3. nedeľa po Zjavení

Volajme na Hospodina slovami žalmistu: Ž 86, 16 − 17

Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi. Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) − lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. Naopak: ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu. Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom!
R 12, 17 − 21

Slová dnešného textu kázne sú z pera apoštola Pavla, ktorý upriamuje pozornosť kresťanov na pravú službu Bohu. Celá osoba kresťana a jeho prejavovanie sa má vydávať jasné svedectvo o tom, že sa vydal do služby svojmu Pánovi. Telá, ktoré máme, majú byť použité osobným rozhodnutím každého veriaceho na napĺňanie Božej vôle.

Apoštol prosil, aby ten, čo prijal Božie milosrdenstvo, bol z Božej milosti uspôsobený k tomu, aby svoje telo dal do takejto služby. Je to dôsledok prijatej Božej lásky. Keď viem, že som Bohom milovaný a prijatý, lebo Pán Ježiš aj za mňa umrel a vstal z mŕtvych, mám premieňať svoju myseľ tak, že ju budem plniť Božím slovom. Vtedy sa moja myseľ obnoví, a tak dokáže rozsudzovať, čo je Božou vôľou v mojom živote.

Sám od seba nemám kapacitu na to, aby som dokázal nachádzať to, čo je dobré. Nie som mierou všetkých vecí, ale mám prijať také hodnoty a také vyhodnocovanie, ako to hovorí vo svojom slove svätý Boh. Keďže poznávame pri sebe Božiu lásku, našou povinnosťou je túto lásku niesť ďalej.

Ide o kontakty a vzťahy, ktoré máme s druhými ľuďmi. To, že som Kristov, musí byť na mne prirodzene vidieť. Každé obdarovanie od Pána je pre službu a prospech Jeho cirkvi a Jeho sveta.

V prvom rade v spoločenstve veriacich sa má ukázať tá schopnosť, ktorá je z Boha. Celá dvanásta kapitola v tomto liste je apoštolom použitá k vyučovaniu tých, ktorí uverili a teraz majú vedieť, ako sa prejavovať vo vzťahu k bratom a sestrám vo viere. Každý tu má svoje miesto a každý tu má svoju úlohu, funkciu, službu, ktorú má napĺňať. V jednom tele cirkvi je mnoho údov, a tie majú mať podiel na spoločnej službe, kde sa spolupracuje a kde spolu prežívajú okolnosti života i jednotlivca aj celého spoločenstva. Zmyslom je funkčnosť tela, kde sa má ukázať, že všetko je z Neho, skrze Neho a pre Neho, teda na oslavu Pána.

To, že sa dá zažiť v spoločenstve aj niečo zlé, to isto netreba nikomu približovať a vysvetľovať. Každý máme svoje osobné skúsenosti, ktoré sú pre nás zahanbením, lebo sa neudialo to, čo sa malo, ale niečo iné. Ak by sa hľadal pravý vinník, každý by si tam našiel svoj podiel. Všetko sa týka všetkých, nie síce v rovnakom rozsahu a zodpovednosti, ale každý má dočinenia s každým, aj keď osobne nemusel ani nič povedať, ani nič urobiť, a to práve vtedy, keď bolo treba aj povedať, aj urobiť, ale sa to nestalo. Dôsledky konania aj nekonania, zasahovania aj nezasahovania priniesli aj daný stav, ktorý mi môže aj nemusí vyhovovať. Treba mať však na zreteli prospech celého spoločenstva. Spoločenstvo má byť skutočné, bez pokrytectva. Potrebná je skutočná služba, skutočná láska, a nie iba akési napodobňovanie až predstieranie niečoho, čo vôbec nie je realitou.

Tak, ako nás Pán Ježiš priťahuje svojou ozajstnou a pravou láskou, aj my si máme vedieť prejaviť ozajstnú, pravú lásku.

Nikomu nemáme opodstatnený dôvod odplácať sa zlým za zlé. Ak som už aj niečo zlé zažil, nemám to v sebe živiť, vytvárať plány na moju akože spravodlivú odplatu, ale zanechať takéto chúťky prameniace z hriešnych motívov a dať sa viesť slovami apoštola Pavla, ktorý napísal, že sa nikomu nemám odplácať zlým za zlé.

