Nedávna videokázeň brata farára Jána Meňkyho na Kajúcu nedeľu by mohla byť uvedená aj s podtitulom Falošná zbožnosť, ktorú autor spomína v texte a ktorú veľmi dobre vystihuje aj úvodný citát z Biblie:
„Lež bezbožnému vraví Boh: Akým právom odriekaš moje ustanovenia a berieš do úst moju zmluvu, keď nenávidíš napomenutie a moje slová hádžeš za seba? Keď vidíš zlodeja, držíš s ním a s cudzoložníkmi máš svoj podiel. Ústa si vydávaš na zlé; tvoj jazyk snuje zákernosť. Sadáš a ohováraš svojho brata, na syna vlastnej matky váľaš hanu. Ty toto robíš, a ja mlčať mám, myslíš si, že som ako ty? Obviňujem ťa, staviam ti to pred oči! Uvážte to vy, ktorí ste zabudli na Boha, ináč trhať budem a nik vás nezachráni. Kto vďaku obetuje, ten ma ctí; tomu, kto správnou cestou kráča, ukážem Božiu pomoc.“ (Ž 50, 16 – 23)
Tento text z 50. žalmu hovorí o tom, že Bohu je viac ako odporné správanie, ktoré sa navonok (formálne) hlási k viere, ale v skutočnosti, v reálnom živote, ju popiera. A to nielen tým, že človek nekoná tak, ako by mal, ale koná dokonca presne opačne, keď plánuje zákernosti či drží so zlodejmi a s cudzoložníkmi. Tento text je jasným varovaním pred takýmto konaním, je varovaním všetkým ľuďom, ktorí sa v takomto pokryteckom a bezbožnom stave nachádzajú!
Od falošnej zbožnosti je len krok k falošnej „istote“ spasenia. Tá môže byť spojená s pokrytectvom, ako je uvedené vyššie, ale aj s formálnym, zákonníckym plnením príkazov bez toho, aby človek celým srdcom, celou silou a celým životom túžil po novom živote s Bohom. Ako príklad tu môže poslúžiť text z Evanjelia podľa Lukáša:
„A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali, povedal toto podobenstvo: Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikán. Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (L 18, 9 – 14)
Falošnú istotu spasenia aj dnes propagujú najmä tí učitelia, ktorí sa chcú viac páčiť ľuďom ako Bohu. Dnes je v tejto pozícii veľa tzv. marketingovoorientovaných zborov, ktoré marketingom nepropagujú len aktivity svojich cirkevných zborov, ale účelovo manipulujú aj s evanjelium tak, aby vraj bolo „príťažlivejšie“ pre moderného človeka. Viacero kazateľov však poukazuje na zvrátenosť a pomýlenosť takéhoto prístupu:
„Zdá sa, že idea aplikovaná (napr. vo Willow Creek) vôbec nemusí byť taká efektívna, ako sa na prvý pohľad zdá. Vytvorením nenáročnej viery vedúci zboru možno iba zapredali svoje duše svetskej, konzumne zameranej civilizácii, ktorú sa snažia osloviť. S použitím svetských metód marketingu, manažmentu a psychológie zvestujú návštevníkom nekonfrontačné, zhumanizované evanjelium. Hoci môžu vytvoriť zážitky obrátenia, ich metódam chýba jasné oddelenie sa od iných náboženských a svetských smerov. Členom zboru chýba väčšia zodpovednosť na vyprovokovanie skutočnej zmeny života. [1] Vo svojom nadšení pre obrátenie neveriacich sú tieto zbory vystavené nebezpečenstvu, že slovo Božie upravia do takej podoby, že táto síce bude viac zaujímavá, ale menej efektívna pre záchranu hriešneho človeka.“ [2]
Podobne kriticky sa na takéto spájanie ̶ synkretizmus slova Božieho s marketingom a so psychológiou ̶ pozerá aj David Wells, profesor na teologickom inštitúte Gordon-Conwell:
