Etický kódex
Určite poznáte známy a pravdivý výrok, že hodnoty, morálka a systém práva a spravodlivosti v západných krajinách je odvodený z kresťanského náboženstva. Vieroučné princípy a zásady boli pretavené do praktického života a bol vytvorený systém hodnôt a pravidiel, ktorý umožnil rýchly rozvoj spoločnosti a hospodársky rast. Aj keď v západnej spoločnosti sa niektoré veci už menia (a nie vždy k lepšiemu), tieto pevné základy stále spoločnosti prinášajú svoj úžitok.
Na tomto príklade vidíme, aký dôležitý a užitočný je vzťah vierouky a praxe. Tí duchovní, ktorí šíria vieroučné zásady bez toho, aby poukazovali na ich praktický význam, resp. duchovní, ktorí „vodu kážu a víno pijú“, sú často označovaní v lepšom prípade za teoretikov, v horšom za pokrytcov. Takéto označenie sa nepoužíva len pre duchovných, ale často pre všetkých, ktorí sa hlásia ku kresťanskej vierouke.
Táto diskusia má aj svoj vieroučný rozmer, veď vzťahu viery a každodennej praxe sa venuje aj Biblia. V Novej zmluve sa v tomto smere spomína najčastejšie List Jakuba, kde sa okrem iného uvádza:
„Čo je platné, bratia moji, keď niekto povie, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho (takáto) viera môže spasiť? Ak brat alebo sestra nemá odev a nedostáva sa im denný pokrm, a niekto z vás im povie: Choďte v pokoji, zohrejte a najedzte sa!, ale nedáte im, čo potrebujú pre telo, čo je to platné? Tak aj viera, ak nemá skutkov, je sama osebe mŕtva. Ale povie niekto: Ty máš vieru a ja mám skutky! Ukáž mi svoju vieru bez skutkov! Ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru.“ (Jk 2, 14 – 18)
ECAV v kríze
Správne aplikované hodnoty evanjelickej vierouky sú pre nás nepochybne návodom aj pre náš praktický a každodenný život. To, či sme túto vierouku pochopili správne, vidno na tom,
- ako sa správame v rôznych životných situáciách,
- ako sa správame k iným,
- aké priority vyznávame vo svojom živote, a podobne.
V posledných rokoch – a to najmä od roku 2018 – sa však nové vedenie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku od týchto kresťanských zásad veľmi nebezpečne vzďaľuje. Ťažko povedať, či to je opojením mocou, snahou za každú cenu si uzurpovať prístup k cirkevným financiám a cirkevnému majetku, alebo jednoducho neschopnosťou plniť Božie požiadavky vo svojom vlastnom živote, teda ísť ostatným príkladom. V praxi sa to prejavuje
- neschopnosťou a nezáujmom komunikovať s vlastnými veriacimi,
- zahrávaním sa s pojmom teroristi (!) vo vzťahu k domácim viery, ich ohováranie cez pastierske listy, resp. iné oficiálne vyjadrenia,
- neschopnosťou zabezpečiť efektívnu a transparentnú správu financií a majetku, neschopnosťou vyšetriť škandály, ktoré v takomto prostredí vznikajú,
- klamaním synodálov priamo na synode, klamaním na súde,
- nedodržiavaním cirkevnoprávnych predpisov, kde by mali ísť prví príkladom,
- snahou o direktívne a subjektívne riadenia cirkevných záležitostí, ktoré je evanjelickej cirkvi cudzie,
- ovplyvňovaním volieb do cirkevných orgánov,
- neschopnosťou ísť pri reštrukturalizácii a zefektívnení cirkvi príkladom,
- vyhadzovaním ľudí, ktorí majú iný názor, z cirkevných výborov, subjektívne postihovanie nepohodlných osôb bez možnosti sa obhájiť či vôbec sa vyjadriť.
Asi budete súhlasiť, že takéto konanie do kresťanskej cirkvi nepatrí. Je veľmi smutné, že takéto konanie vidíme práve v našej cirkvi, ktorá by tejto spoločnosti mala ísť príkladom. Už aj na najvyššom orgáne ECAV – na Synode ECAV – sa otvorene hovorí o kríze dôvery. Uvedené pochybenia sú také vážne, že môžeme konštatovať, že celá cirkev sa nachádza v závažnej kríze, ktorá, ak sa nebude riešiť, povedie k úpadku celej cirkvi.
Ako z toho von?
Riešením je určite návrat k pôvodnej vierouke, k pôvodným hodnotám, ktoré je potrebné dôsledne pretaviť do praxe. Kým sa do vedenia ECAV dostanú ľudia, ktorí budú mať záujem a schopnosti ECAV znova zreformovať – v zmysle jej pôvodného poslania, môžeme si pomôcť jedným známym výrokom z výrobnej praxe. Ten hovorí o tom, že kým nedosahujeme úroveň trhu, musíme sa učiť a kopírovať od tých lepších. A keď ich dostihneme, tak treba vytvoriť podmienky na to, aby sme ich prostredníctvom inovácií predbehli a určovali smer.
