Tretia pôstna nedeľa
„Lebo to je vôľa Božia: vaše posvätenie.“
1Tes 4, 3a
Jedným z najčastejšie zneužívaných náboženských výrokov je tento: „Bola to vôľa Božia.“ Tento výrok slúži mnohým ako nejaký všeliek na tie ťažkosti a tragédie, na ktoré, zdá sa, niet dostatočného vysvetlenia. Táto náboženská fráza sa stala akýmsi klišé, ktoré používame s veľkou obľubou, keď nevieme správne argumentovať, alebo keď nám jednoducho došli slová. Občas to vypadá tak, akoby sa táto veta používala na popieranie reality. Domnievam sa, že niekedy Boha znevažujeme tým, že Ho obviňujeme za všetko zlé, čo sa deje vo svete, či za všetko zlé, čo sa deje nám. Boh takéhoto typu sa javí ako bezcitný, nezmyselný, priam brutálny, bez akéhokoľvek záujmu o človeka. Výrok, že istotne ide o Božiu vôľu, zvyknú mnohí používať aj ako útek, keď sa vyhýbajú náročným, no zato poctivým otázkam o živote, alebo keď sa vyhýbajú hľadaniu hlbšieho zmyslu toho, čo sa im či niekomu inému prihodilo. Toto vyjadrenie som počul pri rozličných udalostiach, od prírodných katastrof až po klepnutie kladivom po prste, od autonehody, pri ktorej vyhaslo niekoľko ľudských životov až po uhynutie rodinného psa. „Je to Božia vôľa“ – je tvrdenie posvätné a zmysluplné, no iba v tom prípade, keď ho správne chápeme a používame.
Apoštol Pavol, radiac kresťanom v Tesalonikách, čo majú robiť a čo si Boh želá, riekol: „Lebo to je vôľa Božia: vaše posvätenie.“ Boh teda chce, aby sme boli svätí, bezúhonní, zachránení pre kráľovstvo nebeské. Ako to však dosiahnuť? Dalo by sa povedať, že prostredníctvom viery v Ježiša Krista, skrze sviatosti – krst svätý a Večeru Pánovu, skrze modlitbu a Písmo Sväté a skrze moc Ducha Svätého, ktorý nám umožňuje činiť skutky milosrdenstva a lásky. Posvätenie znamená, že v našom živote nebudú hrať prvé husle malichernosti, ale hodnoty vlastné Bohu – pokoj, radosť, múdrosť a láska. A práve k zamysleniu sa nad týmito hodnotami, po ktorých tak nesmierne túži každý človek, nás pozýva aj pôstne obdobie, v ktorom sa práve nachádzame. Božiu vôľu máme v prvom rade hľadať v uskutočňovaní dobra na tomto svete. Apoštol Peter napísal: „Lebo to je vôľa Božia, aby ste dobre robiac, umlčali nerozumnosť nevedomých ľudí…“
Keď sa v našom živote zrazu objaví nejaká forma zla – sklamanie, zrada, choroba či neúspech, sme značne znepokojení. Pýtame sa: „Kde je Boh?“ Boh, o ktorom sa predpokladá, že nám pomôže. Boh, ktorý je súcitný, láskyplný a ochotný vždy pomôcť. Keď dôjde k tragédiám, ktorým nemáme možnosť zabrániť – nezmyselnej smrti dieťaťa, vražde otca troch detí, prepadnutiu a znásilneniu starej ženy, obetiam rakoviny, manželskej nevery či terorizmu – môžeme pochybovať nielen o existencii starostlivého a dobrotivého Boha, ale aj o tom, či má vôbec nejaký zmysel žiť a snažiť sa o dobro a spravodlivosť. Veriaci človek je však presvedčený, že Boh je stále s nami. Pavol dokonca tvrdí, že Boh dokáže aj zo zla urobiť dobro. Jednoducho povedané, Boh si želá, aby sme so zlom, ktoré na nás dolieha a ktoré nás prenasleduje, bojovali. Nechce, aby sme spôsobili rozpad vzťahu, nechce, aby sme privodili iným a aj sebe nešťastie, ale keď sa to už stane, želá si, aby sme sa z týchto skutočností poučili a v budúcnosti sa takéhoto konania vyvarovali. So zlom sa nesmieme zmieriť. Zlu musíme čeliť.