Na zlé sa nemá reagovať rovnakou odplatou. Spravodlivosti za dosť urobí sám Pán. On je Ten, ktorý spravodlivo a dokonale odplatí. Nemusím sa trápiť s naplnením spravodlivosti, lebo to bude v réžii samotného svätého Boha.

Mojou úlohou nie je odplácať nespravodlivosť ani vracať zažité zlo, ale zariadiť sa tak, aby som naplnil vo svojom živote Božiu vôľu. Tou nie je odplácať sa zlým za zlé, ale − niesť dobro!

Byť Božím nástrojom dobrého konania, dobrého diela. O to má ísť aj mne. Tam, kde sú zlé okolnosti, plány, vzťahy, skutky, slová, tam sa mám prejaviť ja ako ten, ktorý je poslušný Božiemu slovu. Naplnený všetkou Božou dobrotou mám svojmu neprajníkovi, nepriateľovi, poslúžiť tým, čo mám.

Myslím si, že nemám čím? Nemám sa nechať oklamať Božím a mojim protivníkom, ale mám sa spoľahnúť na svojho Pána. On mi dal a vždy nanovo dá všetko, čo potrebujem k svojmu každodennému životu. Slovom aj skutkom sa môžem prejaviť, lebo On sám zasiahol do môjho života nie podľa mojich zlých skutkov, slov či túžob, ale − podľa seba. Podľa toho, že On je dobrý a zasiahol svojou dobrotou.

Na zlé je liečba dobrotou. Takto sa ku mne zachoval môj Pán. Neodplatil sa mi podľa toho, ako som žil, ale prejavil mi svoje dobro. Doprial mi mať iné, nové, dobré, a to všetko osobne od Neho. Nepomôžu žiadni domnelí prostredníci ani rôzni vo svojich očiach dôležití služobníci, pasujúci sa sami do pozície jediných zbožných znalcov, ktorí svojím konaním dávajú najavo, že nepoznajú Pánov prístup ku hriešnikovi, kde je dôležitá pravda a rozhoduje milosť a láska.

Riešenie nie je vo vyšetrovaní a dokazovaní viny iných, ale v konaní, ktoré neodpláca zlé, ale nesie dobré. Dobré je len od dobrého Boha. On má dosť dobrého pre každého. Aj pre mňa, aj pre všetkých ostatných. Hoc iný by prišiel so zlom, ja mám isto vedieť, v koho som uveril a aké zaobchádzanie od Neho každý deň do svojho života prijímam.

Odstúpiť od konania dobra by bolo osobnou prehrou, nepochopením Božieho zámeru s mojím životom.

Božie víťazstvo a panstvo v mojom živote sa má ukazovať tak v mojom vnútornom prežívaní, ako aj v zjavnom konaní.

Nemám dôvod byť premáhaný zlým, keď silu a zmocnenie prijímam z nevyčerpateľného zdroja Božej milosti a lásky.

Majme v pamäti nie to, čo je zlé, ale apoštolove slová, Božie slovo, aby som sa nenechal oklamať a nezabudol na to podstatné : niesť dobro, lebo ho potrebujeme všetci.

Modlitba:

Pane Ježiši Kriste, vzdávame Ti chválu, že Ty si pôvodcom všetkého dobrého v našich životoch. O Tebe počúvame a učíme sa žiť tak, aby to bolo naplnením Tvojej vôle. Vyznávame, že zlyhávame a nevieme i nechceme byť za všetkých okolností poslušní len Tebe. Odpusť nám to, prosíme. Zmiluj sa nad nami, nad našimi spoločenstvami cirkvi, kde nachádzame mnoho neposlušnosti a hriešnosti. Jedine Ty nám môžeš pomôcť a uspôsobiť nás k tomu, aby sme zanechali zlé a niesli aj do rodín, aj do spoločenstiev cirkvi to, čo máme z milosti od Teba. Zmocni nás, prosíme, svojím svätým Duchom, veď naše mysle i srdcia, aby naše telá boli spravované pravou zbožnosťou, kde pravda a láska je dopriata každému, nech sa tešíme z nej pri nás aj pri iných. Vypočuj nás pre svoje zasľúbenie, keď Ťa tak prosíme v Tvojom mene. Amen.

Mgr. Marek Tomčik

evanjelický a. v. farár

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: