Farári na okraji záujmu

Medzi hlavné témy druhej tohtoročnej Synody ECAV 2023 by sme mohli zaradiť (neočakávanú, zbytočnú a drahú) prípravu nového vydania Biblie, návrh súdnej reformy (ktorý v hlasovaní neprešiel), odsúhlasenie prípravy nového volebného zákona, ako aj diskusiu o odmeňovaní farárov, úpravu rozpočtu na rok 2023 a prípravu rozpočtu na rok 2024. Veľa evanjelikov má veľké očakávania najmä od zmeny volebného zákona, ale dnes vieme akurát to, že volebný zákon sa bude meniť. A či bude lepší – skutočne objektívny, spravodlivý a demokratický, alebo, naopak, ešte horší ako súčasný, to sa ešte uvidí. V každom prípade však ide o veľa!

Samo a Sato v akcii

Zaujímavá však bola aj diskusia o odmeňovaní farárov, konkrétne o návrhu Združenia evanjelických duchovných (ZED), ktorú na synode prezentoval Ján Matis. Návrh ZED-u smeroval k navýšeniu základných platov odstupňovanému podľa odpracovaných rokov, čo je úplne oprávnená a legitímna požiadavka. Tento základný plat je vyplácaný zo štátneho príspevku, ktorý je na základe stanovených pravidiel (platy v štátnej sfére, inflácia) každoročne navyšovaní.

Návrh ZED

Tabuľka platov– návrh ZED

V správe vedenia cirkvi na synodu je uvedená vtipná veta so silne alibistickým nádychom: „S rastúcou minimálnou mzdou sa tabuľka 1 prestala aktualizovať a zamrzla“ na sume aktuálne platnej minimálnej mzdy. V priebehu 1-2 rokov budú všetky platové stupne v tejto tabuľke rovnaké, a teda na úrovni minimálnej mzdy.“ Takže tabuľka sa sama prestala aktualizovať, a preto sama zamrzla. A v tomto zamrznutom stave sa sama rozhodla, že ešte dva roky počká, kým nebudú všetky platové stupne rovnaké – a teda na úrovni minimálnej mzdy.

Zamrznutá tabuľka platov GP a GHV

Zamrznutá tabuľka platov GP a GHV

Pravda je však taká, že tabuľka nezamrzla sama. Zamrznúť ju nechalo úmyselne, na základe vlastného rozhodnutia, súčasné vedenie ECAV. A to isté vedenie ECAV ju má v úmysle ešte dva roky v „zamrznutom“ stave ponechať. A s touto zamrznutou tabuľkou zamrzli aj základné platy farárov platené zo štátneho príspevku! To všetko sa udialo v snahe za každú cenu presadiť (platby do) FFZ a uvoľniť čo najväčšiu časť peňazí zo štátneho príspevku na náklady a aktivity spojené s činnosťou biskupských úradov a generálnej cirkvi (platy, odmeny a pôžitky zamestnancov a funkcionárov, vymyslené investície, projekty a aktivity, súdne spory proti bratom a sestrám vo viere a pod.).

Boj s veternými mlynmi

Ján Matis v snahe presadiť logickú a oprávnenú zmenu základnej tabuľky argumentoval náročnosťou služby, vysokoškolským vzdelaním farárov, ako aj neustálou pohotovosťou 24/7. Poukázal na nedostatočné ohodnotenie práce farára v súčasnosti, kde v porovnaní s definíciou platových tried podľa Zákonníka práce sa nepodarilo dosiahnuť ani pred pár rokmi avizovanú (medzi) úroveň odmeňovania podľa koeficientu 1,4 (za normálnych okolností by mal byť aplikovaný koeficient 1,6). Návrh ZED-u na úpravu a adekvátne odstupňovanie základných platov vyplácaných zo štátneho príspevku je z tohto pohľadu možné chápať ako plne oprávnenú požiadavku – okrem iného preto, aby farár, ktorý odpracoval 25 rokov, nebol na rovnakej úrovni ako farár, ktorý práve nastúpil do služby, teda na úrovni minimálnej mzdy!

