zo spáchania daňového trestného činu, sám u orgánov činných v trestnom konaní inicioval prešetrenie podozrenia.
Ping-pong medzi prokuratúrou a daňovákmi
Hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR Ivana Skokanová pre reláciu Reportéri, ktorú verejnoprávna RTVS odvysielala 10. júna, uviedla, že Finančná správa v tomto smere ďalej nekoná. „Orgánom činným v trestnom konaní postupujeme všetky naše zistenia nad 266 €, čo je teda hranica pre posudzovanie trestnosti v Trestnom zákone v prípade, že daňový subjekt tento dorub nezaplatí,“ povedala I. Skokanová. Finančná správa sa teda nezaujíma o vedenie celého účtovníctva – ani o obsah údajov, ktoré v elektronickej podobe už niekoľko rokov odmieta vydať v tomto prípade bývalá účtovníčka Reformaty. Podľa I. Skokanovej však Finančná správa pri svojej kontrolnej činnosti zohľadňuje všetky údaje, ktoré má k dispozícii, to znamená nielen tie, ktoré jej poskytuje daňový subjekt, ale taktiež vychádza aj z interných databáz, evidencií a rôznych interných pomôcok.“ Ani napriek týmto krokom ale nedospeli k tomu, aby sa vo veci začalo konať na patričných úradoch či u orgánov činných v trestnom konaní. Reportéri hovorkyňu Finančnej správy zároveň požiadali o vyjadrenie k tvrdeniu Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorá de facto presunula zodpovednosť práve na Finančnú správu konštatovaním: „Pokiaľ by daňový úrad v rámci svojich zákonných kontrolných kompetencií zistil vo vzťahu k daňovému subjektu Reformata porušenie zákonnej daňovej povinnosti takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval existenciu podozrenia zo spáchania daňového trestného činu, sám by u orgánov činných v trestnom konaní inicioval vykonávanie úkonov trestného konania za účelom prešetrenia tohto podozrenia.“ Zo spomínaných vyjadrení teda vyplýva záver, že prokuratúra sa vo svojom postupe odvoláva na Finančnú správu s tým, že by konala vtedy, ak by Finančná správa iniciovala trestné konanie. Tá zas tvrdí, že k podobným krokom nemá kompetenciu a orgánom činným v trestnom konaní hlási iba podozrenia zo spáchania trestného činu v sume nad 266 €, ak nedošlo k zaplateniu dorubu dane a pokuty.