„Veľa z nich (marketingových zborov)… je presýtených trikmi, výmyslami, zlepšovákmi a rôznymi marketingovými metódami (na upútanie pozornosti), čím sa sami nehanebne prispôsobujú nášmu prázdnemu a slepému postmodernému svetu…
Je tu príliš málo toho, čo svedčí o svätosti Boha. Bez predstavy akejkoľvek podoby tejto svätosti sa evanjelium zľahčuje, život stráca svoju hĺbku, Boh je transformovaný na produkt, ktorý je možné predať, viera na zábavnú činnosť, ktorú je vhodné absolvovať, a zbor na klub rovnako zmýšľajúcich.“ [3]
Takýto prístup, ktorý prezentuje nekonfrontačné a vyprázdnené evanjelium, je dnes v cirkvi veľmi rozšírený. Vykresľuje falošný, nepravdivý obraz Boha a vo svojej podstate upokojuje človeka v jeho hriešnom stave. Veľmi dobre to pomenoval autor článku v časopise American Demographics, keď na túto tému uviedol, že „je to praktické a osobné, viac o redukcii stresu ako o spasení, viac terapeutické ako teologické. Je to o tom cítiť sa dobre, nie byť dobrý. Je to rovnako o tele, ako o aj duši. Niektorí marketingoví vodcovia to nazývajú priemysel na zážitky”. Po týchto slovách je asi každému jasné, že týmto ľuďom sa nič nehovorí o podstate Boha, o ich hriešnom stave, o potrebe pokánia a nápravy, o zmene života. Dostalo sa im totiž falošného uistenia, že „sú na tom dobre“ a že „Boh ich má rád“!
Pred takýmto učením a jeho katastrofálnymi následkami nás však Biblia jasne varuje! Text, ktorý apoštol Pavol píše Timoteovi, aj napriek tomu, že bol písaný pred 2000 rokmi, poukazuje na zhubnú aplikáciu marketingového prístupu ku kresťanstvu (kde bohom, ktorý si určuje mieru vecí, je človek, nie Pán Ježiš Kristus):
„Pred Bohom a pred Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých a mŕtvych, zaväzujem ťa na Jeho zjavenie a kráľovstvo: zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod, presviedčaj, karhaj, napomínaj so všetkou trpezlivosťou a poučovaním. Lebo príde čas, keď (ľudia) neznesú zdravé učenie, ale pretože chcú počúvať len to, čo sa im páči, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov, odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ (2Tim 4, 1 ̶ 4)
Následky falošnej istoty
Následkom falošnej istoty ̶ môžeme povedať aj krivého zrkadla či zlej miery ̶ je zvyčajne uspokojenie sa so sebou samým, so stavom, v ktorom sa nachádzame. Vtedy strácame dôvod či motiváciu niečo meniť, pracovať na sebe či vôbec ďalej skúmať, v akom stave sa nachádzame. Ale tento prístup môže mať fatálne následky, a to ako z pohľadu večného, tak aj časného! Z pohľadu spasenia môžeme stratiť to najcennejšie, a to večný život ̶ len preto, že sme podľahli falošnému hodnoteniu stavu vecí okolo nás, resp. stavu, v ktorom sa nachádzame. Aj preto je dôležité každodenne čerpať silu a poučenie priamo z prameňa čistej vody, ktorým je slovo Božie! Preto je dôležitá úprimná modlitba ako rozhovor s Bohom, preto je dôležité vedenie Duchom Svätým. Nie ľuďmi, nie pomýlenými učiteľmi, nie falošnými náukami, hoci sa zdajú akokoľvek príťažlivé a nenáročné…
Falošná istota vo svete
Aj vo svete sa každodenne stretávame s falošnou istotou či ubezpečením, ktorá nám v časnom živote môže ublížiť rovnako ako v tom večnom. Zvyčajne je to následok absencie odbornosti či neschopnosti poučiť sa na príkladoch od iných, alebo jednoducho je za tým účelový, manipulatívny zámer.