Rozpad manželstva či dlhoročného priateľstva je veľkou tragédiou, ktorú si Boh určite neželá a ani ju nespôsobuje. No ak už k tomu dôjde, Boh chce, aby sa ľudia k tejto skutočnosti postavili otvorene a nedovolili, aby ich zničila. Praje si, aby sa cez túto smutnú a veľmi bolestnú udalosť preniesli , a napriek všetkému sa stali lepšími. Ak sa urobilo všetko, aby sa takejto tragédii predišlo, posledným krokom je prijať to, čomu sa už nedá vyhnúť a žiť ďalej. Ako v dôsledku pádu človeka do hriechu umierajú niektorí ľudia, tak umierajú kvôli nevere, sebectvu, zrade a tvrdohlavosti aj niektoré manželstvá a priateľstvá. Jedno je zrejmé: Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa veci dali do poriadku a aby sme žili dôstojným životom. To, čo nás občas postihne, nie je ani dobré, ani príjemné a ani spravodlivé. Avšak ani Kristova smrť nebola dobrá, príjemná a spravodlivá, no napokon nám priniesla spásu.
Občas sa vo svojom živote stretávame s realitou nešťastia a chaosu. Božou vôľou je, aby sme sa proti tomu postavili a snažili sa nepriazeň zvládnuť. To je to, o čo sa usiluje aj terapia. Pomáha nám čeliť nepríjemných udalostiam a učí nás, ako si poradiť s tým, čo máme k dispozícii. A to znamená niesť svoj vlastný kríž. Náš osud nie je nejaký vopred určený plán ani nejaká pasívna osudová náhoda, ale naša aktívna účasť v boji za šťastný a spokojný život. Božou vôľou je, aby sme sa popasovali s problémami a frustráciami nášho každodenného života. Zásadnou otázkou Boha, ktorú nám On adresuje, preto nie je, či sme uspeli, ale či sme s Jeho pomocou čelili tomu, čo nám život priniesol.
Boh chce, aby sme z každej situácie, v ktorej sa ocitneme, vydolovali to najlepšie. Dejiny už neraz ukázali, že tí najpozoruhodnejší víťazi obyčajne vždy narazili na neriešiteľné problémy a neprekonateľné prekážky ešte predtým, ako uspeli. A zvíťazili práve preto, že sa nenechali znechutiť svojimi prehrami. Albert Einstein riekol: „Každý problém v sebe ukrýva príležitosť niečo dokázať.“ Treba povedať, že problémy máme skutočne všetci. Líšia sa možno len množstvom, rozličnosťou a intenzitou. Ale pokiaľ žijeme v tomto svete, všetci máme toto spoločné dedičstvo a skúsenosť. Ak ide o problémy, aký je medzi nami rozdiel? Domnievam sa, že niektorých ľudí problémy trápia a celkom ich ovládajú, kým iní sa s problémami vyrovnávajú, zvládajú ich alebo s nimi zápasia. Niektorí sa so svojimi ťažkosťami vyrovnávajú tak dobre, že sa ostatným môže zdať, že oni vlastne žiadne problémy nemajú.
Tento svet je plný ľudí, ktorých situácia sa zdala beznádejná a predsa nad nepriazňou zvíťazili. Istá žena prekonala trikrát porážku, a pritom nemala ani tridsať rokov. Zostala čiastočne ochrnutá a trpela neznesiteľnými bolesťami. Potom zažila šok, keď jej manžel spáchal samovraždu. Mnohí by to na jej mieste vzdali a zosypali sa, ale ona sa rozhodla, že každý deň napíše aspoň jednu stranu. Istý muž prišiel krátko po narodení o zrak, pretože mu lekár do očí nastriekal nesprávny roztok. Rozhodol sa však, že sa bude venovať každému druhu športu okrem basketbalu, bejzbalu a tenisu. Dnes tento muž hráva aktívne golf, pláva, behá, lyžuje a jazdí na koni.
Už teda chápeme, čo je to vôľa Božia? Znamená to bojovať a nevzdávať sa. A to platí aj vtedy, keď sa nám vôbec nedarí. Znamená to vytrvať vo viere, hoci na nás dolieha hustá hmla pochybností. Znamená to snažiť sa stále činiť dobro, hoci sa tento svet topí v hriechu a skazenosti. Božia vôľa je to, aby sme žili, ako najlepšie vieme a náš život stál skutočne za to. Máme sa vyhýbať nerestiam, nepodieľať sa na neprávosti a nezanedbávať potreby duše. Boli sme povolaní žiť sväto a nasledovať príklad Ježiša Krista. Uvedomme si v tomto pôstnom období, že každý z nás má svoje problémy a nesie si svoj vlastný kríž. Ale Božou voľou je, aby sme bojovali dobrý boj viery a zachovali si pritom pevnú vieru a čisté svedomie. Amen.
Mgr. Ivan Mucha
evanjelický a. v. farár
