RÍM A JEHO PRISLUHOVAČI NEMÔŽU BYŤ SUDCAMI
Čo je to? Či nemajú právnikov, či sa všetci zbláznili a vo všetkom zošaleli? Naši právnici, ako aj rozum dá, hovoria, že nikto nemôže byť sám sebe sudcom. A ešte dôraznejšie je to zakázané našou Knihou, Svätým písmom. Teraz je zjavné, že sme protivníkmi pápeženstva, a oni, naopak, proti nám. Kto potom bude a má byť sudcom v tomto spore?
Nie pápež ani žiaden z pápežencov. Jedine Boh sám, ako sám pápež uznal (veľmi, veľmi nerád). Ak Boh, potom je Sudcom v tomto prípade Jeho slovo. A sami sa usvedčujú tým, že chcú byť sudcami, že slovo Božie zavrhujú a sú proti nemu.
ALEBO SI MYSLIA, ŽE SA BUDEME BÁŤ TÝCH, KTORÍ SA CÍTIA PÁNMI NAD BOŽÍM SLOVOM A ZAVRHUJÚ HO!?
Budeme sa smiať takým bláznom a modliť sa za týchto pomýlených ľudí. Nemôžeme mať strach z týchto (Teufelslarven, doslova diablových lariev) nástrojov diabla, i keby nás to stálo život, postavenie a česť (W 53, 245).
Týmito slovami potešuje Luther evanjelikov v Halle (1527), ktorí stoja tvárou v tvár vražde ich kňaza M. Winklera. Tento prisluhoval Svätú večeru pod obojím spôsobom. Bol predvolaný do Aschaffenburgu obhájiť to pred svojím nadriadeným. Keď sa vracal domov cez les, zavraždili ho.
Luther píše a obraňuje prijímanie pod obojím, chlieb a víno.
Pripravil
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár
