Evanjelici sú úmyselne vedení k bezmocnosti
Cirkev upadá, je potrebné hľadať nové metódy atď. Nové formy, ale vraj obsah má ostať… Aj tieto a podobné slová zazneli v sobotu na tohtoročnej Synode ECAV, ktorá sa konala v Žiline 20. júna 2026.
To, že sa to už 30 rokov v cirkvi nedarí, svedčí len o tom, že ak je túžba po novej forme prehnane silná, potom aj ten obsah kríva. A to v tom zmysle, že sa o viere hovorí veľa, ale prakticky to znamená, že v bežnom živote sa preferuje neférové konanie, a to aj v prostredí cirkvi.
Všetko sa točí len okolo Fondu finančného zabezpečenia. Služba duchovných je podmienená výpalníckym slovníkom, ktorým sa vedenie vyhráža duchovným aj cirkevným zborom. Potom sa čudujú a kladú aj na synode otázky, prečo ľudia nie sú aktívni, prečo nie sú ochotní platiť podľa násilne vytvoreného zákona, ktorý ich oberá o ich financie. Keď biskup chodí po cirkevných zboroch tak len preto, aby sa cirkevným zborom vyhrážal, že im zoberie farára, že farárovi odnímu kanonickú misiu, zoberú mu kňazstvo a podobné výstrelky. Niet pochýb, že toto spôsobuje väčšiu a väčšiu nevôľu u evanjelikov, ktorých chcú zlomiť novými sankciami, trestami, vyhrážkami. Ak na synode nechcú vidieť príčinu úpadku cirkvi aj v takomto sústavnom podrývaní evanjelickej identity a dehonestovaní toho, čo je evanjelické, potom zabudli na Krista, ktorý je Hlavou cirkvi podľa Písma svätého.
Rúcanie základov spravovania evanjelických cirkevných zborov, okrádanie ich o dôstojnosť, možnosť voľby, svojvoľné rušenie vokátorov, volieb farárov a pod. ženie cirkev do rebélie, ktorú môžu neevanjelickými, nebiblickými zákonmi navonok potlačiť, ale zároveň tým ukazujú svoje veľké odvrátenie sa od evanjelického myslenia a od slobody, ktorú evanjelické cirkevné zbory mali.
Evanjelici sú úmyselne vedení k bezmocnosti. A tento stav nevyliečia falošné reči, že Krista je potrebné poslúchať. Lebo to nie je problém, že niekto z cirkevníkov Krista nechce poslúchať, ale problém je v tom, že nedostatok autority sa tu nahrádza despotizmom prostredníctvom zákonov.
Synoda teda k žiadnym zlepšujúcim zmenám nedospela. Stále tu vnímať snahu viac a viac deštruovať cirkevné zbory a viac a viac ponižovať duchovný stav, ktorý sa má podriadiť vrchnosti len preto, lebo je vrchnosť. Slová „Viac je potrebné poslúchať Boha ako ľudí“ berú ako urážku, nie ako výzvu napraviť svoje konanie. Ak je niekomu prednejšia svetská sláva, potom stav cirkvi nie je možné s takýmto vedením obnoviť. Namiesto viery sa tu presadzuje výkon. Namiesto lásky a zotrvanie na dobrých základoch sa tu ponúka ako základ piesok ľudských túžob, na ktorých viera v Krista nemôže obstáť.
Ak našou túžbou v ASloZ bolo vydať Symbolické knihy, nakoľko si už roky niekto nevšimol, že chýbajú na trhu, tak na synode zaznela správa, že sa predsa len Symbolické knihy budú vydávať. Nevieme však, kedy to bude, a nevie sa ani to, kto ich bude vydávať. Takže správa zaznela, ale realizácia je možno v nedohľadne. Tu sa ukáže, ako vedeniu záleží na evanjelickej identite. Lebo evanjelická identita nikdy nebola bez Krista. Symbolické knihy teda „budú vydané“, len dúfajme, že nie s predslovmi, ako cirkev aj dnes prechádza bojmi ako Luther. Lebo tento stav cirkvi je spôsobený tými, ktorí všetko evanjelické potláčajú, či už v cirkevných zboroch, alebo na živote duchovných, ktorí na odklon od evanjelictva poukazujú. Lebo kto bojuje za dnešnú cirkev ako jeden z mála, je aj ASloZ a čas ukáže, že v tomto sme sa vôbec nemýlili. Bolo by dobré, aby Symbolické knihy vyšli nespotvorené a aby aj mladí duchovní mohli čerpať z bohatstva slobodného ducha Kristovho. Lebo kto je slobodný v Kristovi nemusí sa báť o svoje funkcie ani o svoju autoritu. No kto Krista posiela do kúta, tomu je cestou len utláčanie iných.
