Pamiatka reformácie
„Ale teraz sa bez zákona zjavila spravodlivosť Božia, ktorú dosvedčujú zákon i proroci, a to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim; lebo nie rozdielu: Všetci zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi. “ (R 3, 23 – 24).
31. októbra slávime pamiatku reformácie – duchovnej obrody Kristovej cirkvi. Kolískou reformácie bol nemecký Wittenberg, odkiaľ sa reformačné myšlienky rozšírili silou požiaru do celej Európy. Ich dedičmi sme dnes my. Negatívnym dôsledkom reformácie bolo, že došlo k rozdeleniu západnej cirkvi.
Čo vlastne Luthera viedlo k tomu, že tak razantne vystúpil? Podobne ako pred ním Jánovi Husovi, českému reformátorovi, aj Lutherovi vadila mu odpustková prax. To, že ľudia sa snažili zaslúžiť si Božiu milosť, Božie odpustenie. Odpustková prax bola zdôvodnená ušľachtilou myšlienkou – starostlivosťou o duše zosnulých po smrti. Bola spojená s predstavou, že duša človeka sa po jeho smrti oddelí a ide do akejsi čakárne až do dňa z všeobecného vzkriesenia a posledného súdu. Podľa tejto predstavy bolo čakanie v očistci bolestivou procedúrou ohňom, ktorou sa dušiam poškvrneným hriechom dostávalo očisty, aby pred Boha sudcu predstúpili nevinní. Podľa vtedajšieho presvedčenia však cirkev mala na duše v očistci istý dosah: mohla skrátiť ich utrpenie príhovornými modlitbami na najvyšších miestach. Pápež mohol urobiť pre duše zosnulých najviac – mohol im hriechy po smrti priamo odpustiť, no nie len tak zadarmo, ale za poplatok. Ak máte radi svojich zosnulých príbuzných a chcete ich oslobodiť od utrpenia a trestu v očistci, kúpte im odpustok…
Nebola to náhoda, že Luther pribil tézy proti predávaniu odpustkov práve v predvečer sviatku Všetkých svätých. V stredoveku sa v ten deň pálili sviečky na hroboch zosnulých za duše zomrelých. Zapálená sviečka na hrobe mŕtveho bola prejavom modlitby za dušu zosnulého v očistci, a teda modlitby, ktorou možno pre dušu mŕtveho v očistci získať odpustenie trestov za hriechy spáchané v pozemskom živote. Luther proti takémuto chápaniu ostro vystúpil. Napríklad v 27. téze proti predávaniu odpustkov napísal: „Ľudské rečičky kážu tí, čo tvrdia, že len čo groš vhodený do truhlice zazvoní, duša vyletí z očistca. “ Lutherov protest proti odpustkom v predvečer sviatku Všetkých svätých viedol našich predkov k tomu, že pri spomienke na zosnulých na cintoríne nepálili sviečky. Uctili si pamiatku zosnulých položením kvetov, vencov a tichou modlitbou vďaky. Preto, keď sa zotmelo, hroby na katolíckej strane horeli žiarou, kým na evanjelickej strane bola tma…
Aj keď sa Lutherova kritika odpustkovej praxi týkala pokladnice a znížila finančné zisky cirkvi, Lutherovi šlo predovšetkým o vzťah človeka s Bohom. O to, aby to bol vzťah čistý, úprimný a srdečný. To, že môžeme mať s Bohom vzťah je ničím nepodmieneným nezaslúženým darom Božím! Je to Božia milosť! O vzťahu s Bohom trhová ekonomika neplatí! Neplatí: Niečo za niečo. Alebo: Dávam Ti, Bože, aby som dostal. Luther a spolu s ním ďalší naši reformační otcovia znovu objavili radostnú zvesť evanjelia, že Pán Ježiš urobil pre ospravedlnenie človeka pred Bohom a jeho spasenie všetko potrebné tým, že zaplatil za jeho hriechy tú najvyššiu cenu, svojím životom. Ku Kristovej obeti neslobodno nič prikladať. Učenie o očistci sa vedľa evanjelia o Božej milosti a ospravedlnení z viery sa stáva nadbytočným, ba nezlučiteľným s obeťou Kristovou, lebo krv baránka Ježiša Krista nás očisťuje dokonale. Ako je napísané: „…. zjavila sa spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim; lebo niet rozdielu: Všetci zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi.“ (R 3, 23 – 24).
AKo v Písme svätom nenájdeme oporu pre učenie o očistci ani pre modlitby za duše zosnulých, nenájdeme v ňom ani oporu pre predstavu, že by vzťah s Bohom bol niečím podmienený, že by sme si Božiu lásku a odpustenie mohli nejako zaslúžiť – totiž zbožnými ušľachtilými skutkami. Dobré skutky ako napríklad láska, pokora a spravodlivé konanie sa nám nesmú stať prostriedkom, ktorým chceme od Boha niečo získať. Naopak, dobré skutky sú ovocím viery ako totálneho spoľahnutia sa na Boha a na Jeho nezaslúženú milosť v Kristovi. Nie preto máme byť dobrí, aby sme od Boha niečo dosiahli, ale môžeme byť dobrí, lebo sme Ním už boli prv obdarovaní – láskou v Jeho Synovi Ježišovi Kristovi, ktorá nás premieňa a uschopňuje konať dobré skutky. K čineniu dobrého nás uspôsobuje Boh sám – a to je Božia milosť! Nebesá, spasenie si nemôžeme zaslúžiť plnením ani Desatora, ani obetavosťou… Dobré správanie nie je podmienkou, ktorú najprv musíme splniť, aby nás Boh prijal. Takto zmýšľať by znamenalo chcieť si Boižiu lásku zaslúžiť a oslabiť či dokonca znegovať obeť Pána Krista na kríži! Iba vtedy, keď sa úplne spoľahneme na Božiu dobrotu a odpustenie, keď všetku svoju nádej zavesíme na Krista, Boh nás touto vierou nielen ospravedlní z hriechov, ale aj posvätí a uspôsobí na dobré. Oslobodí nás od akéhokoľvek sebectva pre čistú a úprimnú lásku k Nemu a k blížnym. Viera v Krista Pána, ktorá je Božím nezaslúženým darom, nás tak nielen ospravedlňuje z hriechov, ale aj posväcuje, to jest, je v nás silou k dobrým skutkom. Preto, čo dobré urobíme, nie my urobíme, ale Boh mocou milosti, ak sa pre ňu v dôvere v Božiu nezaslúženú lásku otvoríme. Reformačné učenie o ospravedlnení z milosti bez skutkov tak nevylučuje, aby sme sa usilovali konať dobro, ale oslobodzuje nás z pasce zbožného sebectva, v ktorej by sme my, hriešni a do seba zakrivení ľudia (incurvatus in se), veľmi rýchlo uviazali.
Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Sviatok Pamiatky reformácie nie je ani tak sviatkom náboženskej identity, ako sviatkom viery. Nemáme sa hrdiť tým, že sme evanjelici, luteráni. Skôr nás má tento sviatok viesť k obnoveniu vzťahu s Bohom, aby to bol vzťah čistej a úprimnej viery bez kupeckej mentality. Viery, ktorá je spoľahnutím sa na ničím nepodmienenú a nezaslúženú Božiu milosť v Kristovi. Preto sa po všetky dni nášho života celým srdcom spoliehajme na slová Písma, že sme ospravedlnení „… zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi“ (R 3, 23- 24).
doc. ThDr. Sidonia Horňanová, PhD.
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: pixabay.com