Ak by požiadavka ZED-u prezentovaná Jánom Matisom prešla, vyžadovalo by si to úpravu rozpočtu o cca 550 000 eur, ktoré navrhol získať presmerovaním finančných tokov tak, aby zo štátneho príspevku boli financované adekvátne odstupňované platy duchovných a platy zamestnancov biskupských úradov by boli dofinancované z Fondu finančného zabezpečenia (kde na to prostriedky sú). Farári by tak získali vyšší, fixný, nespochybniteľný a podľa rokov praxe odstupňovaný základ, ktorý by mali garantovaný zo štátneho príspevku. A nepochybne na to sú prostriedky zo štátu aj prioritne určené!!! Ešte raz preto opakujeme, že ide o štandardnú a úplne oprávnenú požiadavku!

Impérium vracia úder

Lenže už pri tvorbe Fondu finančného zabezpečenia sme mohli vidieť, že nové vedenie ECAV iba málokedy postupuje transparentne a štandardne. Slabá príprava, nedostatočná komunikácia a neustále zmeny zákonov a modelov dôveru určite nebudujú, skôr naopak. A nedostatok dôvery sa za posledné roky v ECAV už tradične prebíja aroganciou, manipuláciou a zastrašovaním z pozície sily. A ani teraz to nebolo ináč. Medzi hlavných oponentov návrhu ZED-u patrili najmä Renáta Vinczeová, Marián Damankoš a Ivan Eľko.

Renáta Vinczeová v podstate prezentovala model založený na minimálnych platoch (stanovených zákonom), ku ktorému môžu byť vyplácané príplatky, ak bude „dosť peňazí“ – čo je nepochybne dosť relatívny pojem. Napr. pri diskusii o vydaní novej Biblie bolo povedané, že to nebude stáť tisíce ani desaťtisíce eur (rozumej: bude to stáť viac ako stotisíc alebo niekoľko stotisíc eur). A v diskusii odznelo aj to, že predsa by to bolo možné financovať z FFZ, tam je „teraz“ vraj dosť peňazí. Otázne je však to, či tam bude dosť peňazí (napr. pre farárov) – aj „potom“…

Tento prístup Renáty Vinczeovej je z pohľadu ohodnotenia práce farárov extrémne tvrdý a nevýhodný (a tiež subjektívny). Tento postoj však podporil aj Marián Damankoš, ktorý argumentoval starým známym: ak by sme k platom farárov pripočítali vokátor v rámci cirkevného zboru, tak to vôbec nemusí byť také zlé. Lenže predseda Generálneho hospodárskeho výboru (GHV) Marián Damankoš tento „argument“ používa úplne paušálne, bez akejkoľvek kvantifikácie, bez poznania miestnych reálií či regionálnych rozdielov. Skrátka, je to jeho mantra, ktorú zopakuje vždy, keď chcú farári niečo naviac, hoci je to len zreálnenie platov!

Na základe pozorovania z praxe to vyzerá tak, že úlohou GHV je

  • šetriť na farároch (držať ich na minimálnych platoch a príplatkoch z FFZ na základe „poslušnosti“),
  • používať farárov ako nástroj na zabezpečenie platieb z cirkevných zborov do centrály, z ktorých pri dobrej „konštelácii hviezd“ niektorí niečo (k svojmu platu) aj dostanú…

Okrem inkasovania poplatkov z cirkevných zborov a zaevidovania platieb zo štátu sa však GHV zjavne nezaoberá zvýšením výnosov do rozpočtu ECAV (cez Reformatu, resp. iné podnikateľské aktivity, rokovanie so štátom, na možnosť ktorého poukázal aj Ján Matis, a pod.)! A rovnako netlačí ani na šetrenie na prevádzke biskupských úradov, ktorých zamestnanci sú na rozdiel od farárov platení oveľa lepšie, a tiež s väčšou istotou „zo štátneho“!

Dajte si koláčik a kávičku, ale hlavne nič nemeňte!