Aj na tejto synode boli jednotlivci, ktorí znova neprekročili svoj tieň. Riešením na všetko v cirkvi je pre nich len odoberanie práv iným a trestanie. No, aj Židia sa nazdávali, že keď Krista potrestajú, nastane im zlatý vek a ľudia ich budú zo strachu velebiť viac ako Hospodina. Nestalo sa.
Synodáli zabudli, že Duch Kristov nie je v okovách. Mali by sa prebudiť z tohto démonského sna a namiesto radosti z toho, ako vedia vymyslieť tresty pre evanjelikov, by mali činiť pokánie.
Lebo každý evanjelik patrí Kristovi, nie farárovi, nie seniorovi ani biskupovi. A to, čo Pán Boh dal evanjelikom, nepatrí automaticky seniorátu, dištriktu ani biskupskému úradu v Bratislave.
Dobrý pastier vedie k slobode v Kristovi. Zlý pastier vedie ľud k bezmocnosti. Cestou nie je starých evanjelikov chlácholiť rečami o ich viere – len preto, aby dávali peniaze a vytvárali dobré štatistiky. A aby napĺňali Fond finančného zabezpečenia.
A cestou nie je ani to, aby sa mladým otvárali dvere k všehochuti z ekumenizmu, kde si vraj môžu vybrať. Nenahovárajme si niečo, čo nie je: mládež je tu 30 rokov vedená proti evanjelickej cirkvi, požíva len jej pohostinnosť, preto nie sú v cirkvi takí aktívni. A radšej budú podporovať všetko iné, lebo k cirkvi okrem kritiky nemajú vzťah. Česť duchovným, ktorí mladých vedú v intenciách evanjelickej viery, že ona nie je bez Krista, ako sa nazdávajú sektári.
Kto pohŕda evanjelickou vierou, ten asi nepochopil jej bohatstvo ani to, prečo a o čo evanjelici zápasili v minulosti. Nevidí duchovné následky rozhodnutí ani nechápe, že tu nie je preto, aby trestal pravdu. Cirkev, aj keby bola najchudobnejšia na svete, ale nezaprie Krista, je pravou cirkvou.
No tu si niekto chce niečo dokazovať. Bolo by žiaduce, aby túžba po klaňaní sa človeku našla svoje miesto v modlitebnom okienku, kde by v pokání odumrela a Kristus sa navrátil do života človeka v cirkvi.
Kto vedie cirkev k bezmocnosti, vedie ju k slabosti a slabosť neprináša slobodu ducha. To platí aj vo vzťahu ku každému jednotlivcovi. Symbolické knihy pojednávajú aj o tomto: aký má kto vzťah k iným, Ako sa na veriacich díva vrchnosť, ktorá opustila praktickú vieru a vylúčila Krista zo spravovania cirkvi.
Dočítate sa tam, ako niekto úmyselne vytváral zákony, aby sa nemusel držať toho, čo bolo, a nastolil nové pravidlá, ktoré opomínali Kristovo vládnutie v cirkvi. Preto si, evanjelici, poprajme, aby deklarovanie, že Symbolické knihy sa vraj budú vydávať, netrvalo niekoľko rokov. Niet pochýb, že sa nájde dosť evanjelikov, ktorí to vedia rýchlo spracovať a dať do tlače. Ak by to niekomu robilo problém, naša ponuka z ASloZ platí: ak dostaneme právo na vydanie, Symbolické knihy vydáme nezmenené, bez dodatkov, bez ničoho, čo by niekto zneužil. Verím, že by z tohto mali radosť aj tí, ktorí sa o slovenské vydanie pred nami pričinili.
O dehonestujúcich slovách a momentoch zo synody možno poinformuje niekto iný. Ani vieroučný výbor teda nevidel odklon od evanjelictva, aspoň o tom nepodal správu. Bohoslužobný výbor sa tiež tvári, akoby sa v cirkvi nič nedialo. Formy sobáša mimo chrámu či rozvody duchovných len dokresľujú zložitosť doby, na ktoré evanjelická cirkev nevie adekvátne odpovedať. Prispôsobovať sa a neponúkať zmenu, to nezmení svet a nikoho nespasí. Do cirkvi sa vniesol strach a nedôvera a získať ju späť nebude ľahké, ak vôbec nemožné, pod vedením, ktoré o sebe zmýšľa len to najlepšie a o iných len to zle.
Kto chce brata nachytať a dostať na kolená, toho nachytá a dostane na kolená Pán Boh. Písmo hovorí: Nech tak nie je medzi vami…
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: Paweł Grzegorz from Pixabay