Mnohé (vyššie uvedené) praktiky, ktoré dnes vidíme v ECAV, nie sú ani len podobné svetu okolo nás – sú horšie ako tento svet. Aj preto je potrebné si pripomenúť, ako tieto hodnotové otázky riešia firmy. Nedávno som sa dostal k jednému návrhu etického kódexu, ktorý vo firmách slúži ako podklad pre vytvorenie tej správnej podnikovej kultúry. Niektoré z týchto zásad by v podmienkach súčasnej ECAV nepochybne boli prínosom. Posúďte sami:
Etické správanie:
„Očakávame, že všetci zamestnanci, rovnako ako aj vedúci pracovníci budú pri plnení každodenných povinností vo firme aj mimo nej dodržiavať najvyššie štandardy etického správania. Poctivosť, transparentnosť a zodpovednosť sú piliermi, na ktorých je postavená naša firemná kultúra.“
Vzťah k obchodným partnerom:
„Neakceptujeme a nevytvárame priestor pre úplatky, korupciu alebo akúkoľvek formu neetického správania. Vzťahy s obchodnými partnermi budú založené na vopred dohodnutých zmluvných podmienkach a pravidlách, musia byť diskrétne, bez zvýhodňovania, predsudkov alebo diskriminácie. V komunikácii s obchodnými partnermi sú neprípustné nejasné, zavádzajúce informácie, ktoré môžu znamenať stratu ich dôvery, ako aj poškodenie mena spoločnosti.“
Komunikácia, úcta a spolupatričnosť:
„Rešpektujeme princípy a hodnoty ľudskosti, slobody, demokracie a svojím konaním sa hlásime k dodržiavaniu mravných princípov a etických zásad. Slobodu prejavu, právo na informácie a výmenu myšlienok považujeme za podstatné, dôstojne komunikujeme a vytvárame atmosféru vzájomnej úcty, dôvery a spolupatričnosti.“
Vzťah k zamestnancom:
„Dbáme o to, aby pracovnoprávne vzťahy boli zákonné, objektívne, transparentné a etické. Odmietame prejavy nátlaku založené na funkčnom alebo pracovnom postavení. K zamestnancom pristupujeme s rešpektom a toleranciou, s úctou k človeku a slobode myslenia, konáme otvorene, čestne a spravodlivo, podporujeme osobný a profesijný rast zamestnanca s cieľom vychovať ucelenú osobnosť z odborného aj z etického hľadiska.“
Výzva na záver
Milí sympatizanti Asociácie slobodných zborov, milí čitatelia!
Asi sa zhodneme na tom, že ak by sa vyššie spomenutý návrh pravidiel, inšpirovaný etickým kódexom z podnikovej praxe, aplikoval v ECAV, väčšine problémov by sme sa dokázali úspešne vyhnúť. Stačí vôľa presadiť do praxe to, čo je dobré, užitočné a prospešné, stačí uprednostniť záujem ECAV pred všetkým ostatným!
Všetci vieme, že väčšina podnikových etických kódexov je v skutočnosti inšpirovaná kresťanskými a demokratickými hodnotami. Keď dokonca v samotnej kresťanskej cirkvi dochádza k takému závažnému rozporu medzi vieroukou a praxou, možno je čas inšpirovať sa niekoľkými praktickými princípmi, hoci aj z takých firiem, ktorých úlohou je presadiť sa na trhu a dosahovať zisk. Pretože rozumní manažéri veľmi dobre vedia, že bez hodnôt, otvorenosti, korektnosti a pracovitosti žiadnu dlhodobo fungujúcu a prosperujúcu firmu nevybudujú!
Nedávno som na sociálnej sieti videl reklamu na firmu (kvôli skrytej reklame ju nebudem menovať), ktorej obsah bol vyjadrený v štýle, že nie sme len firma, sme ľudia so spoločnými hodnotami. A to je vyjadrenie, ktoré má ku kresťanskej cirkvi veľmi blízko.
Ako dlho budeme čakať, kým podobné prepojenie medzi vieroukou a praxou uvidíme aj v ECAV? Kedy sa cirkev aspoň priblíži vyššie uvedeným výrokom z Listu Jakuba? Kedy veľká časť – najmä tých vyššie postavených – duchovných pochopí, že evanjelická vierouka nie je len teória, ale že v praktickom živote sa dá (a je potrebné a správne) žiť práve takto?!
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Ilustračné foto: Unsplash.com