Vrcholom arogancie však bolo tvrdenie, že je potrebné schváliť model platových tabuliek predložený GHV a Generálnym presbyterstvom (GP) ECAV, pretože ak by sa schválil iný model – napr. ten, ktorý predložil ZED, tak by bola potrebná zmena predloženého rozpočtu (a teda by musela byť ešte jedna synoda)! Nebolo to až tak dávno, keď z politických dôvodov v podstate tí istí ľudia odmietli dobre pripravený rozpočet Dušana Vagaského, aby ho cca o pol roka po svojom nástupe k moci schválili v podstate v tej istej podobe. Vyššie uvedený pseudo-argument tiež až príliš realisticky a arogantne navodzuje dojem, že synoda je tu len na to, aby „odklepla“ to, čo jej páni a dámy z GP predložia! Kto je teda v skutočnosti najvyšším orgánom ECAV – Synoda alebo GP?!

Z ďalšieho priebehu diskusie vyplynulo aj to, že aj spôsob informovania ZED-u o návrhu ECAV bol zrealizovaný na poslednú chvíľu, čo evokuje skôr zámer „posielame vám to na vedomie“, ako „očakávame vašu odozvu a protinávrh“. Ale keď ten protinávrh predsa len prišiel, tak sme mohli vidieť, aký (naoko formálny, ale v skutočnosti) vážny odborný problém to pre súčasné vedenie ECAV predstavuje! Tí, ktorí tak radi dávajú ciele a úlohy iným, sa jednoducho zľakli, že tentoraz dostanú náročnú úlohu oni sami! Teraz určite už lepšie chápete, prečo sme na synode videli takú nekorektnú až arogantnú obranu (útokom)!

Pri dodržiavaní cirkevnoprávnych predpisov a demokratického charakteru ECAV by totiž pokojne mohol byť prijatý aj návrh ZED-u, pretože GP a GHV sú tu na to, aby príkazy a vôľu synody (bez reptania a lenivosti) rozpracovali! A to sa netýka len administratívnych a účtovných prác! Ak by bol prijatý model ZED-u, tak zvýšením a stabilizáciou platov farárov by sa zároveň zvýšili nároky na prácu GP, GHV, ako aj biskupských úradov! Inými slovami, na oprávnenú požiadavku farárov by museli nájsť (cez zvýšenie výnosov alebo šetrenie nákladov) aj zdroje! Tvrdý prístup k farárom by sa tak otočil na stanovenie náročných cieľov pre tých, ktorí sú za efektívne hospodárenie ECAV na Slovensku zodpovední a ktorí majú pravidelne pred cirkevnými zbormi vydávať počet ako efektívne hospodária!

Situačná morálka podľa Eľka

Vrcholom absurdnosti bol výrok generálneho biskupa Ivana Eľka, ktorý návrh ZED-u označil za nemorálny! Iba pripomíname, že sa o to snažil ten istý Ivan Eľko, ktorý

  • klamal synodálov na Synode ECAV v Trenčianskych Tepliciach, keď hovoril o daňovej kontrole,
  • klamal na Okresnom súde v Bratislave, keď tvrdil, že „Reformata žiadnu pokutu vo výške 70 000 eur nezaplatila“,
  • s Jánom Brozmanom bez vedomia a súhlasu cirkevných orgánov svojvoľne podpísal súhlas s čiastočným zatienením cirkevnej budovy na Svoradovej 1 s negatívnym dopadom na cirkev.

Tentoraz označil návrh ZED-u za nemorálny len preto, lebo vraj zvýšenie platu by dostali aj tí farári, ktorých zbory do FFZ neprispievajú.

Lenže ešte raz a znova pripomíname, že ani Ivan Eľko, ani Generálne predsedníctvo, ani Generálne presbyterstvo ECAV nemá žiadne právo manipulovať so štátnymi peniazmi podľa toho, kto do FFZ prispieva a kto nie! V jednej diskusii Marián Damankoš priznal, že FFZ tvorí len cca 1/5 financovania ECAV, väčšina je práve zo štátneho príspevku. A teda farári majú plné právo požadovať fixné a podľa odpracovaných rokov odstupňované navýšenie platov zo štátneho príspevku! Alebo je snáď v cirkvi dôležitejšia nejaká iná činnosť ako tá duchovenská, evanjelizačná a misijná? A na druhej strane, nemali by byť práve biskupské úrady financované z toho, čo sú cirkevné zbory ochotné za kvalitu tejto reprezentačnej, resp. servisnej služby zaplatiť?