Ako príklad je možné uviesť testovanie na Covid19, ktorým sme v uplynulom roku prešli. Ak sú testy aplikované správne – vo vhodnej situácii, a v súlade s ich vlastnosťami môžu byť nepochybne prínosom. Avšak v opačnom prípade – pri nesprávnom použití a následnej zlej interpretácii výsledkov môžu spôsobiť dojem falošnej istoty, ktorá má k tej skutočnej veľmi ďaleko. Napríklad začiatkom roka (počas pandémie) sa tí, ktorí mali negatívny test, často stretávali na rodinných návštevách s tým, že vy aj my sme dnes boli testovaní, čo znamená, že sme čistí, a teda sa môžeme „bez obáv“ stretnúť. Lenže ak zoberieme do úvahy nepresnosť testov (v desiatkach percent), štatistickú chybu pri odbere vzorky, resp. stav pred prepuknutím príznakov ochorenia, tak vieme, že aj táto istota mohla byť ̶ a v mnohých prípadoch aj bola ̶ falošná. A viacerí sa tak aj nakazili, hoci „papierovo“ boli v poriadku. Nehovoriac o tom, že svoju pečať tomu dala v danom čase aj vláda tým, že tým, čo mali negatívny test, povolila počas „lockdownu“ cestovanie medzi okresmi. A tak si asi viete prestaviť, ako to vyzeralo v čase vrcholiacej pandémie v niektorých rekreačných centrách!!!
Druhým dôvodom, prečo je potrebné byť v súvislosti s prijímanými opatreniami obozretný, je znova postoj vlády k opatreniam proti šíreniu Covidu-19, tentoraz v súvislosti s očkovaním. Ako všetci dobre vieme, človeka chránia protilátky a očkovanie vznik protilátok iba predpokladá. Ak zoberieme do úvahy, že prekonanie choroby alebo očkovanie môže, ale nemusí u človeka vytvoriť dostatočnú úroveň protilátok, tak znova takéto paušálne uistenie o očkovaní (a o takto získanej „univerzálnej“ bezpečnosti) môže byť falošné. Efektívnym prostriedkom by bolo práve meranie protilátok a nadviazanie prijímaných opatrení na ich existenciu, lenže tento spôsob vládou zatiaľ podporovaný nie je. To znamená, že rozhodnutie o tom, ako bezpečne budeme v reálnom živote postupovať, je na každom z nás.
Tu je potrebné zobrať do úvahy, že prenášačom choroby môžu byť aj nezaočkovaní, aj zaočkovaní. Tí druhí by mali byť, spolu s tými, čo prekonali chorobu, akurát lepšie chránení. Avšak, zdá sa, že zvýhodňovanie zaočkovaných na úkor úľav z hygienických a bezpečnostných opatrení môže byť znova veľmi zlou cestou, pretože je postavená na falošnej istote. Nástroj (očkovanie či testovanie) sám osebe nemusí byť zlý, ale je potrebné ho správne používať a poznať jeho výhody, ale aj nedostatky a obmedzenia. Pretože v opačnom prípade nesystémové a neodborné nariadenia môže mať fatálne dôsledky!
Ako si zachrániť život
Z pohľadu večného života môže mať teda slepá viera či falošná istota vážne následky. Musíme sa teda vystríhať falošných učiteľov, ktorí nám vo svojej pomýlenosti či túžbe po sláve hovoria to, čo chceme počuť, nie pravdu. To, čo v skutočnosti potrebujeme, je slovo Božie ako prameň živej vody, resp. cesta, pravda a život, ktorou je náš Pán Ježiš Kristus.
Z pohľadu záchrany večného, ale aj časného života si potrebujeme osvojiť kritické či logické myslenie, vedieť hľadať, skúmať a porovnávať fakty. K tomu nás vedie aj slovo Božie, ktoré nám dáva ten správny hodnotový základ a všetko potrebné k tomu, aby sme boli opatrní a nedali sa zviesť bludármi či falošnými učiteľmi. Z pohľadu udalostí, ktoré vidíme okolo nás v súvislosti s pandémiou, je potrebné sledovať a vyhodnocovať nové poznatky, štúdie a skúsenosti z iných štátov. To všetko je dôležité aj preto, lebo od toho nezávisí len náš život, ale aj život našich blízkych!
Jaroslav Mervart
[1] Kaczorowski, Laura M. Willow Creek: Conversion Without Commitment.
[2] Mittelberg, Mark. PRO and CON: The seeker-church movement.
[3] Strata našej cnosti. David Wells, str. 180.
Spätné odkazy