Ivan Eľko ako generálny biskup znova zlyhal. Jeho poukaz na morálku sa aj teraz ukázal ako manipulatívny a zavádzajúci. Poprel objektívnu a relevantnú požiadavku ZED-u použitím tzv. situačnej etiky, podľa ktorej je morálne, aby zvýšenie platu zo štátneho príspevku dostal iba ten farár, ktorého zbor chce, resp. vládze prispievať do FFZ! Inými slovami: ak nepodporíte fond, ktorý si Ivan Eľko presadil, tak nedostanete nič ani z tohto fondu, ani zo štátneho príspevku, ani zo žiadneho iného zdroja!!! Milý brat farár, ak váš zbor neplatí, je to váš problém a následky budete niesť vy osobne!!!

Milí evanjelici, ak sa vám takéto spôsoby zdajú nedôstojné kresťanskej cirkvi a hodnôt, ktoré reprezentuje, tak sa nemýlite. Pravda má totiž veľmi blízko k transparentnosti a spravodlivosť v odmeňovaní je podľa odborov vo firmách ešte dôležitejšia ako výška platu. O vzťahu k svojmu blížnemu, k bratom a sestrám v Kristu ani nehovoriac!

Záver

Keďže na synode pri väčšine tém vystupuje stále dookola tých istých päť rečníkov, asi vás neprekvapí, že návrh platových tabuliek na odmeňovanie duchovných podľa odporúčania výboru ZED neprešiel. A prešiel ten „jediný správny“ návrh, ktorý už bol zapracovaný do pripraveného rozpočtu na rok 2024 – v podobnom štýle, ako sme to mohli vidieť pred 35+ rokmi. Inými slovami, na alternatívy, na konštruktívnu diskusiu a na demokraciu riadenú „zdola“ zabudnite.

Znova sme sa tak stali svedkami posilňovania hierarchického riadenia, uzurpovania moci a zdrojov. V tej istej línii ide manipulácia volieb a vyraďovanie vedeniu ECAV nevyhovujúcich kandidátov. Do tejto kategórie patrí aj snaha o súdnu reformu – ako legislatívnu formu uzurpovania moci, ktorá im tentoraz neprešla. Patrí tu aj arogantné a neprofesionálne odsúhlasovanie odvodov do FFZ z cirkevných zborov, ktoré – ak by sa rešpektovala právna subjektivita cirkevných zborov – by muselo byť s každým cirkevným zborom vopred prerokované, odsúhlasené a zmluvne potvrdené.

Na tejto synode sme boli svedkami toho, ako sa rovnaká arogancia (akú sme videli už skôr vo vzťahu k cirkevným zborom), teraz použila proti farárom a ich oprávnenej požiadavke, ktorá bola predložená výborom ZED-u. Nevideli a nepočuli sme žiadne relevantné informácie, ktoré by požiadavku ZED-u odborne spochybnili alebo vyvrátili. Namiesto toho sme počuli len obštrukcie, arogantné poznámky a manipuláciu prostredníctvom tzv. situačnej morálky.

Znova sa tak potvrdila skutočnosť, že súčasné vedenie ECAV nevie, ale ani nemá záujem diskutovať, a ani pochopiť (keď už nie s láskou Kristovou, tak aspoň empaticky) požiadavky evanjelikov, ktorým na cirkvi záleží. A to ani v prípade, ak tieto požiadavky sú oprávnené, resp. keď sú vo všeobecnom záujme Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku – čo platí tak pre ZED v tomto prípade, ako aj pre Asociáciu slobodných zborov ECAV na Slovensku či pre ďalšie evanjelické subjekty (vytlačené na okraj cirkvi) vo všeobecnosti!

Jaroslav Mervart

Ilustračné foto: pixabay.com